Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Vojna a Československo

Autor: Wepman - studentske.sk

-         Slováci patria do Rak. – Uh.

-        národné hnutie začína po Balkánskych vojnách

-        Slováci trpia odnárodňovaním a maďarizáciou

-        Česy boli germanizovaní a trpeli centralizáciou z Viedne

-        tieto útlaky spôsobili zbližovanie národov

-        organizačnou základňou česko – slov. Spolupráce bola  Československá jednota, ktorá vznikla v r. 1896. Od roku 1908 organizovala v Luhačoviaciach porady, zamerané na rozvoj kultúrnej spolupráce, podporu vedcov, študentov

-        chýbala politická spolupráca, preto myšlienka ČSR vznikla na kultúrnej rovine

-        v r. 1914 česká a slov. Verejnosť odmietla vojnu – vojaci sa často búrili a dezertovali

-        Slov. pol. predstavitelia boli pol. pasívni a nezapájali sa do pol. života

-        v r. 1915 prebehla Karpatská zima (Ruské vojská na Sl. území) a vznikla nádej na porážku Rak. – Uh. a vzniku ČSR. Predseda českoslov. jednoty Jozef Rotnágel vypracoval Memorandum o slovenskej otázke a mapu ČSR.

-        T.G.Masaryk emigroval v roku 1914 na západ, kde sa postavil na čelo emigrantov a krajanov, s cieľom vytvoriť ČSR. Svoju predstavu sformuloval v rozhovore s R.W.Setonom Watsonom, ktorý vypracoval memorandum pre britskú vládu

-        v máji 1915 Masaryk vypracoval projekt Nezávislé Čechy, alebo independent bohémia, pre britské ministerstvo zahraničia

-         počítal s možnosťou dosadiť Romanovcov na český trón

-         oporou pre vznik ČSR mali byť Česy a Slováci žijúci v USA, Kanade, Rusku, Švajčiarsku a Francúzku

-         emigrantské spolky -  Slovenská liga v USA (predseda Albert Mamatej) a České národné združenie vypracovali dohodu p spoločnom postupe amerických Čechov a Slovákov v boji za národnú slobodu – Clevelandskú dohodu (22. - 23.10.1915), v ktorej sa hovorí : Česy a Slováci sa spoja do jedného federatívneho št. celku s úplnou autonómiou Slovenska a vlastnou št. správou.

-         v marci 1915 vznikol Zväz československých spolkov v Rusku

-         ciele odboja : 1.  boj proti Rak. – Uh. a Nemecku

2.         ovplyvňovať verejnú mienku v Dohodových 

    krajninách

-         hrozilo, že Dohoda uzavrie separátny mier, čo by znamenalo

ukončenie boja za samostatnosť

-         ústredný orgán na riadenie Českoslov. odboja -  Českoslov.

    Národná rada vznikla vo februáry 1916 v Paríži, jej predsedom

   bol Masaryk, podpredsedami Jozef Dürich a M.R. Štefánik,

   tajomníkom Eduard Beneš. ČSNR rozhodla zorganizovať vojsko,

   bojujúce na strane Dohody. Boli by v ňom dobrovolníci z USA,

   Ruska, Francúzka, Talianska, krajania a zajatci

-         organizáciou légií v Rusku bol poverený J. Dürich, ktorý však

    pracoval proti zímerom ČSNR, preto Štefánik odchádza v lete

    1916 do Ruska, kde bol pri zrode Kyjevskej dohody – august

    1916

-         Dürich bol vylúčený z ČSNR

-         Československé légie sa vyznamenali v bojoch v júly 1917 pri Zborove, čím vzrástla autorita českoslov. Odboja

-         situácia v Rusku bola po VOSR nepriaznivá pre légie, preto po Brest – Litovskom mieri vznikol plán ich presunu do Francúzka, ktorý sa však neuskutočnil. Sovieti dali príkaz odzbrojiť légie a ich prepravu na Tichomorské pobrežie. Pri odzbrojovaní došlo k incidentu s maďarskými vojakmi, preto 14.5.1918 Slovenský vojaci odmietli odzbrojenie

-         po revolúcií boli légie zapojené do bojov hlavne proti boľševikom, ale aj proti menševikom a romanovcom. Vrchný veliteľ legionárov bol Ján Syrový, silnú pozíciu mal sibirský tiger Radola Gajda. V légiách bojovali aj osobnosti ako Ferdinant Čatloš, Janko Jesenský, J.G.Tajovský. Najviac slovákov bolo v 7. pluku. Tvrdí sa, že Slovenské légie sa pri prechode do Vladivostoku zmocnili

cárskeho pokladu.

-         Do Československa sa legionáry vrátili vďaka tal. Lodiam

nekompletní. Niektorí skončili v Gulagoch. Legionári vypomáhali na južnom fronte v Taliansku proti Nemecku a Rak. – Uh. Najväčšie boje boli pri Pijave a v Srbsku. Po vystúpení légií na Sibíri, dohodové krajiny uznali ČSNR za reprezentanta čs. vlády.

-         ČSR považujú za spriatelenú krajinu. Diplomaticky uznali jej

samostatnosť : Fr. – 29.6, V. Brit. – 9.8, USA – 3.9, Tal. – 3.10.

-         porážkou Ústredných mocností mohutnie odboj a začína silnejšia

    spolupráca so skupinou Mafia

-         13.7.1918 v Prahe bol vytvorený Českoslov. národný výbor ako

orgán domáceho odboja ( ČSNR – zahraničný odboj) .

-         V ríšskom sneme vystúpil aj Ferdinant Stanke a vyhlásil, že

    Česy sa s Rakúskom rozišli. Na uhorskom sneme vystúpil Ferdiš

    Juriga, ktorý povedal, že Slovákov nebude zastupovať Uhorský

     snem, ale SNR

-         na Slovensku bola ťažšia spol. situácia

-         T.G.Masaryk mal vplyv na Wilsona, čo pomohlo při Českoslov. odboji. Masaryk mal vplyv aj na čs. krajanov

-         30. – 31.5.1918 – Pitsburská dohoda – hovorí o samostatnosti čs. štátu – Slovensko malo mať autonómiu

-         štát mal byť demokratickou republikou. Československá samostatnosť bola vyhlásená 18.10.1918 – Washingtonskou deklaráciou. Zásady, na ktorých malo byť založené Českoslov. :

demokracia, pokrok, humanita

-         konajú sa Genevské rozhovory : predstavitelia Národného

výboru sa stretli ( K.Kramář sa vo Viedni stretol s Benešom a Hodžom a rokovali o programovom zjednotení domáceho a zahr. odboja)

-         odboj sa zjednotil a vytvorila sa českoslov. vláda

-         28.10.1918 sa konala porada SNR, kde bola prijatá Martinská deklarácia, ktorou sa SNR vyhlásila jediným zástupcom Slovákov a žiadala pre nich samourčovacie právo na základe úplnej nezývislosti – mala charakter štátoprávneho dokumentu, ktorý rozviazal  zväzok s Uhorskom a ustanovil nový zväzok s Čchmi. Po jej podpísaní bola doručená do Prahy. Podpísali ju :

Matúš Dula, Samuel Daxner, Ivan Dérer, Andrej Hlinka, Ferdinant Juriga, Emanuel Lehocký, Ivan Thurzo, Samuel Zoch, Ján Vojtaššák – cirkevný hodnostár

-         Sixtova aféra – utrpela ňou prestíž Rak. – Uh. v zahraničí. Minister zahraničia Rak. – Uh. Otakar Ezernin vystúpil s prejavom,  v ktorom odsúdil Masarykovu zahr. politiku a demonštroval vernosť Nemecku. To vyvolalo odpor u Fr. Ministerského predsedu Clemenceau, ktorý uverejnil list rakúskeho excisára Karola, ktorý zaslal Fr. Vláde prosterdníctvom svojho švagra Sixta Bowerpontského, v ktorom uznával nároky Fr. na  Alsasko – Lotrinsko

-         Rakúsko je kolísavé v politike – 16.10.1918 – Cisársky dekrét – vydal ho Karol ako manifest o federácií Predalitavska (Čechy) a 

    nedotknutnosti Zalitavska (Slovenska). Už sa ale nedalo nič

    zvrátiť, lebo vznik Československa bol už istý.

28.10.1918 – vznik ČSR

-         Slovensko sa pripojilo k Čechám Martinskou deklaráciou

-         30.10.1918 – po vytvorení ČSR sa štát začal pol. a hosp. konsolidovať (upevňovať). Mal svoj parlament, prezidenta, vládu, ktorú uznávalo aj zahraničie, légie

-         hranice boli predmetom sporov až konfliktov

-         Česy mali problémy s Nemeckom – nem. menšina chcela nezávislosť na čes. území, chceli podlihať Viedni. Situácia sa vyriešila do decembra 1918.

-         Morava – musel tu byť uskutočnení zásah na území Tešínska. kvôly Poliakom. V júly 1920 sa situácia vyriešila rozdelením Tešína na Český a Poľský, čo bolo na úkor slovenska (slov. územia nadobudli Poliaci – 13 slov. obcí)

-         Na Slovensku vládol Vavro Šrobár – zvláštny minister s pnou mocou pre Slovensko. Dočasná vláda mala sídlo v Skalici. Ministerstvo s plnou mocou pre Slov. sídlilo od 12.12.1918 v Žiline a od 4.2.1919 v Bratislave

-         Slovensko muselo čeliť tlaku Budapeštianskej vlády a Národných gárd. Územie Slov. bolo oslabené. V apríli 1919 narástlo napätie na juž. hraniciach s republikou Rád, v ktorej čele bol Béla Kún. Rád prenikla až na územie Slov. a jej červ. armáda tu obsadila 2/6  územia a nastolila sovietsku moc  a  diktatúru proletariátu. Pod jej vplyvom vznikla 16.7.1919 Slovenská republika Rád, v ktorej čele stál Antonín Janoušek. Na Slovensku nezýskala masovú podporu. 7.7.1919 museli na príkaz Dohody maďarské vojská opustiť Slovensko, čo znamenalo ukončenie Slovenskej republiky Rád. Podkarpatskú rus, ktorú obývali Ukrajinci obsadili v polovici júna české vojská

Politický systém ČSR

- 14.11.1918 parlament zvolil Masaryka za prezidenta. Bol ním do 

  r. 1935. Na Slovensku bol najväčším predstaviteľom Vavro

  Šrobár. Štátnu moc sa delila : 1. výkonná moc -  vláda

2. zákonodarná moc – parlament

3.súdna moc – súdy a prokuratúry

Výkonná moc – úradnícka vláda bola zastúpená odborníkmi, ktorý boli zástupcami strán, ktoré získali väčšinu.

Zákonodarná moc – najvyšším zákonodarným orgánom bolo zákonodarmé zhromaždenie, ktoré malo dve komory :

1.   Snemovňu (300 členov)

2.   Senát (150 členov)

-         voliť sa mohlo od 26 rokov a zvolený musel mať najmenej 45 rokov.

-         senát pripomienkoval kony. O rozhodujúcich otázkach rozhodovala rada piatich strán : Agrárna, Sociálno – demokratická, ľudová, národnosociálna, národnodemokratická strana.

3.   Súdna moc  - zabespečovanie dodržiavania zákonov. V r. 1923

    bol prijatý zákon na ochranu republiky – stíhaný mohol byť

    každý, kto vystupoval proti záujmom republiky v snahe

    zdiskreditovať ju.

-         29.2.1920 Národné zhromaždenie schválilo ústavu ČSR, ktorá

    platila až do roku 1938. Potvrdila všetky slobody vydobité už ua

    Rak. – Uh. a rozšírila ich o všestranne tajné hlasovacie právo.

    Volebné právo pre voľby do miestnych a okresných

    Zastupiteľstiev. Zakotvila hlavu štátu. Prezident bol volený

    Národným zhromaždením. Prezident menoval vládu, ktorá sa

    zodpovedala Národnému zhromaždeniu. Základom tejto ústavy

   bola Francúzka ústava z r. 1875 spolu s ústavou USA.

-         republika sa budovala ako buržuáznodemokratický štát,

    založený na 3 zásadách T.G.Masaryka.

1.   Demokracia – hl. triedou bola buržuázia. Občania mali právo

    zúčastňovať sa na riadení a organizácií štátu

2.   Hmanita – čl. má určité morálne zásady, ktoré uolatňuje

    v morálnom živote

3.   Pokrok – třeba vytvárať také hospodárstvo, ktroré by

    zabespečovalo rast životnej úrovne

-         Agrárna strana – dlhé obdobie najvplyvnejšiou stranou v

republike ( do r. 1928). Presadzovala pozemkovú reformu. Jej predsedom bol Švehla, ktorý bol zároveň predsedom vlády. Po ňom predsedal Beran, ktorý kolaboroval s Nemcami. V r. 1922 sa Agrárna strana premenovala na Republikánsku stranu poľnohospodárov a maloroľníckeho ľudu. Na jej čele stál M. Hodža. Cieľ strany – splnenie hospodárskych záujmov roľníkov a uskutočnenie pozemkovej reformy. V r. 1925 sa stala najsilnejšiou stranou v republike. Uznávala sojbytnosť Slovenska.

-         Ľudová strana sa v r. 1925 premenovala na Hlinkovú slovenskú

    ľudovú stranu. Bola národne orientovaná, pokúšala sa o

    autonómiu Sloveska. Opierala sa o kresťanskú ideológiu. Mala

    reakčný prouhorský snem, ktorý bol prezentovaný Vojtechom

    Tukom (v r. 1929 odsúdený ako maďarský špión). HSĽS

    sympatizovala s talianským fašizmom. Pod jeho vplyvom

    vytvorila Rodobranu, predchodcu Hlinkovej gardy.

-         V Čechách bola HSĽS Sociálno – demokratická strana, ktorá

    mala cieľ priblížiť sa sociálne spravodlivej spoločnosti vývojom,

    uskutočňovaním, alebo zlepšením pracovných podmienok.

    Disiahla uzákonenie 8 – ročnej školskej dochádzky, 8 –

    hodinového pracovného času, voľby aj pre ženy, zrišenie

    majetkového cenzusu. Predstaviteľom Slov. soc. demokracie bol

    Dr. Ivan Dérer – ideológ čechoslovakizmu

-         mladšia generácia sa v tridsiatich rokoch prihlásila k

    svojbytnosti Slovenska a samospráve.

-   v roku 1921 vznikla KSČ, ktorá sa odštiepila od Sociálnej

    demokracie. Bola sekciou Komunistickej internacionály. V jej

    čele boli Bohumil Jílek a Marek Bolen. Na piatom zjazde KSČ

    v roku 1925 sa na čelo dostal Klement Gottwald

-         odnože českých strán na Slovensku : Živnostenská strana, Lidová strána, Národná demokracia, Gajdova fašistická strana

-         menšinové strany : Krajinská kresťansko – sociálna strana,

Maďarská národná strana. Neskôr sa zjednotili a vytvorili Zjednotenú maďarskú stranu

-         Fašistické strany : tvorili piatu kolónu – quizling. Využívali

    diktatúru na nástup fašizmu.

    V Čechách : Sudetonemecká strana – na jej člene stál Henlein.  

     Na Slovensku : Karpatonemecká strana – na jej čele stál Frank

    Karmazin.

Československo – národnostný štát

51 % - Česi

16 % - Slováci

23 % - Nemci

  5 % - Maďari

  3 % - Rusíni

  1 % - Poliaci

-         Česi by bez Slovákov netvorili v štáte väčšinu, preto bol

    vykonštruovaný Československý národ – jeden kmeň z dvoma

    vetvami. Česi zastávali kľúčové pozície v štátnej správe (polícia,

    žeznica, pošta, súdy, školy)

-         Maďari  boli menšinou, roľníčili, šľachta odyšla do Maďarska

-         Rusíni – nezasahovali do správy štátu

-         Nemci – obývali na Slovensku Bratislavu, Spiš, Banské mestá (Prievidza, Bans. Štiavnica, ). Boli pod vplyvom fašistických strán.

-         Židia – menšina, boli statkármi, obchodníkmi, notármi,

                inteligenciou. Chceli bývať v Palestíne

-         Náboženstvo v republike – Rímskokatol., Protestanské, Židovské

-         Kultúra – literatúra – F.Werfel, F. Kafka, satira – J.Hašek,

     hudba – Janáček, spev – Ema Destinová

-         vzdelanosť na Slovensku bola nízka. Vyučovalo sa v Maďarčine.

    Okolo roku 1922 bola zavedená osemročná školská dochádzka

-         vydávali sa noviny a časopisy. V roku 1926 začína vysielať

rozhlas

-         na Slovensku malo volebné právo 5 – 6 % obyvateľov, v Čechách

    všetci muži.

-         hospodárstvo Českoslovensla – ČSR ako nástupnícky štát si

    zachovalo určité hospodárske dedičstvo. 16.4.1919 bol prijatý

    zákon o pozemkovej reforme – konfiškácia pozemkov nad 150 

    Ha nenárodnej šľachte. Neskôr bola rozdelená roľníkom.

    Prominenti získali zvyškové majetky – korupčná aféra. Čechy –

    Priemysel v rukách Nemcov (hutnícky, ťažobný, textilný,

   Pivovarnícky, sklársky). Najznámejšie závody : Baťové závody

   v Zlíne, Škoda Plzeň, Český Koubek Daněk – ČKD Praha,

   Vítkovické železiarne.

-         Slovensko bolo agrárnou krajinou, malo málorozvynutý priemysel.  Juh – poľnohospodárstvo, Sever – chov oviec, spracovanie dreva – zápalkárne – pltníctvo po Váhu.

-         po vzniku ČSR odchádza veľká časť Slovákov za prácou na Ostravsko. Po vojne začína obnova hospodárstva – odstránili sa potravinové lístky, bola zavedená Českoslov. koruna, ktorá sa stala tvrdou valutou. Nastal rozvoj bankovníctva – Živnobanka.

-         Politici nedokázala zabrániť rastu cien a životných potrieb. Priemysel bol odkázaný na zahraničné trhy, ktoré preberali novoindustriované krajiny (Japonsko, Kórea, …). Nastal prechod k pasívnej bolancii. Okolo r. 1920, 1921 začína vysťahovalectvo do USA, Argentíny, Kanady, sezónne odchody za prácou do Francúzka, Nemecka, Rakúska a Čiech.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka