Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Božena Slančíková – Timrava

Božena Slančíková – Timrava
Hrdinovia

     Božena Slančíková – Timrava sa narodila v roku 1867 a zomrela v roku 1957. Narodila sa v Polichne v rodine farára ako dvojča. Svoje detstvo a celý život prežila v Polichne a v Ábelovej. Vzdelanie získala doma. Jeden rok bola na dievčenskej ústave v Banskej Bystrici a jeden rok pôsobila ako spoločníčka bohatej panej v Dolnom Kubíne. Snažila sa získať miesto správkyne knižnice v Matici slovenskej, no nedostala ho, preto pôsobila ako učiteľka v materskej škole a Ábelovej. Posledné roky prežila v Lučenci, kde aj zomrela. Získala titul „národná umelkyňa“ Znaky jej literárnej tvorby sú: kritika a výsmech doby a spoločnosti, zobrazuje život slovenskej dediny, zobrazuje vnútorný svet – dušu ľudí, zobrazuje hlavne záporné vlastnosti ľudu, vždy je len jeden hlavný predstaviteľ – žene – monografické poviedky, irónia, základný stavebný prvok je kontrast. Písala poéziu, prózu a drámu. Poézia je len začiatkom tvorby, nový pohľad v lásku – realistický, bez sentimentálnosti. V próze písala poviedky a novely. V prvej fáze (literárne začiatky) zobrazuje panské prostredie: Za koho ísť, Pomocník a dedinské prostredie: Ondro Karman. V druhej fáze (panské prostredie) zobrazuje ženské predstaviteľky, ktoré hľadajú vhodného partnera: Veľké šťastie, Bez hrdosti, Veľký majster, Nemilí. V tretej fáze (dedinské prostredie) je to tvorba pred prevratom (do r.1918): Mocnár, Ťapákovci, U Kanátov, Márnosť všetko a tvorba po prevrate (od r. 1918): Skon Paľa Ročku, Dve doby, Záplava. V štvrtej fáze (autobiografické prózy) písala novely z vlastných skúseností: Skúsenosť, Všetko za národ. V piatej fáze zobrazuje vojnové prostredie: V čas vojny, Hrdinovia. Do drámy patria divadelné hry. Chudobná rodina, Páva.

Téma: Zobrazenie života ľudu na dedine počas vojny a reakcia na ňu.

Idea: Autorka poukazuje na rozdielny postoj obyčajného ľudu a pánov k vojne.

Prostredie: slovenská  dedina

Čas: obdobie 1. svetovej vojny

Postavy:  Baláň – notár, najprv je veľmi oduševnený za vojnu, no neskôr aj on pomení svoj

                                 názor na ňu.

                 Širický – podnotár, utiahnutý, inteligentný, jeho postoj k vojne sa celkom

                                   nestotožňuje s názorom pánov

                 Líza Malinská – mladé dievča, ľúbi Širického, pyšná, panovačná, pekná

                 Demák – gazda, aj keď je vojna, nezabudne na prácu

Dej:  Polnočné bubnovanie rozvíri celú dedinu, vnesie do nej nepokoj a akoby od prvej chvíle sa naznačuje, že všetky vzťahy a hodnoty sa zrazu prevracajú. Bubeník oznamuje, že všetci muži od určitého veku sa majú na druhý deň hlásiť v kancelárii. Začína vojna. Celá dedina je rozbúrená, každý myslí na to koho stratí a nikto už do rána nespí. Aj napriek tomu gazda Demák nezabúda na prácu – na svoje povinnosti. Tí a tie, čo sa hanbili za svoju telesnú slabosť či city ako napríklad Peko a jeho žena, odrazu majú akési zadosťučinenie, sú spokojní, lebo vedia, že vojna nebude žiadať od nich to najcennejšie – život. Tí, čo boli hrdí na svojich urastených synov či milencov a mužov, odrazu cítia strach a úzkosť, lebo vedia, že ich čaká front. Vzťah ľudu a pánov k vojne je rozdielny: „v kancelárii, kam sa poberajú chlapi, je viac pánov pospolu. Sú tiež vzrušení, no oni inak ponímajú veci ako ľud. Pravdaže, z nich ani jeden nemá ísť na vojnu...“ Ľud od začiatku berie vojnu ako nešťastie, nemá dôvod na veselosť. „Lebo nejdú zabíjať, ani do umu im nepríde, že to budú robiť, ale idú umrieť – stratiť životy. Akživo naučení sú len dávať, nie brať...“ Chlapi, ktorí idú na vojnu sa schádzajú v krčme. Idú sa posledný raz zabaviť a rozlúčiť sa s ostatnými. Najviac oduševnený z pánov za vojnu je notár Baláň. Oslavuje ju, všetkých podporuje. Podnotár  Širický patrí podľa svojho úradu medzi pánov, ale ich radosť z vojny, ich oduševnenie je mu cudzie. „...a že sa nikdy neklaňal hrdinom nijakého veku a nijakého národa, ktorí mečom a na úkor druhých stali sa veľkými (slovom: nechcel vojny), teraz, v týchto veľkých časoch, ako nazvali túto dobu vraždenia, preplnená mu je duša hnusobou a odporom.  Srdce sa mu zviera. ...“  Širický robieva spoločnosť štyrom mladým dámam Líze, Magde, Mile, Gréte. Všetky ho ľúbia, no najviac si ho chce získať Líza. Aj on ju ľúbi. Chce jej vyznať lásku, no raz ju počuje ako sa smeje z ľudu, ktorý plače za svojimi mužmi a synmi. A to ho trochu odradí. Páni vraveli, že vojna bude najviac 3 mesiace. No oznamy na odobierku chodia stále častejšie. Už sú dobrí aj tí, čo boli slabí a neschopní boja. Rozkaz príde aj Baláňovi a Širickému. Baláň je z toho chorý a jeho oduševnenie za vojnu pokleslo. Širický sa s tým tiež ťažko zmieruje. Baláňa nezoberú, ale Širický  je odobratý. Lúči sa s ľuďmi. Posledný raz sa stretne s Lízou, no ich stretnutie im prekazí Lízina matka. Širický ide na front. Sltále chodia správy o nových mŕtvych. Príde správa aj o smrti Širického. Zomrel, keď šiel na pomoc umierajúcemu vojakovi. Celá dedina za ním smúti, lebo nikdy nikomu neublížil. Aj páni pomaly strácajú záujem o vojnu. Vyžiadala si už mnoho životov. 

„Prečo majú bojovať títo, prečo umrieť, čo zavinil tento ľud a čo dobrého kynie preň za to.“

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka