Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


DEDINA V DIELE KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO A TIMRAVI #miesto_oblast_28#


DEDINA V DIELE KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO A TIMRAVI

   Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 v Uhorsku politickú 
a hospodársku moc prevzala maďarská buržoázia. Nadvládu využívala na 
premenu mnohonárodnostného Uhorska na jednotný národ. Zatvorenie troch 
slovenský gymnázií a Matice slovenskej r. 1875(Maticu založili v roku 
1863). Nastalo ďalšie zbedačovanie a vysťahovalectvo. Politika 
slovenskej buržoázie a jej reprezentačného orgánu Národných novín 
nadobúda úpadkový charakter. Kríza politickej koncepcie slovenskej 
buržoázie sa prehĺbilo po vzniku robotníckeho hnutia. Roku 1890 vznikla 
sociálnodemokratická strana, ktorá rozvíjala toto robotnícke hnutie. 
Napriek vládnemu teroru začali vychádzať robotnícke časopisy: NOVÁ DOBA, 
ZORA, SLOVENSKÉ ROBOTNÍCKE NOVINY(r.1904). V 60-70 rokoch sa stáva 
centrom národného života Martin. Tu vychádzalo viacero časopisov: 
SLOVENSKÉ POHĽADY, NÁRODNÉ NOVINY, humorný ČERNOKŇAŽNÍK. Vznikali tu 
významné hospodárske podniky(Tatra banka), sídlila tu Národná strana 
a jej tlačový orgán Národné noviny. Predstavitelia tohto obdobia písali 
v Realizme.
BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA:(poukazuje na zlé vlastnosti ľudu, na 
alkoholizmus, honbu za majetkom, zaostalosť a spokojnosť s tým čo 
je)vyrastala v dedine horného Novohradu a osobné skúsenosti a poznatky 
z dedinského života plne využila na verné opísanie dedinského života vo 
svojich knihách. Mala pokojné detstvo v rodine farára. Pseudonym Timrava 
si zvolila podľa obľúbenej studničky s čistou vodou v polichňanskom 
chotári.Medzi jej diela s dedinskou tématikou patria Na jednom dvore, 
Mocnár, Žiadna radosť, Príde čas, Márnosť všetko, Ťapákovci. Ďalej 
napísala Hrdinovia, Skon Paľa Ročku.
   Ťapákovci:nastolila tu ostrý náhľad na patriarchálno žijúcu, starých 
poriadkov sa pridržujúcu rodinu,zaujíma zároveň kritický postoj k samému 
ľudu.
V jedom dome sa tlačí 16 ľudí, ktorých vykresľuje v strašnej duševnej 
a telesnej pomalosti. Zdôrazňuje to už v samom začiatku poviedky, kde 
najprv uvedie obraz jarnej, k životu sa prebúdzajúcej prírody, do práce 
sa poberajúcich ľudí naproti zaháľajúcim Ťapákovcom. Všetko im padne 
zaťažko, robiť, myslieť, ba dokonca u nich nie je zvykom odpovedať si na 
každú otázku. Na každý pokus niečo vylepšiť sa odpovedá "Ako sa dobre 
pamätám, bolo u nás vždy tak". V početnej rodine sa nájdu iba dve osoby, 
ženy, ktoré prejavujú samostatný úsudok a vôľu k činu. Je to stará 
dievka Anča-zmija, ktorá sa vyníma z ťapákovského prostredia len 
v osobnom zmysle, svojou nespokojnosťou s vlastným osudom. Inak je 
zástankiňou starého poriadku. Avšak tá ktorá sa postaví na odpor voči 
ťapákovčine je nevesta Iľa-kráľovná, ktorá mala možnosť skúsiť a poznať 
svet ako babica.Pre svoj plán chce získať aj svojho nerozhodného muža no 
keď sa jej to nedarí, tak odíde do služby. no predsa len dosiahne svoj 
cieĺ a odsťahuje sa s mužom do vlastného domu. Víťazstvo Ili je obrazom 
ústupu starej dediny pred požiadavkami nových čias. Timrava jasne 
v diele vyjadruje svoje sympatie s úsilím Ili, lebo v jej konaní videla 
určité východisko zo sociálnych pomerov a najmä duchovnú zaostalosť 
tradičnej dediny. Timrava svojím bystrím pozorovacím talentom postrehla, 
že kapitalizmus prináša nielen ozdravujúci prúd do myslenia dedinských 
ľudí, ale zároveň vytvára nové spôsoby ponižovania a obmedzovania 
človeka (Iľa ich poznala na vlastnej koži ako slúžka v učiteľskej 
rodine). Vonkajší dej (život Ťapákovcov) dopĺňa vnútorný dej (životná 
tragédia Anči). Ako vidí v sympatickej Ili aj mnohé záporné vlastnosti, 
tak i pre zlostnú a zádrapčivú Anču má hlboké ľudské pochopenie(je 
citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou).

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ:(odhaľuje biedu a ťažký život dedinčanov)pochádza 
z mnohodetnej rodiny, aby ušetril starosti rodičom, tak ho vychovával 
starý otec. Narodil sa v Tajove, podľa čoho si zvolil aj svoje umelecké 
meno. Písal poviedky:Maco Mlieč, Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka 
Pôstková. Bol prozaikom a dramatikom. Medzi dramatickú tvorbu patrí 
Ženský zákon, Nový život, Statky zmätky, V službe.
  Maco Mlieč:nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského života, ako 
Kukučín. Vykresľoval ho taký ako je. Svoje sympatie prejavuje biednym 
a trpiacim. V poviedke odhalil dva svety vedľa seba, svet boháčov 
a chudoby. Oba svety zatiaľ žijú vedľa seba bez otvoreného konfliktu, no 
sociálne pomery na prelome storočí signalizujú nevyhnutnosť budúceho 
konfliktu. V Macovom gazdovi kreslí autor dedinského boháča, ktorý 
sa predovšetkým usiluje zabezpečiť si z práce svojej čeľade pokojný 
blahobytný život. O svojich sluhoch sa stará iba do tej miery, aby 
nestratil lacnú pracovnú silu. Vedľa neho podrobne a s prenikavým 
cítením rozvíja dojímavý obraz sluhu Maca Mlieča. V mladosti prišiel ku 
gazdovi do služby za paholka ku koňom a robil za pár grošov. No neskôr 
už len za jedlo, tabak, háby. Keď mu zomrela matka, tak ho už ani 
nezjednali, ale drel ako otrok po celý život. Neskôr, keď zostarel 
a rozbolela ho poranená noha dali ho k volom potom ku kravám. Keď Maco 
Mlieč už nevládze ani robiť ide ku gazdovi spýtať sa či mu je niečo 
dlžen, aby mohol s pokojným svedomím zomrieť. V gazdovi sa prebudí 
svedomie a povie, že mu dokonca on sám dlží. Maco prosí len 
o vystrojenie pekného pohrebu. Gazda mu to splní, spraví mu veľkolepý 
pohreb začo dostane pochvalu od richtára, no medzi sluhami sa šepkalo 
"že mu mal začo ten pohreb vystrojiť".

MARTIN KUKUČÍN:(píše s humorom o ľudských vlastnostiach, ku ktorým sa 
stavia zmierlivo) Narodil sa v dolnooravskej dedinke Jasenová, kde aj 
začal tvoriť. Jeho vlastné meno je Matej Bencúr. V Prahe vyštudoval 
medicínu,kde sa zapojil do spolku DETVAN. Po skončení štúdia odišiel do 
Juhoslávie na ostrov Brač. Do vlasti sa vrátil r. 1922. Bol sklamaný 
spoločenskými pomermi, odišiel do Južnej Ameriky a potom do Juhoslávie, 
kde r. 1928 zomrel. o dedinských zvykoch a obyčajoch píše v poviedkach: 
Na jarmok, Dedinský jarmok, Hody, Rysavá jalovica. Ľudské vzťahy 
analyzuje v prózach, ale najmä v poviedkach:Neprebudený, Keď báčik 
z Chochoľova umrie, Dies Irae.
  Rysavá jalovica: humorná poviedka, hlavnou postavou je Adam Krt, dobrý 
človek, má však jednu slabosť-pijatiku.
  Neprebudený:tragická psychologická poviedka. Hlavnou postavou je 
mrzák, duševne zaostalý dedinský husiar Ondráš Machuľa, ktorý sa stal 
obeťou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievčine Zuzke Bešenovie. 
Tragickosť ľúbostnej drámy je v tom, že bolo nad jeho sily pochopiť, 
prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Zostal mu len pocit krivdy, ktorý ho 
sprevádzal aj na svadbe Zuzky s Janom Dúbravom, počas ktorej nečakane 
vypukol požiar a Ondráš pri záchrane Bošanovie husí tragicky hynie 
v plameňoch. Ondráša Machuľu zobrazil Kukučín s hlbokým porozumením, typ 
vyrastajúci z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny. Zobrazil tu 
obraz života Slovenskej dediny. Je to jediná poviedka, ktorá konči 
smutne, ostatné končia happyendom.
  Keď báčik z Chochoľova umrie:humorno-satirická poviedka. Autor 
zachytil úpadok zemianstva, jeho neschopnosť zasahovať do osudov 
vlastných i do osudov národa. V poviedke reprezentuje zemianstvo Aduš 
Domanický z Domaníc. Jeho charakter je tragický. Aduš navonok vystupuje 
ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadáva 
a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ, 
ktorý má všetky znaky svojej triedy - dravosť, bezohľadnosť, špekulácie. 
Trávovi sa sníval sen, že sa všetci ľudia premenili na ovce, on ich 
strihal a vlnu odosielal v plných vagónoch. Kukučínovy imponuje Trávova 
životaschopnosť, no jeho irónia stíha aj tento nový typ egoistického 
podnikateľa "z ľudu". Kukučínovi sa konfrontáciou týchto dvoch 
protikladných spoločenských typov - upadajúceho zemana a podnikavého 
kupca - podarilo zachytiť základné tendencie spoločenského vývinu doby. 
Autor zachytil, že zemianstvo skončilo svoju úlohu a na jeho miesto 
nastupuje maloburžoázia. (Domanický - jeho meno vystihuje, že "doma nič" 
nemá).
Záver:Predstavitelia kritického realizmu Timrava, Kukučín a 
Tajovský kritizujú vzťahy bohatých k chudobným, poukazujú na rozdielny 
spôsob života. Kukučín a Tajovský majú kritiku miernejšiu a láskavejšiu. 
Timrava je predstaviteľkou kritického realizmu, ktorá sa svojou 
otvorenou kritikou nevyhne nikomu, a ostro sa vysmieva z neduhy začať po 
novom.

Text nepresiel ziadnymi upravami, vratane jazykovych ! Autor textu : neznamy

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka