Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Fedor Kovac

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodil sa 7. marca 1931 vo vychodokarpatskej dedine Rokytovce v rolnickej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodnej obci, mestiansku navstevoval v Medzilaborciach. Roku 1952 zmaturoval na Statnom ruskom gymnaziu v Humennom. Potom rok studoval slovencinu a ukrajincinu v Presove. Vysokoskolske studia zavrsil roku 1958 na Statnej univerzite Tarasa Sevcenka v Kyjeve. Po navrate dva roky posobil ako pedagog na Ukrajinskej strednej skole v Stropkove. V rokoch 19601963 bol veducim redaktorom SPN odbor ukrajinskej literatury v Presove a v rokoch 19631969 tajomnikom UV Kulturneho zvazu ukrajinskych pracujucich. Kratko pracoval ako dramaturg Ukrajinskeho narodneho divadla. Od roku 1969 sa permanentne venuje pedagogickej cinnosti, najprv na PdF, kde osem rokov zastaval aj funkciu prodekana a od roku 1981 na presovskej Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Safarika, kde prednasal ukrajinsku a svetovu literaturu. V tomto obdobi ziskal titul doktora filozofie (1969), na Pedagogickom institute M. Gorkeho v Kyjeve obhajil kandidatsku pracu o tvorbe Alexandra Pavlovica (1971) a bol vymenovany za docenta ukrajinskej literatury (1974). V rokoch 19711989 externe viedol redakciu literarneho casopisu Dukla. V rokoch 19811990 bol poslancom SNR a v rokoch 19791990 predsedom Kulturneho zvazu ukrajinskych pracujucich. Zije v Presove.

Seriozny zajem o literaturu prejavil Fedor Kovac uz ako student vysokej skoly (1955), ked zacal uverejnovat svoje prve literarnokriticke clanky. Vysledkom jeho mnohorocnej badatelskej cinnosti je vyse 300 literarnovednych studii, odbornych clankov, recenzii a eseji, v ktorych dominuje vyskum a analyza poezie a prozy ukrajinskych spisovatelov na Slovensku v povojnovom obdobi (J. Macinskeho, F. Lazorika, V. Zozulaka F. Ivancova, M. Smajdu, I. HricaDudu, J. Borolica, V. Daceja, S. Makaru, S. Hostinaka, I. Jackanina, M. Drobnaka, J. Zbihleja, P. Gulu a inych). Do Encyklopedie literarnych diel (1989) napisal 105 hesiel o tvorbe 52 spisovatelov Ukrajiny. Napisal obsiahle studie o tvorbe J. Kotlarevskoho, T. Sevcenka, I. Franka, V. Barku, J. Bahrjanoho, V. Vynnycenka a inych.

Hodnotnym prinosom do literarnovednej ukrajinistiky (a v sirsom kontexte i do slavistiky) su jeho synteticke monografie Niektore problemy vyvoja ukrajinskej literatury v Ceskoslovensku (Dejaki problemy rozvytku ukrajinskoji literatury v Cechoslovaccini 1973), Slovo o poezii a basnikoch (Slovo pro poeziju ta poetiv 1978), Dialogy (Dialohy 1988), ako aj obsirnejsie studie Ukrajinska poezia v CSSR a jej hlavni predstavitelia a Hlavne tendencie a zjavy ukrajinskej prozy v CSSR (v knihe Ukrajinska literatura v CSSR 1981). Prejavil sa v nich nielen ako hlbavy analytik tvorby celnych predstavitelov ukrajinskej literatury na Slovensku, ale dokazal vystihnut i jej vyvinove tendencie v kontinuite s predchadzajucim obdobim az po sucasnost.

Okrem vedeckovyskumnej cinnosti sa Fedor Kovac venuje i prekladom. Do ukrajinciny pretlmocil a knizne vydal Kroniku P. Jilemnickeho (1961, Kyjev 1981), Rozpravky z hor L. Ondrejova (1961), Cenkovej deti F. Krala (1962), Mariannu Radvakovu J. Kozaka (1962), Matku J. BarcaIvana (1969). Rusinskoukrajinske studio Slovenskeho rozhlasu v Presove odvysielalo vyse desat rozhlasovych hier, dramatizacii a literarnoumeleckych kompozicii.

Ako editor vydal vyber z diela spisovatelov V. Zozulaka a F. Ivancova (1986), vyber z literarnovednej tvorby H. Rudlovcakovej (1981), antologiu basnikov ukrajinskej narodnosti (v slovencine) Srdce ako slnce (1982), v spoluautorstve pripravil v Uzhorode a Kyjeve antologiu prozy a poezie Otvoreny dom (1981) a Karpatska zamana (1990). Je aj autorom a zostavovatelom rozsiahleho Vlastivedneho slovnika RusinovUkrajincov obsahujuceho okolo 1600 hesiel z dejin, literatury, umenia, skolstva, vedy, osvety, divadla, ludovych zvykov, udaje o kulturnych, verejnych a cirkevnych dejateloch. Na vydanie pripravuje pracu Kultura, literatura, umenie RusinovUkrajincov.

august 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka