Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Arpad Tozser

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodil sa 6. oktobra 1935 v Petrovciach na Gemeri. Roku 1954 maturoval na Jedenastrocnej strednej skole v Komarne. Na bratislavskej Vysokej skole pedagogickej absolvoval roku 1960 odbor madarcinaslovencina. Do roku 1965 bol redaktorom tyzdennika Het a potom do roku 1971 mesacnika Irodalmi Szemle. V rokoch 19711976 prednasal na Pedagogickej fakulte v Nitre, neskor pracoval ako redaktor prekladov zo slovenciny vo vydavatelstve Madach. V rokoch 19921996 bol sefredaktorom Irodalmi Szemle. Od roku 1991 prednasa dejiny madarskej literatury na Katedre madarskeho jazyka a literatury FF UK v Bratislave.

Pise basne, eseje, literarne kritiky, preklada do madarciny slovensku a cesku literaturu.

Prvy raz sa knizne predstavil v antologii Fiatal szlovakiai magyar koltok (Mladi madarski basnici zo Slovenska, 1958). O pat rokov neskor mu vysiel basnicky debut pod nazvom Mogorva csillag (Pochmurna hviezda). Po nom nasledovali dalsie knihy versov Kettos urben (V dvojitej prazdnote, 1967), Erintesek (Dotyky, 1972), Genezis (Geneza, 1979), Adalekok a Nyolcadik szinhez (Dodatky k osmej scene, 1982), Tortenetek Mittel urrol (Pribehy o panovi Mittelovi, 1989) Mittelszolipszizmus (1995), Leviticus (1997). Vyber z Tozserovej basnickej tvorby vysiel pod nazvom Korok (Kruhy) roku 1985.

Aj ked sa Arpad Tozser v poezii prezentuje ako vysostne madarsky basnik, prave v jeho tvorbe nachadzame zretelne impulzy a stopy spajajuce ho s modernou slovenskou lyrikou. Zlozity vyvin, ktorym prechadzal tento basnik, vyustoval do hlbavosti nielen pri hladani lyrickeho vyrazu pre svoje vypovede, ale aj pri formulovani nazorov na poeziu a literaturu. Prirodzenym vysledkom basnikovho hladacstva je aj tvorba v oblasti literarnokritickej ci literarnohistorickej. Ako kritik a literarny historik sa Tozser scasti orientuje na staru madarsku poeziu (Laszlo Amade, David Szabo Baroti, Albert Molnar Szenci), najma vsak na problemy a autorov madarskej literarnej sucasnosti u nas (Lajos Grendel, Laszlo Dobos, Gyula Duba, Laszlo Cselenyi a ini).

Tozserove eseje, studie, recenzie vysli v kniznych zvazkoch Az irodalom valosaga (Realita literatury, 1970), Szavak barlangjaban (V jaskyni slov, 1980), Regi koltok mai tanulsagok (Davni basnici dnesne ponaucenia, 1984) a Escorial KozepEuropaban (Escorial v strednej Europe, 1993). Najma toto Tozserovo dielo je zavazne pri definovani hodnot sucasnej madarskej literatury na Slovensku. Literarnu publicistiku obsahuje jeho kniha s nazvom Pozsonyi Paholy (Bratislavska loza, 1994).

Zo slovenskej literatury prelozil state Vladimira Minaca (Suvislosti), verse Lubomira Feldeka (Svitanie s ceruzkou), ako spoluprekladatel pracoval na preklade Hviezdoslavovej Hajnikovej zeny, prekladal basne J. Lenku, R. Fabryho, P. Buncaka, M. Rufusa, M. Kovaca, J. Mihalkovica, z ceskej poezie prekladal V. Zavadu, J. Hanzlika a V. Holana.

Slovenskym citatelom sa Tozserova poezia prihovarala prostrednictvom prelozenych basni v antologiach Most cez Dunaj (1968), Muzny vek (1980), najma vsak samostatnym vyberom Na brehu papiera (1982).

august 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka