Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Aktívne operácie bánk

Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykonávanie množstva rôznych činností s obchodno-podnikateľským zameraním. Z hľadiska banky ide o zosúlaďovanie peňažných zdrojov s ich využitím a zosúlaďovanie bankových aktív s peňažnými zdrojmi.

Toto riadenie bankových aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti (maturitná otázka - komerčné banky).

Základná bilancia banky

    aktíva                        pasíva

- likvidné rezervy       - netermínované vklady
- cenné papiere          - termínované vklady
- úvery                  - pôžičky
- iné aktíva             - kapitál

Všetky činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív, sa nazývajú aktívne bankové operácie. V tomto smere sú rozhodujúce finančné investície a poskytovanie úverov.

Aktíva banky predstavujú všetok majetok banky, a to či už vo forme vlastného majetku alebo vo forme pohľadávok. Zjednodušenú štruktúru aktív banky znázorňuje nasledujúca schéma:

Aktíva

      pohľadávky                              
- poskytnuté  úvery - krátkodobé            
          - strednodobé          
                 - dlhodobé             
             - vklady v iných bankách
            - dlhopisy vlastný majetok
- hotovosť
- nakúpené akcie a účasti
- nakúpené akcie a účasti
- budovy a zariadenia

Vzhľadom na charakter bankovej činnosti tvorí najväčšiu časť aktív práve skupina pohľadávok. V obchodných bankách sú v tomto smere najvýznamnejšie poskytnuté úvery. Tieto sa členia na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Za najbezpečnejšie pohľadávky sa považujú pohľadávky voči štátu (napr. vo forme štátnych pokladničných poukážok alebo iných cenných papierov) a voči emisnej banke. Tieto pohľadávky sa z hľadiska možného rizika, ale aj možného ďalšieho odpredaja považujú za prvotriedne.

Je nepísaným pravidlom, že banky na celom svete uvádzajú na prvom mieste svojej bilancie stav hotovosti v pokladnici. Tým chcú zvýrazniť a dokumentovať svoju schopnosť okamžite vyplatiť vkladateľom ich vklady. V minulosti bol bankám dokonca priamo stanovený rozsah pokladničnej hotovosti úmerne k objemu vkladov. V súčasnosti sa však s poklesom významu hotovostného platobného styku znížil aj význam hotovosti. Z tohto pohľadu sa hotovosť kladie na rovnakú úroveň ako netermínované vklady v emisnej banke.

Pomerne významnú časť majetku (predovšetkým v kontinentálnej Európe) investujú banky do akcií vybraných spoločností a do základného imania vlastných dcérskych spoločností. Dosť obvyklá býva aj kapitálová účasť bánk v podnikoch a inštitúciách, ktoré majú osobitný vzťah alebo súvisia s bankovou činnosťou. Typickými príkladmi sú burza cenných papierov, spoločnosť pre rozvoj siete bankomatov, tlačiareň cenných papierov, clearingové centrum a podobne.

Do vlastného majetku banky, samozrejme, patria aj prevádzkové bankové budovy, zariadenia, pozemky.

Za aktívne bankové činnosti možno zhruba vymedziť:

a) úverové operácie bánk
b) investičné činnosti bánk
c) ostatné aktívne operácie bánk (factoring, forfaiting, leasing)

U väčšiny bánk podstatu aktívnych operácií tvoria úverové obchody.

A/ Úverové operácie bánk

Pri úverových operáciách vystupuje banka ako veriteľ, t.j. je v aktívnom postavení. Úvery podľa dĺžky delíme na:

1.  krátkodobé úvery (splatnosť do 1 roka)
2.  strednodobé úvery (splatnosť od 1 do 4 rokov)
3.  dlhodobé úvery (splatnosť nad 4 roky)

1.   Krátkodobé úvery

- kontokorentný úver
- účelový úver
- revoldingový úver
- zmenkový eskontný úver
- lombardný úver

Najrozšírenejšími krátkodobými bankovými úvermi sú kontokorentný a účelový úver.

2.   Strednodobé  a  3. dlhodobé úvery

Patrí sem poskytovanie úverov, ktoré presahujú lehotu jedného roka.

- strednodobý účelový úver - so splatnosťou 1 - 4 roky - na prevádzkové a investičné potreby
- dlhodobý účelový úver - so splatnosťou nad 4 roky na investičné potreby
- strednodobé a dlhodobé úvery - na nákup privatizovaných jednotiek (poskytované v súvislosti s privatizáciou)
- spotrebné pôžičky - sú to úvery fyzickým osobám a domácnostiam, ktoré slúžia na nákup spotrebných predmetov

B/ Investičné činnosti bánk

Pôvodnými a typickými aktívnymi operáciami komerčných bánk bolo poskytovanie úverov. Postupne sa však banky začali čoraz viac orientovať na investovanie, najmä do nehnuteľností a cenných papierov. Operácie, resp. obchody s cennými papiermi tvoria podstatu investičného bankovníctva.

Ide v podstate o dve hlavné činnosti:

1/ investovanie svojich (bankových) prostriedkov do cenných papierov,
2/ obchodovanie s cennými papiermi pre seba a svojich klientov.

Investície banky do cenných papierov

Banka ako veľký investor môže nakupovať cenné papiere rôznych spoločností. Súbor cenných papierov sa volá portfólio. V podmienkach dobre fungujúceho finančného trhu možno investície do cenných papierov prežne prelievať prostredníctvom finančného trhu vždy tam, kde prinášajú optimálny výnos pri čo najväčšej eliminácii rizika. Pri zostavovaní portfólia je jedným z najdôležitejších kritérií riziko. Riziko celého portfólia cenných papierov závisí od:

- vzájomných vzťahov výnosov jednotlivých cenných papierov v portfóliu,
- od rizikovosti jednotlivých cenných papierov portfólia,
- od výšky kapitálu, ktorý sa do jednotlivých cenných papierov investoval.

C/ Ostatné aktívne operácie bánk

Banky uskutočňujú okrem úverových obchodov a investičných operácií aj ďalšie finančno-úverové obchody, ktoré vylepšujú portfólio banky a rozširujú počet produktov banky a možnosti financovania.

Medzi tieto produkty patria:

- factoring­ - odkup krátkodobých pohľadávok bankou z iniciatívy majiteľa bez spätného postihu
- forfaiting - odkup strednodobých a dlhodobých pohľadávok bez spätného postihu
- leasing - prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov užívateľom za dohodnuté nájomné na určitú dobu. Rozlišujeme dva základné druhy leasingu:

- operatívny leasing
- finančný leasing

Z mimobilančných produktov komerčných bánk najvýznamnejšími aktivitami sú vystavovanie bankových záruk a proti záruk a dokumentárnych akreditívov.

Z dôvodov rastúcej konkurencie v oblasti bankovníctva sa sieť ponúkaných aktivít a produktov neustále rozširuje.

Hodnotenie aktívnych operácií komerčných bánk

Aktívne operácie komerčných bánk sú v pravom slova zmysle podnikateľskou činnosťou bánk. Od nich v podstatnej miere závisí úspešnosť každej banky, pretože sú zdrojom výnosov a tým aj vytvárania zisku komerčnej banky. Všetky obchodné banky uplatňujú pri svojom hospodárení princíp rentability. Pri svojej činnosti sledujú celkovú výnosnosť hospodárenia, pretože na dosiahnutom zisku závisí financovanie ich rozvojových potrieb. Zdrojom zisku sú úrokové rozpätia a čisté výnosy z ostatných bankových obchodov, t.j. poplatky, provízie, kurzové rozdiely pri predaji valút, devíz a pod.

Likvidita banky

Likvidita je schopnosť dodržať zmluvné záväzky v termíne ich splatnosti. Je to teda platobná schopnosť banky. Predovšetkým je nevyhnutné, aby bola banka schopná plynulo vyplácať vklady z bežných účtov a v termíne splatnosti vklady z termínovaných účtov.

Likvidita aktíva je schopnosť rýchlo a bez strát zmeniť sa na hotovosť. Hotovosť je totiž najuniverzálnejší druh aktíva, ktorým môže dlžník okamžite vyplatiť záväzok voči veriteľovi. Teda tá časť záväzkov (napr. vkladov), ktorá je krytá hotovosťou, sa považuje za perfektne krytú. Podobne kvalitné sú netermínované vklady v emisnej banke, pretože nie je problémom zmeniť tieto vklady bez finančnej a časovej straty na hotovosť.

O niečo menej likvidné sú vklady v iných peňažných ústavoch a štátne dlhopisy. V strede likvidity sa pohybujú ostatné cenné papiere. Problematické bývajú z hľadiska likvidity úvery (najmä strednodobé a dlhodobé) a vlastný majetok banky (budovy, zariadenie).

Schopnosť plniť svoje záväzky je pre banku životne dôležitá. V prípade straty platobnej schopnosti, a najmä akéhokoľvek obmedzenia výplat vkladov vkladateľom, stráca banka dôveru verejnosti, a to je jej koniec.

Príčinou likviditných problémov banky je nezosúladenie splatnosti záväzkov a pohľadávok. To znamená, že banka v dôsledku zlého odhadu situácie alebo príliš riskantného vedenia obchodov má zdroje dlhodobo umiestnené v aktívach, ktoré nie je schopná v potrebnom čase transformovať tak, aby mohla splatiť svoje záväzky.

Na to, aby sa banka úplne vyhla tomuto riziku, by stačilo, aby všetky prijaté vklady držala v hotovosti, alebo ich ukladala na netermínované vklady v inom peňažnom ústave. Takto by však fungovala skôr ako trezor a nie ako banka.

Uvedené polohy (držať všetky zdroje v hotovosti alebo v dlhodobých aktívach) sú extrémne. Úlohou každej banky je nájsť si priestor medzi oboma krajnými polohami. To znamená, že za normálnych okolností musí byť bez problémov schopná splácať svoje záväzky a súčasne musí používať aj časť netermínovaných zdrojov na krátkodobé, resp. strednodobé potreby.

Likvidita je ústredný existenčný problém banky, ktorý ak sa nezvládne v jednej banke, môže vyústiť do reťazového bankrotu viacerých bánk a následného kolapsu bankového a finančného systému. V súčasnosti sú pre naše banky v tomto smere záväzné tzv. povinné minimálne rezervy a minimálny koeficient kapitálovej primeranosti.

Povinné minimálne rezervy sú prostriedky, ktoré musí banka povinne držať na bezúročnom účte v emisnej banke.

Koeficient kapitálovej primeranosti je podiel aktív k vlastnému kapitálu banky. Podľa tzv. Bazilejskej dohody všetky banky, ktoré sa budú zúčastňovať na medzinárodnom trhu, musia mať od 1. 1. 1993 tento koeficient minimálne na úrovni 8 %.

Problém likvidity banky však nie je problémom sám o sebe, ale v spojení s ďalším dôležitým aspektom, a tým je výnosovosť. Čím likvidnejšie sú aktíva, tým menšie výnosy prinášajú. Naopak, najmenej likvidné aktíva znamenajú najvyššie výnosy. Je to priamy rozpor medzi likviditou a výnosovosťou, teda medzi bezpečnosťou a ziskom.

         Aktívum                    Približný výnos

L   hotovosť                         0,0 %      V
I                                   Ý 
K  pokladničné poukážky ŠBS      9,7 %      N
V                                             O
I  1 - mesačný vklad na medzi-               S
D    bankovom trhu              10,1 %      O
I                                             V
T 3 - mesačná štátna poklad-               O
A      ničná poukážka             15,0 %      S   5 - ročná banková obligácia  14 - 16,5 %
    dlhodobý úver                17,0 %     

                               

Rozpor medzi likviditou a výnosovosťou (a teda v konečnom dôsledku ziskom) je len potvrdením starej finančnej pravdy, že čím väčšie riziko, tým väčší zisk.

Zisk banky

Konečným zmyslom existencie banky, tak ako ktoréhokoľvek podnikateľského subjektu, je produkovať zisk. Pokiaľ by banka nebola zisková, jej vlastníci (akcionári) svoj kapitál umiestnia radšej v iných odvetviach. To znamená, že výnosy banky musia byť vyššie ako náklady v takom rozsahu, aby zisk, ktorý obdržia akcionári, bol z dlhodobého hľadiska primeraný ostatným odvetviam.

Výnosy banky tvoria tieto rozhodujúce položky:

- prijaté úroky
- prijaté poplatky a provízie
- výnosy z cenných papierov
- výnosy z devízových operácií
- ostatné príjmy

Najvýznamnejšiu položku predstavujú prijaté úroky. Sem patria všetky úroky inkasované bankou za poskytnuté úvery a za vklady uložené v iných peňažných ústavoch.

Rozhodujúce nákladové položky banky tvoria:

- platené úroky
- osobné náklady
- všeobecné prevádzkové náklady
- náklady na devízové operácie
- náklady na operácie s cennými papiermi

Podobne ako pri výnosoch, aj v nákladoch sú najvýznamnejšou položkou platené úroky.

Rozdiel medzi prijatými a platenými úrokmi sa nazýva čistý úrokový výnos.

Rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou úverov (t.j. prijaté úroky) a priemernou úrokovou sadzbou vkladov (t.j. platené úroky) sa nazýva úrokové rozpätie.

Zdroj: http://www.geocities.com/Athens/Sparta/6374/new.htm
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka