Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Šablóna pre čitateľský denník

Andrej Sládkovič

(1820 Krupina - 1872 Radvaň)

Svôvety v rodine Dušanovej

 

 

Marína

(lyricko-epická skladba)

 

 

- 1. časť je lyrickoepická a 2. reflexívno-symbolická

Slovensko mladé, rodisko moje

aj mohyla mojich kostí,

v tebe mám pekných obrazov dvoje,

aj dvoje veľkých ľúbostí.

Ako je krásna tá moja deva,

aká k nej ľúbosť vo mne horieva

tak ty, a k tebe otčina.

Ako tys pekná krajina moja

ako mladistvosť milá mi tvoja

tak pekná milá Marína.

 

Chcel bych vás objať kraje, rodiny

náručie úzke, šíri cit,

jak mi je sladko v ňadrách Maríny

objatie vaše pocítiť.

Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,

z objemu v objem naveky padať,

troch nebies slasti prijímať.

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine,

a obe v jednom objímať.

 

A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov?

Ružových tvárí hlaď jará?

Či údov sila? Či strmosť krokov?

Toto sa všetko zostará!

 

Po strate Márie :

Víla ty zostaň tam v svojom nebi

mňa ešte zemské viažu potreby

a vlasť moja je na zemi.

 

Láska k žene a láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si vzájomne neprekážajú:

 

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine

a obe v jednom objímať.

 

Keď básnik postupne poznáva, že jeho láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky, zrieka sa jej, i keď s určitým pocitom bôľu. Keď sa Marína mení na vidinu, básnik ju nenasleduje:

 

A ľúbosť? - ľúbosť k deve umrela,

keď umrela moja deva;

Víla! ty zostaň tam v svojom nebi -

mňa ešte zemské viažu potreby

a vlasť moja je na zemi!

 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka