Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


FRANCÚZSKO 

République Française•Francúzska republika

    Poloha: Francúzska republika sa nachádza v západnej Európe. Je druhým najväčším štátom Európy (po Rusku). Jej výhodná poloha v miernom pásme medzi Atlantikom, Severným a Stredo­zemným morom prispela k včasnému hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju.

   Rozloha: 547 026km2 (bez zámorských území a zámorských departmentov)

    Správne rozdelenie: 96 departmentov vlastného Francúzska zoskupených do 22 regiónov (hospodárskych oblastí); ako zvyšky niekdaj­šej francúzskej koloniálnej ríše zostali Francúzsku zámorské departmenty Réunion, Martinique, Gua­deloupe a Francúzska Guayana, ako aj zámorské územie Afar a Issa (Francúzske somálske pobrežie), ostrovy Saint Pierre a Miquelon, Komory, Nové Hebridy (kondomínium s Veľkou Britániou), Nová Kaledónia, Wallis a Futana, Francúzska Polynézia a francúzska oblasť pri južnom póle.

    Štátne zriadenie: Na čele štátu je prezident volený obyvateľstvom na sedemročné funkčné obdobie. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Národného zhro­maždenia so 491 poslancami a zo senátu, ktorý má 305 členov. Vrcholným orgánom výkonnej moci je vláda, ktorej predsedu menuje prezident republiky.

    Mena: 1 francúzsky frank = 100 centimov

    Úradný jazyk: francúzština

 

 

FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA:

 

Prírodné podmienky: Francúzsko má vzhľadom na rozsiahlosť územia veľmi pestrý po­vrch.

 

 •Členitosť: OSTROVY: Korzika

                         Zálivy: Biskajský, Lionský záliv (+ Lamanšský prieliv; Calaiská úžina)

                         MORIA: Stredozemné, Ligúrske more

                         OCEÁNY: Atlantický oceán

 •Pohoria: Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Veľhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy, dosahujúce približne šumavské výšky. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom. Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme.

 •Nížiny: Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny, ktorá je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou, je Parížska panva, centrálne ťažisko zeme. Rozsia­hlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku. Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesočných presypov zarastených borovicovými lesmi.

 •Podnebie: Podnebie Francúzska je v rôznych oblastiach rozdielne, a tak umožňuje rozsiahlu a rozmanitú poľnohospodársku výrobu. Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a miernymi zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a veľké plochy patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám. Ďalej do vnútrozemia sú suchšie pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený pred oceán­skymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a miernou zimou, keď prichádza väčšina zrážok. Biskajská oblasť je taktiež teplá, avšak je aj vlhšia. 

 •Vodstvo: Francúzsko má priamy prístup k oceánu, a to ku Atlantickému, taktiež ku Stredozem­nému moru. Čo sa týka riečnej siete, odtokové pomery francúzskych riek vykazujú značné rozdiely. V severných obla­stiach majú stabilné vodné stavy s malým spádom, teda majú i dobré plavebné podmienky. Nízke rozvodie tu prekonáva radu vodných prieplavov. Platí to hlavne o Seine s jej prítokmi. Hladina naj­dlhšej francúzskej rieky Loiry už značne kolísa. V južných častiach zeme majú rieky v lete vody málo. Medzi ďalšie významné rieky patria: Garonna, Rhône a Marne. Veľký hos­podársky význam majú dobre vybudované prieplavy medzi Rýnom a Rhônou, Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou, ako i Garonnou a Stredozemným morom.

 

 

 

 

HISTÓRIA FRANCÚZSKA:

 

   Francúzsky štát sa formoval už v 10.storočí po nástupe kráľovskej dynastie Kapetovcov. V stre­doveku bolo Francúzsko jedným z najvyspelejších európskych štátov. V takzvanej storočnej vojne Ang­licka s Francúzskom (1337-1453) stratili Angličania prakticky všetky dŕžavia na európskom konti­nente. Krátko potom, keď sa kráľovi Ľudovítovi XI. podarilo pokoriť väčšinu mocných feudálov, došlo koncom 15.storočia k vytvoreniu jednotného francúzskeho národného štátu vo forme centrali­zovanej absolutistickej monarchie, ktorej rozmach a koloniálna expanzia vyvrcholila za vlády Ľudo­víta XIV. Po jeho smrti (1715) nastal rozklad feudálnej spoloènosti. Úsilie buržoázie o získanie po­dielu na moci v štáte a odpor utláčaných ľudí vyvrcholilo Veľkou francúzskou buržoáznou revolúciou (1789-1794), a potom buržoázne demokratickou revolúciou v rokoch 1848-1849, ktoré boli udalosťami celosvetového významu. Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou.

  Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúèastnilo ako jedna z hlavných dohodových mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podieľalo na imperialistickej intervencii proti mladej Sovietskej re­publike. V roku 1938 bolo inicializátorom mníchovskej dohody, ktorou vydalo spojenecké Èeskoslovensko napospas hitlerovskému Nemecku.

  Dòa 3.9.1940 vypovedala francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu. Po porážke a kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojská severnú časť Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom zriadený tzv. francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti obsadili i túto časť Francúzska.

  Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo Francúzsku silné ľudové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli komunisti.

  Po vyhnaní okupantov a skončení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko koloniálne vojny v Indočíne (1946-1954) a v Alžírsku (1954-1962), ktoré skončili francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše.

Francúzsko patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá významnú úlohu v európskej i svetovej politike.

  Od roku 1949 je èlenským štátom NATO; v roku 1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala členom politickej organizácie NATO. Má vlastné jadrové zbrane. Je členom EHS, Európ­skeho spoločenstva atómovej energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických zoskupení a organizácií.

  V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na zvyšovanie aktivity zahraničných stykov, na uvoľňovanie medzinárodného napätia a na rozvíjanie celoeurópskej spolupráce. Pravi­cová vláda J.Chiracka (1986) však v tomto kurze nepokraèuje.  

 

 

         VÝZNAMNÉ UDALOSTI:

 

486

kráľ  Frankov Chlodwig dobyl najväčšiu časť dnešného Francúzska

732

franské vojsko pod vedením Karola Martella odrazilo útok Arabov

800

Karol Veľký sa nechal korunovať za cisára Rimanov  

1339-1453

storočná vojna medzi feudálnymi pánmi Francúzska a  Anglicka; anglickí dobyvatelia

boli porazení 

1431

30.5. upálili Angličania v Rouene Janu z Arcu - „pannu orleánsku“

1789

14.7. zaútočil ľud na Bastilu

1804

Napoleon vydal Code civil

1830

povstanie v Paríži proti panstvu Bourbonovcov

1831,1834

povstanie lyónskych tkáčov

1848

februárová Veľká francúzska revolúcia v Paríži

1871

od 18.3. do 20.5. trvala Parížska komúna

1876

prvý odborový kongres

1920

25.-30.12. bola založená Francúzska komunistická strana z väčšiny Socialistickej strany

1934

6.2. zmaril generálny štrajk pokus o fašistický puč; 27.7. uzatvorila FKS a SFIO do­hodu o jednotnom fronte

1936

v januári vznikol spoločný program Ľudového frontu FKS, SFIO a Radikálno - socia­listickej strany; v marci Ľudový front zvíťazil v parlamentných voľbách, 26.9. bola za­kázaná FKS

1939

od septembra do júna 1940 trvala „podivná vojna“ (politika pasivity) vlády proti hit­lerovskému Nemecku

1940

18.6. vystúpil de Gaulle s výzvou pokračovať v boji; 22.6. podpísal maršal Pétain ka­pituláciu Francúzska, ale vlastenecké sily pokračovali v boji; 1.7. presídlila Pétainova vláda do Vichy; 10.7. výzva FKS k zomknutému odporu

1941

v máji založila FKS organizáciu odporu FTPF (Francs-Tireurs et Partisans = Francúz­ski dobrovoľníci a partizáni) 

1943

27.5. bola utvorená Národná rada odporu (CNR)

1944

v apríli vstúpila FKS do Francúzskeho výboru národného oslobodenia neskoršej dočasnej vlády pod vedením de Gaulla; 19.-22.8. oslobodzovanie Paríža

1945

24.10. podpísalo Francúzsko chartu zakladajúceho člena OSN

1946

pri voľbách 10.11. získala FKS 5,5 mil. hlasov a bola tak najsilnejšou stranou; v decembri sa začala koloniálna vojna vo Vietname

1947

v novembri-decembri usporiadali francúzski pracujúci generálny štrajk proti Marshallov­mu plánu

1948                      

28.5. bola podpísaná francúzsko-americká dohoda o „hospodárskej spolupráci“

(Marshallov plán)

1949

4.4. Francúzsko vstúpilo do NATO

1951

18.5. bola utvorená montánna únia

1954

30.8. odmietlo Národné zhromaždenie ratifikovať dohodu s EHS; 30.12. ratifikovalo Národné zhromaždenie Parížske dohody

1956

v októbri-novembri – agresia Francúzska, Veľkej Británie a Izraela proti Egyptu

1958

28.9. bola prijatá nová ústava a nastolený režim „osobnej moci“ de Gaulla

1961

8.1. referendum o riešení alžírskeho problému

1962

8.4. referendum o mieri a sebaurčení Alžírska

1965

19.12. zvolili de Gaulla opäť za prezidenta

1966

11.1. navrhol generálny tajomník FKS Waldeck Rochet všetkým ľavicovým stranám a demokratickým organizáciám vystúpiť so spoločným akčným programom; 17.2. úspešne odštartovala prvá francúzska družica okolo Zeme; 1.7. vystúpilo Francúzsko z NATO; 20.12. vznikla dohoda Federácie ľavice o spoločnom postupe pred a po voľbách do parlamentu0

1968

v máji-júni boli vo Francúzsku veľké triedne boje za účasti 10 mil. pracujúcich

1969

28.4. odstúpil generál de Gaulle z prezidentského úradu; 15.6. zvolili za prezidenta Georgea Pompidoua

1970

4.-8.2. sa konal XIX. zjazd FKS; 6.-13.10. navštívil prezident Pompidou ZSSR

1972

27.6. podpísala FKS, Socialistická strana a Hnutie ľavicových radikálov spoločný vládny program

1974

19.5. zvolili za prezidenta Valéry Giscarda d’Estainga

 

 

HUMÁNNA CHARAKTERISTIKA:

 

Obyvateľstvo: Francúzsky národ sa vytvoril po storočiach vývoja po zmiešaní rímskych Kel­tov s Frankami, Burgundami, Normanmi a inými prisťahovalcami.

 

 •Počet obyvateľov: 1974-52,5mil.; 1985-55mil.; 1987-55 506 000obyvateľov

 •Hustota obyvateľstva: 95 obyv./km2(1974); 102obyv./km2(1987)

Priemerná hustota zostáva nižšia ako v ostatných častiach západnej Európy. Najhustejšie je osídlený priemyselný pás na severe Francúzska a široké okolie hlavného mesta. Taktiež v priemyselných častiach Alsaska a Lotrinska, na rybárskom pobreží Atlantiku, pri Stredozemnom mori, v úrodných vinárskych krajoch, v úvaloch Rhôny a Saôny je hustota osídlenia väčšia než 100 obyv.na km2.

 •Národnostné zloženie: Dnes je Francúzsko národnostne takmer jednotné, i keď takmer desatina obyvateľstva hovorí taliansky, bretónsky alebo alsaskou nemčinou. Francúzi tvoria (87-90)% z celkového obyvateľstva, potom sú to Taliani, Španieli, Alžírčania, Portugalci, Flámi, Basko­via, Katalánci a iní.  

 •Religiózna štruktúra: Prevláda rímskokatolícke náboženstvo. Francúzsko patrí medzi ka­tolícke krajiny Európy.

 

 

 

Sídla:

 

•Stupeň urbanizácie: Takmer 80% ľudí žije v mestách

•Hlavné mesto: Paríž - 10mil. Obyvateľov (1986; s predmestiami); táto parížska aglomerácia má výnimočné postavenie - Paríž je strediskom politického, kultúrneho a hospodárskeho života krajiny i sídlom medzinárodných organizácií. Historické jadro mesta vyrasteného okolo ostrovèekov na Seine obklopuje široký prstenec robotníckych štvrtí a ïalších predmestí.

 •Významné mestá:  Najväčším strediskom severu je strojárenské a textilné mesto Lille (1 mil. obyv.), podobne ako Lyon (1,1 mil.) na juhovýchode. Najvýznamnejšie prístavy Atlantického po­brežia sú Le Havre (250 tis.), Nantes (260 tis.), Rouen (370 tis.) a Bordeaux (560 tis.) . Dôležitou križovatkou na Rýne sa stal Strasbourg (340 tis.), hlavným prístavom pre Stredomorie a východnú oblasť je Marseille (970 tis.) - 2.najväčší prístav v Európe. Nice (350 tis.) je strediskom francúzskej riviéry a Toulouse (380 tis.) rozsiahlej oblasti pod Pyrenejami.

 

 

PoľnohospodárstvoÚrodná pôda a mierne podnebie sú rovnako vhodné na obrábanie pôdy, ako aj na chov dobytka. Svojou štruktúrou je poľnohospodárstvo mnohotvárne. Kryje 90% vnútornej spotreby. V poslednej dobe každoročne zaniká 20 000-30 000 malých hospodárstiev. Objemom hospodárskej produkcie je Francúzsko v kapitalistickom svete na 3.mieste a v západnej Európe mu patrí prvenstvo.

 

 •Rastlinná výroba: 36% celkového územia Francúzska zaberá orná pôda, 24% lúky, 4% záhrady, 21% lesy a húštiny. Hlavným odvetvím poľnohospodárstva je pestovanie obilia: pšenica (Beauce, Brie, Picardie), ovos (prevažne sever Francúzska), raž (stredné Francúzsko), kukurica (Aquitaine, Beauce), cukrová repa (najdôležitejšia technická plodina, pestuje sa prevažne na Seve­rofrancúzskej nížine, Nord, Parížska panva), vinič (Languedoc - pobrežie Stredozemného mora, Gironde, Burgund; hrozno - 1.miesto na svete). Francúzsko je najväčším producentom vína na svete, ovocie (jablká, hrušky, jahody - Normandia, severné Francúzsko), zemiaky, ľan, repka, olivy, sl­nečnica, chmeľ; zelenina (rajčiny), ozdobné rastliny, tabak.

 •Živočíšna výroba: Asi 60% poľnohospodárskej produkcie predstavuje chov dobytka. Pre­vláda výroba mäsa a mlieka. Chová sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a hydina, kone. Ty­pické dobytkárske oblasti  sú Normandia, severné Francúzsko, parížska oblasť (hovädzí dobytok a ošípané) a stredné Francúzsko (chov oviec a iné). Francúzsko sa ďalej zameriava na výrobu vlny, medu. Produktívny je i rybolov. Proces koncentrácie v poľnohospodárstve urýchľujú štátnomono­polistické opatrenia. V rokoch 1954-1973 opustilo poľnohospodárstvo približne 2,3mil. ľudí. Na obranu svojich záujmov sa francúzski roľníci zorganizovali do niekoľkých roľníckych zväzov: Ná­rodná federácia zväzov poľnohospodárskych výrobkov (FNSEA), Národné centrum mladých poľ­nohospodárov (CNJA), Hnutie na obranu rodinných podnikov (MODEF).

 

 

Priemysel: V20.stor sa v priemysle uskutočnila významná štrukturálna zmena. Po prvej svetovej vojne stratili odvetvia ľahkého priemyslu (textilný, odevný, kožiarsky priemysel a priemysel luxus­ných výrobkov) svoje vedúce postavenie pred ťažkým priemyslom (hutnícky, priemysel stavebných hmôt, strojárstvo, výroba automobilov a lietadiel). Po druhej svetovej vojne získal vedúce pozície chemický priemysel, elektrotechnika a elektronika, hutníctvo železa a automobilový priemysel. Celý priemysel kontrolujú niekoľké monopolné spoločnosti. Francúzski priemyselníci sú združení v spolku podnikateľov v Národnej rade francúzskych podnikateľov (CNPF).

 

 •Ťažba: čierne uhlie (Nord, Pas-de-Calais, Lorraine); lignit, ropa (Akvitánska a Parížska panva, Alsasko); zemný plyn (Lacq, Sain Marcet + dováža sa z Alžírska a Holandska); železná ruda (zóny Metz-Thionville a Briey-Longwy); bauxit (Brignoles, Bédarieux, Baux, Toulon); mangán; olovo; zi­nok; cín; volfrám; vanádium; antimón; zlato; striebro; urán (Monts du Forez-Bois Nois); soľ (pri Mulhouse); draselná soľ; fosfáty; síra.

 •Priemysel: ťažobný; hutnícky (väčšina pri náleziskách: Lorraine, od Longwy k Nancy, Nord-Dunkerque, Valenciennes, stred - Le Creusot, Saint-Étienne) - výroba železa (Lotrinsko), ocele (sever Francúzska, pobrežie prielivu La Manche), hliníka (Toulon); chemický (uhoľné a hutnícke oblasti, parížska oblasť, oblasti pre spracovanie ropy - Marseille, v údolí Rhône, v Alsasku, pri ús­tiach Seiny a Loiry a pri Bordeaux); elektrotechnický (Paríž); strojársky (Lyon, Saint Étienne, Tou­lous, Strasbourg, Le Havre, Marseille); stavba lietadiel, lodí (Nantes, Saint Nazaire, Marseille, Bor­deaux, Le Havre); textilný (Alsasko, okolie Lille, Roubaix, Tourcoing, Lyon, Saint Étienne, južné Francúzsko); potravinársky (Paríž); energetický (zásobovanie elektrickou energiou závisí z 2/3 na zahraničných zdrojoch, predovšetkým na dovážanej rope; pokračuje budovanie jadrových ele­ktrární, ktoré zabezpečujú výrobu okolo 20% elektrickej energie).

 •Výroba: surové železo, oceľ, koks, hliník (Saint-Jean-De Maurienne, Noqueres), zinok, olovo, meď rafinovaná, magnézium, chemické výrobky, nafta, benzín, oleje, kozmetika a liečivá (Paris, Lyon), pneumatiky, autá osobné (Paris, Le Mans, Rennes, Flins, Sochaux), nákladné (Lyon-Vénissi­eux),lode (Saint-nazaire, La Ciotat, Dunkerque), lietadlá (Paris, Toulouse, Bordeaux), lokomotívy, vagóny, žel. zariadenia (LeCreusot, Lille, Belfort), poľnohospodárske stroje (Vierzon, Beauvais, Saint-Dizier), rádioprijímače, televízory, cement, celulóza a papier, priadza a tkaniny, potravinárske výrobky (mliečne výrobky, rybacie konzervy, víno-1. miesto na svete, Lanquedoc, Bordelais, Bour­gogne, Champagne; liehoviny -Cognac, Armagnac, Fécamp, Isére; pivo a i.), cigarety, tabak, cigary.  

 •Vývoz: stroje, autá, lietadlá (Caravelle, Mystére), suroviny a polotovary (železo, rudy),textilné a chemické výrobky, poľnohospodárske produkty, víno a i.

 

 

Doprava: Francúzsko má hustotu modernej železničnej siete s približne 40 tis. km tratí, z nich je viac ako 25% elektrifikovaných. Automobilová doprava má k dispozícii cez 130 tis. km ciest, z toho asi 7 tis. km diaľnic. Francúzsky autopark tvorí cez 22 mil. automobilov, z toho 20 mil. osob­ných. Značne rozvinutá vnútrozemská lodná doprava využíva na 9 tis. km vodných ciest. Námorné obchodné loďstvo disponuje plavidlami s celkovým výtlakom 10 mil. BRT. Cez 90% nákladov pre­pravovaných po mori prechádza prístavmi Marseille, Le Havre, Dunkerque, Nantes, Bordeaux a Rouen. Dĺžka pravidelných leteckých spojov francúzskej leteckej dopravnej spoločnosti Air France je asi 650 tis. km a robí ju tak jednou z najväčších na svete.                                                                       

 

                                                                                                       

Masovokomunikačné prostriedky:  Vo Francúzsku vychádza viac ako 90 denníkov a približne 600 časopisov a týždenníkov.

 

 •Denníky: LHumanité -ústredný orgán FKS; Le Figaro -významné vládne veľkoburžoázne noviny; Le Monde - významné veľkoburžoázne noviny; LAurore -orgán reakčných síl; Les Échos  -  buržoázne hospodárske noviny; Le Croix - katolícke noviny; Témoign Chrétien - orgán ľavicových katolíkov ; France-Soir - bulvárne noviny s vysokým nákladom; Le Parisien libre - masové noviny

 •Významné týždenníky a časopisy: L’Humanité Dimanche - nedeľné vydanie  L’Humanité; France Nouvelle - týždenník FKS; Cahiers du Communisme - teoretický orgán FKS; Économise et  Politique - mesačník FKS; La Vie Ouvriére - týždenník radikálno-socialis­tických kruhov; Le Nouvel Observateur - časopis blízky PSU; Revue Socialiste - časopis Socia­listickej strany; Politique Etrangére - zahraničnopolitický časopis, orgán študijného strediska pre zahraničnú politiku; La Vie Française - ekonomický časopis; Paris Match - najväčší ilustrovaný týž­denník.

   Rozhlas a televízia patrili doteraz Úradu pre francúzsky rozhlas a televíziu (ORFT), ktorý sa rozde­lil na viaceré spoločnosti. Sú tendencie privatizovať tieto spoločnosti v rukách monopolov. Koncom r. 1972 bolo vo Francúzsku 12 279 000 televíznych koncesií.    

 

 

ZAUJÍMAVOSTI:

 

Kuchyňa   je   provensálsky   prostá

Ku každému jedlu nájdete domáce víno, ktoré sa k nemu hodí

 

•Slovníček jedál:                             •Ryby:

braise

žeravé uhlie

anchois

sardinka

cocotte

hlinený hrniec                     

bar

morský okáň

concassée

hrubo krájané

baudroie

morský diabol

coulis

pasírovaná ovocná šťava

cigale

rak

créme brulée

zapečený karamelový krém

congre

morský úhor

croustade

paštéta s lístkovým cestom

coquille St.-Jacques

škebľa

a la nage

vo vývare

crevette

kreveta

en potée

v hrnci

daurade

pražma (morská ryba)

verjus

šťava z nezrelého hrozna

fruits de mer

dary mora

 

 

langouste

langusta

•Typické plody Franc. riviéry:

langoustine

kreveta

amande

mandle

lotte

morský diabol

citron

citrón

loup

morský okáň

date

ďatle

merlan

morská šťuka

figue

figy

morue

treska

noisette

lieskový oriešok

moule

slávka (škebľa)

noix

orech

muréne

muréna

orange

pomaranč

rascasse

ropuška (morská ryba)

pistache

pistácia

rouget

parmice karmínová (ryba)

pignon

(pignoli) píniové semiačka

sardine

sardinka

artichaut

artičok

seiche

sépia

cépe

hríb obecný

turbot

kambala

petit pois

hrášok

 

 

 

Súbor poslal Pavol Richtarčík, za to mu patrí poďakovanie.
Súbory posielajte na e-mail: studentske@miesto.sk

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka