Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


1. Svetová vojna

Zdroj: http://vkovac.miesto.sk/referaty.htm

Bola to imperialistická vojna medzi  dvomi koalíciami kapitalistických velmocí ( centrálnymi mocnosťami a Dohodou ) a ich spojencami o novom rozdelení sveta. Bola dôsledkom krajného zostrenia rozporov medzi kapitalistickými mocnosťami v zápase o sféry vplyvu , kolónie ,zdroje surovín a odberateľov v období nastupujúceho imperializmu. Najhlbší rozpor sa pri tom vytvoril medzi záujmami GB , najstaršej kapitalistickej velmoci s najrosziahlejšou koloniálnou ríšou  , a Nemecka  , ktoré hospodársky predstihlo  GB a chcelo na jej úkor rozšíriť svoje dosiaľ obmedzené koloniálne panstvo. Nemecko sa usilovalo  o anexiu nových území pri svojich západných  ,a najmä východných hraniciach , rozšírenie svojho vplyvu na Balkán a do oblasti Blízkeho a Stredného východu a o vybudovanie rozsiahlej koloniálnej ríše v Afrike , čím by dosiahlo postavenie hegemóna v Európe. Vládnuce nemecko-madarské kruhy v R-U si id víťaznej vojny po boku Nemecka sľubovali predovšetkým upevnenie svojej vnútropolitickej pozície , zastavenie odstredivých tendencií slovanských národov monarchie a získanie ďaľších území na Balkáne. Veľká Británia sa usilovala o porážku Nemecka- svojho hlavného konkurenta na svetových trhoch a hlavne nepriateľa britského koloniálneho impéria – a o rozdelenie tureckej ríše Francúzsko chcelo oslabiť postavenie Nemecka v Európe a získať hospodásky  významné územia Alsaska-Lotrínska a Sárska. Cieľom cárskeho Ruska bolo vytlačenie nemeckého vplyvu z Turecka  , ovládnutie čiernomorských úžin , oslabenie R-U pozíc na Balkáne a eventuálne získanie Haliča. Japonsko sa snažilo rozšíriťsvoj vplyv  v Číne na úkor Nemecka .USA sledovaly predovšetkým záujmy svojich monopolov. Bezprostrednou zámienkou k rozpútaniu vojny sa stal atentát srbských nacionalistov na R-U následníka trónu  28. 6.1914 v Sarajeve. 28.7.1914  vyhlásilo R-U vojnu Srbsku. 1.8.1914 vyhlásilo Nemecko vojnu Rusku a 3.8. Francúzsku. 4.8. vypovedala GB vojnu Nemecku , 6.8. R-U Rusku a Srbsko Nemecku. 11.8. vyhlásilo francúzsko a 13.8. GB vojnu R-U. 23.8. vstúpilo do vojny na strane Dohody do vojny aj Japonsko . Nemci , ktorí chceli dosiahnuť bleskového víťazstva nad Francúzskom skôr , než sa zmobilizuje Rusko vpadli do neutrálneho Belgicka , prinútili F a GB vojská k ústupu  a ohrozili Paríž.. 5.9. sa rozpútala vojna na Marne. Postup Nemeckých vojsk bol zastavený  a pohyblivá vojna sa zmenila na vojnu pozičnú. K zastaveniu nemeckého postupu dopomohla ruská ofenzíva proti Nemecku  vo východnom Pruzsku a proti R-U v Haliči.Zatiľ čo nemecká armáda odrazila Ruský útok  pri Tannenbergu,  , R-U vojská boli nútené ustúpiť z vých . Haliča a Bukoviny  a Ruská armáda prekročila hranice Uhorska a postúpila až ku Krakovu. 29.10. 1914 vstúpilo do vojny na strane centrálnych mocností  Turecko. Vytvorili sa fronty  v Zakavkazku  , Mezopotámii  na vých. Hranici Sýrie a Palestíny.. Nemecko rakúska ofenzíva  v 1915 prelomila Ruské obranné línie v oblasti  Tarnova – Gorlice. Rusko stratilo územie Haliča  , Poľska a značné časti pobaltia,  zachovalo si však bojaschopnosť  a odrazilo Tureckú ofenzívu v Zakavkazku. 23.5. 1915 vstúpila do vojny na strane dohody Itália. Na západnom fronte sa udialo mnoho ťažkých bitiek  , ktoré však nepriniesli výraznejšie zmeny  v línii frontu.V Srbsku bolo R-U najprv porazené a do konca 1914donútené stiahnuť svoje vojská z celého Srbského územia. Až v priebehu nem- rak  ofenzívy proti Srbsku  v 1915,  kedy sa k centrálnym mocnostiam pripojilo Bulharsko ( 11.10.) a bola zmarená takzvaná dardanelská operácia GB a F vojsk  , ustúpila na ostrov Korfu. Súčasne R-U jednotky  okupovali územie Čiernej Hory a časť Albánska.Dohoda potom upustila od priamich bojových akcií proti Carihradu , pripravovala však otvorenie nového frontu pri Solune  apostupne  naberala prevahu Tureckom v Malej Ázii  a v Palestíne.Opakované pokusy nemeckých armád o prelomenie západného frontu  , stabilizované od jesene 1914  , skončili neúspechom v bitke pri Verdune.  A na Somme . . K nemeckému nezdaru prispela úspešná ruská ofenzíva v Haliči  v 1916. 27.8.1916 vstúpilo do vojny po boku dohody Rumunsko. Jeho armáda bola však porazená nemeckými a R-U vojskami  a do konca 1916 celé úazemie Rumunska okupovali centrálne mocnosti. Bezohľadná ponorková vojna  , ktorou chcelo Nemecko poraziť britskú námornú blokádu , prispela k vstupu  USA do vojny na strane Dohody. 6.4.1917. , ktorá tým získala ekonomicky významného spojenca. V 1917 zahájili brit . a F vojská na západnom fronte ofenzívu  , ktorá však nepriniesla očakávané úspechy. V priebehu vojny postupne narastal odpor širokých más.proti imperialistickej vojne. Prejavoval sa väčšinou živelne,  lebo väčšina sociálno demokratických strán  v rozpore s uzneseniami posledných predvojnových kongresov II. Internacionály, ktorá podporovala vojnovú politiku nacionalistickej buržuázie .  Výrazom snáh o sústreďovanie protivojnových síl v sociálnom hnutí sa staly zimerwalská  -1915 a kientalská konferencia1916. Revolučné protivojnové hnutie  potom vyvrcholilo 1917 v Rusku za Únorovej revoúcie , po ktorej nasledoval  faktický rozklad východného frontu , najmä za VOSR ,  ktorá bola príkladom revolučného východiska  z imperialistickej vojny  a významne ovpyvnila další priebeh 1. Svetovej. Vláda sovietskeho Ruska vyzvala bojujúce strany k zastaveniu bojov  a uzavretiu spravodlivého mieru bez anexií a kontribúcií. Táto výzva bola však vládami imperialistických krajín  odmietnutá. Koncom 1917 uzavrela sovietska vláda prímerie s centrálnymi mocnosťami  a následne prijala ťažké podmienky brest-litevského mieru 3.3.1918    , aby mohla úspešne bojovať proti zahraničnej intervencii. Pozície dohodových armád na západnom fronte  boli  vkvětnu1918 posilené príchodom vojsk USA . 18.7.1918 začali hlavné ofenzívy Dohody  na západnom fronte.17.9. na solúnskej a 24.10 na talianskom fronte.. po kapitulácii  Bulharska 29.9. a Turecka 30.10. sa zrútilo R-U 31.10  a rozpadlo sa  na jednotlivé štáty. 3.11. bolo podpísané v Padove prímerie s R-U , 11.11.1918  v Compiegne  sNemeckom , v ktorom 9.11. vypukla revolúcia . Mierové zmluvy  s Nemeckom  a jeho spojencami boli potom uzavrete na parížskej mierovej konferencii 1919 – 20.

. svetovej sa zúčastnilo  38 štátov  , počet mobilizovaných vojakov  presiahol 70 mil. Mužov , z nich 10 mil. Padlo a 20 mil. Bolo zranených . Vojnové náklady prekročili 200 mld dolárov. Vojna  sa skončila výťazstvom doohody , rozpadom R-U a tureckej ríše , pádom monarchie  v Nemecku  , oslobodením množstva národov  a vznikom nástupníckych štátov  ( Čsr , Juhoslávia , Poľsko , Maďarsko, Rakúsko ).

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka