Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Francúzska filozofia 18-teho stor.- Existencionalizmus

Written by Skeleton
USE BY YOUR OWN RISK !!!
1/?

Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a
javou

Základné filozofické disciplíny :
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom:
krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z
morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a
hodnotení

Francúzska filozofia 18.storočia
J.D. De La Mettrie
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná
vlastnosť hmoty
líši sa v kvalite (napr. človek má viac rozumu), telo
= hodinový stroj
Etika: relatívnosť a menlivosť morálnych hodnôt
od vzdelania závisí úroveň človeka
uprednosťňuje spoločenský záujem
D.Diderot
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná
vlastnosť hmoty
· redigoval veľkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied,
umení a remesiel” (22 rokov)
mala osvetový charakter (proti
nevedomosti a predsudkom)
P.H.D. von Holbach
· “Náboženstvo existuje vďaka nevedomosti, je brzdou
rozvoja vedy.”
prezývka “osobný nepriateľ Boha”
Ontológia: podstaty: voda, oheň, zem, vzduch; pohyb
- vlastnosť hmoty, príčinou všetkych zmien
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené
idey
Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konať v
súlade s prírodou
túžba po šťastí je prirodzená, vyviera z pudu
sebazáchovy
úloha spoločnosti: urobiť človeka dobrým a
šťastným
výchova je hlavným prostriedkom charakteru človeka
myšlienka zladenia osobných a spoločenských
záujmov
názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu
úlohu v dejinách
C.H. Helvetius
Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom
pri poznávaní
Etika: užitočnosť - morálne hodnotenie
vzájomná tolerancia
zákonodárstvo je prameňom mravnosti

Klasická nemecká filozofia
· Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty
· filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa
verejne vydávali, boli profesori na univerzitách
Friedrich Wilhelm Joseph Schelling
· člen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok:
mytológia a zjavenie
Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha =
neuvedomelý stav svetového ducha,
z ktorého vzniká príroda a
spoločnosť
protiklady: zdroj všetkých zmien
Ludwig Feuerbach
· zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite
počúval Heglove prednášky
Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor,
čas
“Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti” - odmietol
nesmrteľnosť
antropologický charakter filozofie - človek je
prirodzená bytosť
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojiť
empirizmus s racionalizmom
uznáva abstraktné myslenie
Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb +
láskavý prístup k ľudom
kritizuje kresťanstvo a náboženstvo, chce ho
meniť osvetou:
“Nie Boh stvoril človeka, ale čľovek stvoril
Boha”
“Človek sa modlí, lebo má rád sám seba”
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
· protestant, najvýznamnejší novoveký filozof
Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je
absolútna idea
stupne vývoja ideí : 1. čisté myslenie
(logika)
2. príroda
3. ľudské myslenie (filozofia
ducha)
4. najvyššie formy: náboženská,
filozofická, umelecká
príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey
idea sa mení, vyvíja, jej činnosť sa prejavuje v
myslení svet je odrazom sveta ideí
aktívny princíp, chápe svet ako proces, hľadá
vnútorné súvislosti
všeobecné zákony dilektiky:
1. Zákon prechodu kvantitatívnych
zmien v kvalitatívne zmeny
2. Zákon jednoty a boja protikladov
3. Zákon negácie negácie
venoval sa kategóriám: bytie, nič, kvantita,
kvalita, miera, podstata, totoźnosť,
rozdiel, náhoda,... kategórie
vzájomne súvisia, sú v pohybe
Immanuel Kant
· s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke
Gnozeológia: agnosticizmus
Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne)
antinomický charakter vecí (má ho rozum,
antinómia = protirečenie)
svet vecí existuje objektívne, nezávisle od
ľudského vedomia
k životu pristupoval ako k povinnosti
Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba
veriť, lebo si to žiada náš každodenný život
kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady
tvojho konania, mohli stať všeobecnými
pravidlami”
Teória štátu: občianska sloboda = právo jednotlivca, aby
sa riadil zákonmi, ktoré schválil
hlása rovnosť pred zákonom
mier - ideálny stav spoločnosti
Johann Gottlieb Fichte
· študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne
Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja
(všeľudské vedomie): empirické JA - skúsenosť
zvláštne JA -
príroda
odmieta existenciu náhody sloboda = poznanie
nevyhnutnosti
Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku
Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát
štát by sa mal vyvíjať izolovane od cudzích
vplyvov, uchovať si čistotu národa


Poklasické obdobie (2.polovica 19.storočia)
· pluralizmus vo filozofii
· hľadanie zmyslu života
· filozofia má spolupracovať s vedou scientistická,
antropologická (Schopenhauer, Nietche)
Pozitivizmus
August Comte
· zakladateľ Pozitivizmu
Gnozeológia: zakladateľ empirickej sociológie: poznanie
prírody i spoločnosti
filozofia má odmietnuť otázky, ktoré presahujú
skúsenosť - nedajú sa overiť
· klasifikácia vied: základ chémia (matematika,
astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...)
· autor zákona Troch štádií vývoja ľudského ducha
1. teologícké: nadprirodzeno
2. metafyzické: abstraktné filozofické pojmy
vysvetlujúce skutočnosť
3. pozitívne: ľudstvo sa sústreďuje na prísne
vedecké poznanie
Empiriokriticizmus
Ernest Mach
· rakúsky filozof
· samotné skúmanie pojmu skúsenosť našu skúsenosť
tvoria zmyslové pocity
· zástanca princípu ekonomického myslenia
(vedecké pojmy sa neriadia odhaľovaním pravdy, ale
najjednoduchším spôsobom vysvetlenia)
Novopozitivizmus
· objasnenie poučiek vedy, logická analýza jazyka vedy
- filozofické problémy sú jazykové problémy
· predstaviteľia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap,
Neurath, Frank), Ludwig Wittgenstein,
· vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka,
štruktúra vedeckého poznávania, problémy perspektívy
budúcnosti, otázky prírody - ekológia
· 20. roky 20. storočia - logický pozitivizmus
Pragmatizmus
· pragma = činnosť, filozofia činnosti
· antropologický smer: človek, jeho vnútro
· subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí
existencia sveta”
· vznik USA, 70-te roky 19. Storočia - rozšírenie do
Európy
· princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako
vyjadriť naše idey)
· koncom 19. storočia nadobúda ucelenú podobu v diele
Williama Jamesa
· vrcholí začiatkom 20. Storočia v diele Johna Deweya
· prívrženci:čs.: Karel Čapek, tal.: prívrženec Papine
Wiliam James
· dielo Pragmatizmus
· užitočnosť je základom filozofického postoja
Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznateľnosť
sveta, vláda náhody
- celý svet objektívny, skutočnosť = skúsenosť -
empirizmus
- teória je pravdivá, keď sa osvedčuje v praxi
Etika: náboženstvo prináša uspokojenie
John Dewey
· filozofia inštrumentalizmu
· poznanie a myslenie umožňujú orientovanie sa vo svete
· cieľ nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom
výchovy

Existencionalizmus

Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storočia,
predstavitelia: Martin Heidegger, Karl Jaspers
Nemecko porazené, neistota, nepokoj otázky
zmyslu života
Francúzsko - 40. roky, predstavitelia: Gabriel
Honoré Marcel, Jean Paul Sartre
· otázky postavenia človeka vo svete, témy strachu a
smrti
· existencia sa chápe ako konečná
· veda nemôže dať odpoveď, nemôže byť návodom na
konanie človeka
· význam má len vlastné jestvovanie - silný
individualizmus
· hraničné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu -
priblíženie vlastnej existencie
· vonkajší svet neexistuje nezávisle od ľudí, je
nepriateľský, vnocuje názory, morálku, vkus
· “Nikto nemôže umrieť namiesto iného, každý umiera
sám”

Základné pojmy :
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných
navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie,
cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe,
vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti
a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej
poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených
hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania,
odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá
viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej
existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta
(ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej
rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť,
necitlivosť, otupenosť
Empirizmus - filozofické učenie, ktoré zmyslovú
skúsenosť považuje za jediné východisko poznania
Racionalizmus - filozofické učenie, ktoré považuje rozum
za jediný a najvyšší zdroj poznania

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka