Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Filozofia obdobia Helenizmu - Klasická novoveká filozofia

Written by Skeleton
1/?

Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a
javou

Základné filozofické disciplíny :
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom:
krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z
morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a
hodnotení


Filozofia obdobia Helenizmu ( 4.st. p.n.l. - 4.st. n.l. )
(heléni = gréci)
· strata politickej samostatnosti (mestské štáty
súčasť ríše Alexandra Macedónskeho)
· strata možnosti zúčastňovať sa na správe vecí
verejných
do popredia sa dostáva etika a antropológia
· filozofia = umenie života, múdrosť, spôsob
dosiahnutia štastia
Epikureizmus
· cieľ - štastie, radosť, pokoj, vyrovnanosť
· poznávanie zákonov prírody oslobodenie sa od strachu
(pred smrťou, bohmi)
· všetko závisí od ľudskej vôle
Epikuros zo Samu
ontológia - atomistická filozofia + náhodné
vychýlenie atómov
gnozeológia - senzualizmus
etika - kritérium štastia je slasť, dobro = súlad
s prírodou, mudrc = cnostný človek
striedmosť v rozkoši ataraxia (stav
psychickej vyrovnanosti, stabilnosti)
Stoicizmus
Zenón z Kitia
ontológia - svet = živé jednotné, dokonalé, účelne
vytvorené teleso, ktoré je rozdelené na
časti, podlieha cyklickému vývoju a je
obdarené pneumou
(vesmírnym vedomím, ktoré je základom všetkých
premien)
antropológia - fatalizmus, srdce = sídlo duše, rozum =
najdôležitejśia ľudská zložka
po smrti sa ľudský rozum zlúči s rozumom sveta
etika - súlad s prírodou (poznanie jej zákonov a
cnosť - múdrosť, štastie, ovládanie
túžieb a vášní), ataraxia 1 apatia
Skepticizmus
Pyrrhón z Elidy
etika = otázka štastia a cesta jeho dosiahnutia,
filozof = človek usilujúci sa nájsť štastie
gnozeológia - 3 otázky: 1) Aké sú veci ?
2) Ako sa má človek správať ?
3) Čo získame správnym postojom k nim
?
ani rozumové ani zmyslové poznanie nás
neinformuje o vlastnostiach vecí
(zmysly nás neinformujú o veciach aké sú, ale
aké sa nám javia)
2 súdy sú subjektívne treba sa vyhýbať
akýchkoľvek súdov o veciach
(zastavenie snahy o spoznávanie
sveta duševný pokoj)


Stredoveká filozofia ( 5.st. n.l. - 15.st. n.l. )
vplyv: cirkev - majetok, pôda, politická moc, vrstva
nesúca vzelanosť
antika - Aristotelova autorita stagnácia vedy
· antický ideál: človek praktický, neodriekiekavý
stredoveký ideál: asketizmus
· boj medzi nominalistami a realistami: podstata sporu
- reálna existencia všeobecných pojmov
realisti: všeobecné pojmymajú objektívnu existenciu
(nezávislú na ľudskom myslení)
nominalisti: všeobecné pojmy sú len fikcie
Patristika ( 5. st. n.l. - 8. st. n.l. )
· patristi = apologetici neskôr boli považovaní za
kacírov
Augustínus Aurélius
teória štátu - cirkev = štát boží, vývoj dejín = boj
medzi svetským a božím štátom
svetský štát má len zmysel, ak nie je v
rozpore s božským štátom
ontológia - filozofia = má byť oporou viere, dualizmus,
determinizmus
človek (telo a nesmrtelná duša) - odraz boha
etika - duša - je obdarená vôlou a zameraná na
najvyššie dobro
cnosť je rozhodujúca, najvyššia cnosť - láska
k bohu
zlo (nedostatok dobra) vina, hriech, trest =
odňatie najvyśšieho dobra
Scholastika ( 9. st. n.l. - 15. st. n.l. )
Tomáš Akvínsky
ontológia - objektívny idealizmus: “boh stvoril svet z
ničoho podľa svojej vôle
a hierarchicky ho usporiadal”, látka -
pasívny, forma - aktívny princíp
gnozeológia - poznanie - zmyslové - základ všetkého
poznania
rozumové - umožňuje hlbšie pochopenie
zjavením - dopĺňa pravdu rozumu
cieľ = poznať pravdu (boha)
etika - hovorí o dobre a slobode
sloboda = človek môže na základe svojej vôle
voliť medzi viacerími dobrami
“morálny človek - je zameraný na to najvyššie
dobro” (=boh)
“morálne hodnotenie závisí od cieľa”
cnosť - prostriedok na dosiahnutie najvyššieho
dobra
cnosti - prirodzené (rozvaha, múdrosť,
spravodlivosť…)
dané bohom (viera, láska, nádej…)
viera = vrchol morálky


Renesančná filozofia
vznik: severné Taliansko
· 15. a 16. st. - ekonomické a kultúrne zmeny v Európe
· vzniká uzol obchodných a námorných ciest, objav
kníhtlače rýchlejšie šírenie myšlienok
· obdiv antiky, štúdium latinčiny, gréčtiny,
· rozvoj prírodných vied, vypracovanie metódy poznania
na základe zmyslových skúseností
· viera v človeka a jeho schopnosti snaha o úspech,
štastie, bohatstvo
popretie stredovekého ideálu
(asketizmu)
Bernardo Telesio
· nadväzoval na hylozoizmus Milétskej školy a
Herakleitovu dialektiku = materializmus
· príčina všetkých zmien : boj tepla a chladu
· existenciu boha chápe deisticky (boh stvoril svet a
ponechal ho vlastným zákonom)
· pre poznanie prírody je potrebné experimentovanie s
ňou
Mikuláš Kopernik
· heliocentrický systém (slnko je v kľude, vesmír je
konečný, ideálne kruhové dráhy obehu planét)
Giordano Bruno (Filip Bruno, rád dominikánov 3 Giordano)
veda a filozofia - predmet poznania - vonkajší svet
teológia - predmet poznania - viera nemal by
nastať žiadny konflikt
ontológia - rovnorodosť všetkých planét,všetko pozostáva z
vody, ohňa, zeme, vzuchu a éteru
panteizmus, vesmír je nekonečný, Zem nie je
vínimočná iné svety
gnozeológia - pravdivosť je založená len na pozorovaní
etika - pravda = najvyššia cnosť,
sebazdokonaľovanie!
“svet je dobrý a všetko vedie k dobru”
Galileo Galilei
· poznanie = nekonečný proces pravda nepoznateľná
· vychádzal z metódy indukcie a dedukcie
· farba, zvuk, chuť - subjektívne vlastnosti,
vznikajúce na základe konvencie
(viď Demokritos: vlastnosti: primárne - objektívne,
sekundárne - subjektívne)
· položil základy pre mechanistické chápanie sveta
zamienanie sociálnych zákonov za
mechanické


Klasická novoveká filozofia ( 16. st. n.l. - 18. st. n.l.
)
· nová spoločnosť má záujem o vedu a filozofiu, ktorej
poznatky vychádzajú zo skúsenosti a rozumu
· v gnozeológii vznikajú 2 smery:
Empirizmus
· filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje
za jediné východisko poznania
Francis Bacon
gnozeológia - úloha vedy - aktívne skúmať prírodu
zlepšenie a zdokonalenie ľuds. života
“poznanie je sila”, 2 druhy poznatkov a)
prinášajú bezprostredný úžitok
b) prinášajú svetlo,
poznanie zákonov
zamýšla sa nad nepresnosťami vedy, vyzýva k
reformácii
hovorí o 4 idoloch (nepresnostiach):
a) idoly rodu - predstavy pochádzajúce od
človeka, prenos ľ. vlastností na prír.
b) idoly jaskyne - predstavy sú podmienené
prostredím výchovou
c) idoly trhu - vyplývajú zo vzťahov medzi
ľudmi a najmä zlým chápaním reči
d) idoly divadla - vznikajú pri nekritickom
preberaní názorov autorít
vypracoval metódu indukcie
ontológia - materializmus, príroda je hmota, atómy
mechanický pohyb hmoty a jej kvalitatívna
rozmanitosť
zaviedol umelú klasifikáciu pohybov
teória 2-akej pravdy a) veda, b) teológia
Thomas Hobbes
ontológia - podstata - príroda, hmota = materializmus,
obj.atribúty: len rozmer a velkosť
pohyb - vedlajšia, vonkajšia, náhodná
vlastnosť hmoty (viď. Bacon)
absolutizuje mechanický pohyb (duša a telo
fungujú mechanicky)
teória štátu - “všetko je determinované zákonom
sebazáchovy”
štát - prirodzená inštitúcia, vysvetluje ho na
základe dohody, zmluvy
2 ľudské motívy: pud sebazáchovy, snaha o
vlastný prospech
človek od prírody nemá vzťah k spoločenskému
životu, v štáte hľadá len výhody
boj všetkých proti všetkým pud sebazáchovy
vznik štátu
t.j. prenos prirodzeného individuálneho práva
na spoločnosť ako celok
2 stupne vo vývoji spoločnosti 1) prirodzený
stav (pred štátom) prechod na
2) občiansky stav (štát)
základe dohody
John Locke
gnozeológia - kritika Descarta: “Nič nie je v rozume,
čo predtým nebolo v zmysloch” = senzualizmus,
“Vedomie novorodenca je nepopísaná doska” =
empirizmus; materializmus
vlastnosti: prvotné - objektívne (tvrdosť,
rozmer, tvar, pohyb, kvantita)
druhotné - subjektívne (schpnosť vecí
na nás pôsobiť)
etika - kritérium morálneho dobra a zla je
verejná mienka
“príroda je harmónia tela a ducha”
teória štátu - preberá Hobbesove názory
prirodzený stav - ľudia mali vlastníctvo,
ktoré však nebolo chránené zákonom
George Barkley
ontológia - “pocity sú jediná skutočnosť, ktorú človek
vníma” = senzualizmus
vnímame vždy len konkrétne veci (napr.
predstava vždy konkrétneho trojuholníka)
“pojmy sú len slová vytvorené na lepšie
dorozumenie sa” = nominalizmus
“byť znamená byť vnímaný” = empirizmus,
solipsizmus
David Hume
ontológia - “predmetom filozofie má byť človek”,
skutočnosť = tok dojmov,
príčinná súvislosť - je nepoznateľná =
agnosticizmus
- nie je prírodný zákon, ale zvyk,
výsledok časovej následnosti
dojmov
Racionalizmus
· filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a
najvyšší zdroj poznania
Benedictus Spinoza (pôvodne Baruch Spinoza)
ontológia - kritika Descartovho dualizmu: “Okrem prírody
nič neexistuje” = materializmus
cieľ filozofie = sebazdokonaľovanie; monizmus,
panteizmus, hylozoizmus:
atribúty hmoty: rozmer, myslenie, “príroda
nepozná náhodu” = prísny determ.
“sloboda vyplýva z poznania nevyhnutnosti”
náboženstvo - etická funkcia, človeka ani vedu
nemá obmedzovať
etika - človek je súčasťou prírody, správanie
človeka je ovplyvnené sebazáchovou
teória štátu - preberá Hobbesove názory, najlepšia je
demokracia
René Descartes
ontológia - dualizmus (hmotný princíp - rozmer, duchovný
princíp - myslenie), hylozoizmus
mechanistický pohľad na svet, človek (boh
spojil telo s dušou) zviera,
“duša sídli v hypofýze a rozlieva sa kanálikmi
po tele”, filozofia prírody
východisko poznania - pochybovanie o všetkom,
“myslím teda som” - nemožno pochybovať o tom
že myslíme
gnozeológia - rozum + metódy indukcie a dedukcie
hodnoverné poznanie = rationalizmus
1) Za pravdivé považovať len to, čo človek
chápe
2) Zložitý problém rozdeliť na čiastkové
problémy
3) Postupovať od známeho k neznámemu
4) V reťazi poznania nepripustiť žiadne
medzeri
teória vrodených ideí (viď Lockeho kritika)

Gottfried Wilhelm Leibniz
ontológia - tvorca monadologického a pluralistického
systému
monády (=jednotky, podstata) - najmenšie,
duchovné, je ich nekonećné množstvo,
večné, nezničiteĺné, kvalitatívne odlišné, s
podstatnou vlastnosťou - pohyb
sú hierarchicky usporiadané: božia, ľudské,
zvieracie, rastlinné, neorganické-holé
monády majú predstavy: temné, nejasné …
božské, vedomie - iba ľudské monády
= hylozoizmus
gnozeológia - rationalizmus, myšlienka vrodených ideí
etika - najvyššia monáda - boh - snaha uskutočniť
najvyśšie dobro

Základné pojmy :
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných
navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie,
cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe,
vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti
a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej
poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených
hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania,
odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá
viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej
existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta
(ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej
rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť,
necitlivosť, otupenosť
_______________________________
1
2
3

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka