Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Andrej Sládkovič

Andrej Sládkovič

DETVAN

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran v roku 1983.

Andrej Sládkovič (1820-1872): vlastným menom Braxatoris, narodil sa v Krupine. Študoval na lýceu           v Banskej Štiavnici a na univerzite v Halle. Na štúdium si zarábal ako domáci učiteľ. Pôsobil ako farár             v Hrochoti a Radvani, kde aj zomrel. Napísal diela: Detvan, Marína, Sôvety v rodine Dušanovej, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Nehaňte ľud môj a iné.

Hlavné postavy: Martin, Elena, kráľ Matiáš

Obsah: Lyricko - epická skladba Detvan, ktorá sa skladá z piatich spevov - Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka - opisuje príbeh Martina Hudcovie, ktorý sa narodil v Detve, pod Poľanou, jeho zrastenosť s prírodou: “a kto to dieťa čičíka?Šum lístia storočných dubov”, jeho milú Elenu a kráľa Matiáša.

1.    Ako Martin rastie stáva sa z neho švárny a mocný junák: “Čierna kabanka plecom visiaca, širák kvietím operený, červená stužka kvietím letiaca a obličaj ozorený, a mladý fúzik a briadka mladá, a sokolieho oka lampada, a vrkočov havraních pár, a na opasku ligot storaký, a ľahkých krpcov dlhé návlaky”. Jedného dňa tancuje s dievčatami: “Lebo skutočne pažiť zelená zakvitla kvetmi-devami… a rtom čerstvým pieseň kypí… jeden raz skočí a už sa medzi devami točí”. Vidí sokola ako sa chystá zabiť zajaca, a preto ho zabije svojou valaškou: “Ale sotva to zazrie náš šuhaj, švihne valaškou blýskavou - spasený zajko závozom hybaj! Sokolík mrie medzi trávou”. Keď si neskôr v hore zdriemne, sníva sa mu, že ho chytia drábi, preto uteká do hôr na Poľane. V tomto speve sa opisuje na Martinovi zmysel Slovákov pre spravodlivosť.

2.    Martin prichádza do hôr na salaš. Stretáva tu veselých valachov, s ktorými spieva, tancuje, hrá na fujare a na ktorých zobrazuje vlastnosti Slovákov a ich remeselnú zručnosť: “tomu Zvalovie Janko odníme, čo výborné gajdy robí, od Janka dobrý pískač, Stach, prijme, potom, čo krásne nádoby strúhať vie, bujný Kubo dostane, tak Fedor v silné ho chmatne dlane, za ním Matej šumný trúsi, konečne okom smädným už pýta Ďurko, čo rád sa za pasy chytá a každého znosí, zdusí”. Od nich sa dozvedá, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Zamýšľa sa nad budúcnosťou slovenského národa: “Nie je to už nádeje svet, keď už vo svojom mladom úsvite národ si vie krásne hovieť?”. Keď sa vracia zo salaša, aby zaniesol sokola kráľovi a ospravedlnil sa mu, stretáva sa s družinou zbojníkov, ktorí zajali Elenu. V boji ich vodcu zabije. Tu básnik zobrazil odvážnosť Slovákov.

3.    Martin sa ide ospravedlniť kráľovi, ktorý je na Slatinskom jarmoku, že zabil jeho sokola. Ide za ním       bez strachu, a to na Matiáša zapôsobí. Udelí mu milosť a ešte mu aj daruje: “blýskavý pekný, vyšívaný kantár”. Keď mu potom Martin povie, že zabil zbojníka, kráľ mu dá vybrať si koňa akého chce: “Na staji mojej rehce sto vrancov, najkrajšieho si ty vyber”. Tento spev je opisom čestnosti slovenského národa.

4.    Elena čaká na Martina: “srdcom jej čakanie bije”, ale prichádza prezlečený kráľ Matiáš, ktorému sa Elena páči: “S tým sa hosť k deve bližšie prikradol a jal ju za ruku mladú… šumná moja hronská víla”. Elena ho ale odmieta, lebo ľúbi Martina: “Len vy ta choďte po svojej práci”. Kráľ jej teda aspoň daruje zlatý prsteň. V tomto speve opisuje básnik Elenu ako ideálnu Slovenku: “Ja sa rád s devou šumnou zhováram, rád sa ružovým podívam tváram, rád pekné postískam údy… na mäkké pliecko ruku opiera… a duše jej harmónie piesňou sa hacú v krásnom vlnení a krása ich sa ľúbezne mení na úslní mladých citov”.         V tomto speve je opísaná vernosť slovenskej ženy svojmu milému.

5.    Martina zverbujú na vojnu do Čierneho pluku: “Kto vás sem poslal? - Kráľ. - Kráľ? Darmo je! Dobre sa majte, srdiečka moje, otec dobrý aj dobrá mať!”, ale on sa nechce zbaviť svojej valašky: “A valašku si na bok priviažem, ale brať mi ju, to vám nekážem, mňa bez tej ani hrob nemá!”. Nechce sa zbaviť ani svojej fujary: “A čo mi  z tejto jasnej valašky, keď nemám fujary? Bez nej duch môj je len batoh ťažký”, kroja: “nechcem ja smiešne odevy Nemcov, nechajte mi moje šaty! Keď mi opasok pekný vezmete, tým na dvoje mi telo pretnete”, vrkočov: “A zrezať tieto vrkoče vranie? Radšej dolu celú hlavu!” a najmä svojej Eleny: “ prsteň tento je tvrdý nepokoj, zaň žiadam moju Elenu”. Spev opisuje na postave Martina vlasteneckosť Slovákov.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka