Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Hana Zelinova

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodila sa 20. jula 1914 vo Vrutkach. Ludovu a mestiansku skolu vychodila v rodisku, potom studovala na Ucitelskom ustave v Bratislave. V rokoch 19371939 pracovala ako redaktorka casopisov Slovensky vychod a Novosti v Kosiciach. Pocas vojny zila v Presove a Bratislave a venovala sa literarnej tvorbe. V rokoch 19451951 bola riaditelkou nakladatelstva Svojet v Kosiciach. Po prestahovani sa do Bratislavy pracovala najskor v podniku Obnova (19511954) a potom v Zapadoslovenskych vodarnach a kanalizaciach (19541960). Roku 1960 sa stala redaktorkou detskeho casopisu Zornicka, kde posobila az do odchodu na dochodok roku 1972. V rokoch 19901992 bola poslankynou NR SR za DS. Zije v Bratislave.

Po viacrocnej casopiseckej priprave knizne debutovala zbierkou poviedok a crt Zrkadlovy most (1941). V 40. rokoch napisala dramy Maria (1943), Ktosi je za dverami (1944) a Zijem cudzi zivot (1947) o osudoch mladych zien. V prvom romane Pristav pokoja (1944) zobrazila zivotne pribehy viacerych generacii zemianskeho rodu z Liptova. V trilogii Anjelska zem (1946), Hora pokusenia (1948) a Dievocka, vstan! (1948) opisala zivotny pribeh dievciny z horskej samoty. V nasledujucom romane Diablov cardas (1958) tematicky siahla do obdobia prvych povojnovych rokov. V nasledujucich rokoch sa zamerala na tvorbu pre deti a mladez. V kratsich prozach Jakubko (1959) a Siva huska (1959), ako aj v novelovom triptychu Taka cudna jar (1962), sirsie komponovanej novele Bosy general (1962) a v neskor vydanej knihe poviedok Otec, povedz pravdu (1977) vyrozpravala pribehy malych deti z rokov vojny a SNP. V dievcenskom romane Vecer nepridem (1964) sa tematicky vratila do sucasnosti a zobrazila v nom citovy zivot dievcata na prahu dospievania. Ako psychologicku sondu do duse dospievajuceho chlapca mozno charakterizovat aj roman Moja je pomsta (1967). Romantizujucu kompoziciu i stylizaciu ma roman Hriesna krajina Atlantis (1966). V 60. rokoch pre najmensie deti este napisala autorske rozpravky Do videnia, Zuzanka (1966) a Hanibal za branou (1970), Pehavy nostek (1970), Matko a ja (1986), ako aj babkovu hru Bambusova princezna (1966).

Po desatroci tvorby pre deti a mladez sa opat vratila k pisaniu pre dospelych. Najskor to bola kniha poviedok Kamenny ruzenec (1970), potom napisala historicku trilogiu Alzbetin dvor (1971), Volanie vetra (1974) a Kvet hrozy (1977), v ktorej zobrazila zivotne osudy styroch generacii viacerych zemianskych rodin v Turci od 18. storocia az do nedavnej minulosti. V subore noviel Hodina zazihania sviec (1979) sa tematicky vratila do sucasnosti. Po tomto kratkom obdobi sa opat vratila k historickej teme. Zivotne osudy viacerych generacii garbiarov opisala v romanoch Hodvabna cesta (1980), Smad (1981) a Klukaty let motyla (1983). V beletrizovanych memoaroch Vejar s fialkami (1986) predstavila celu galeriu svojich priatelov a literarnych druhov. Temou romanu Hlas starych husli (1988) je zivot a medziludske vztahy v domove dochodcov. Sondou do zivota rodiny a skoly sucasnych mestskych deti zo sidliska je proza pre mladez Spat na slnku (1988). V romane Nocny koncert (1989) vyrozpravala osud skupiny davnych slovenskych vystahovalcov, ktori dozivaju v domove dochodcov v Kanade daleko od vlasti. V romane Vino kralov (1993) zobrazila zivotne osudy skupiny maturantov z roku 1939. V romane Harlekynove miliony (1994) tematicky siahla do prostredia a zakulisia parlamentnej praxe. Zivotny pribeh stareho manzelskeho paru vyrozpravala v romane Vranie oci (1995). Osudy dvoch zien, ktore sa nikdy nevideli a neuvidia, zachytila v romane Dve slova (1966). Vztah manzelov Adama a Evy a ich synov Petra a Pavla obnazila zasa v romane Aj v raji prsi (1997). Osud mladeho narkomana a jeho tazkohorky navrat z dna nicoty opisala v knihe Ruza zo sameho dna (1997). Svoje sukromie odhalila v spomienkovej proze s nazvom Este raz (1998).

H. Zelinova je priekopnickou rozhlasoveho a televizneho dramatickeho zanru na Slovensku. Uz v 40. rokoch pre rozhlas napisala hry Kytica pivonii (1946) a Vavrinovy veniec (1948). Neskor to boli historicke i rozpravkove hry Valghata (1956), Kde hvizdaju drozdy (1960), Janosikova pistala (1960), Tma ma modre oci (1962), Bosy general (1962), Palicka stastia (1965), Kismet (1968).

Pre televiziu napisala hry Iluzia (1956), Jakubko (1959), 49 dni (1960), Ametystovy kvet (1965), Bambusova princezna (1966), Slnecnica (1967), Svetlo na spodnej haluzi (1967), Kamienok z mojho prahu (1968), Kamenny ruzenec (1969), Rosa na trave (1972), Casa plna ambrozie (1974) a niektore ine.

august 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka