Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Balzac

Honoré de Balzac

OTEC  GORIOT

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1966.

Honoré de Balzac (1799 - 1850): pochádzal z vidieckej rodiny. Vyštudoval právo, chcel vydávať diela klasikov, ale dlžoby a vysilujúca práca mu podlomili zdravie. Okrem diela Otec Goriot napísal aj Ľudská komédia (Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie), Gobseck, Šagrénova koža, Fyziológia mešťanstva

Obsah: Dej sa odohráva v Paríži v roku 1819. V penzióne, vo Vauquerovskom dome, žijú ľudia na poscho-diach podľa ich bohatstva. Na prvom poschodí žijú tí bohatší, na druhom menej bohatší a na treťom chudobní. Na prvom poschodí žil aj otec Goriot, ale postupne sa presťahoval až na tretie poschodie, kde sa stal susedom chudobného študenta Eugéna de Rastignac. Otec Goriot bol „bývalý cestovinár, starec vari šesťdesiatdeväťročný“. Verí, že „Peniaze zmôžu všetko“. Má dve dcéry, ktoré nadovšetko miluje, pre ktoré je schopný obetovať všetko „Môj život je v mojich dcérach. Ak sa zabávajú, ak sú šťastné, dôstojne oblečené, ak si chodia po kobercoch, čo na tom záleží, ako som ja zaodetý a ako vyzerá to miesto, kde ja spávam? Vôbec mi nie je zima, keď im je teplo, nenudím sa, ak sa ony smejú. Nemám iný žiaľ okrem ich žiaľov.“ Postupne ako rozpredáva svoj majetok, aby sa jeho dcéry mali dobre, chudobnie, nemá už pomaly ani na nájom a oblečenie. V tomto románe sa však odvíja aj príbeh Rastignaca, ktorý prišiel z vidieka a v Paríži študuje právo. Zláka ho vyššia spoločnosť, a preto vystupuje ako bratranec pani de Beauséant. Jeho charakter má črty dvoch skupín ľudí. Svojou úprimnosťou a neskazenosťou sa prikláňa k otcovi Goriotovi a pani de Beauséant, ale svojou túžbou po moci a postavení sa podobá Vautrinovi, ktorý okráda bohatých, ale len preto, aby sa sám obohatil. Rastignac sa chce dostať do vyššej spoločnosti, a preto požiada svoju rodinu o peniaze. Vautrin mu ponúkne peniaze, ak sa ožení so slečnou Tailleferovou. On to ale odmietne. Zoznámi sa s dcérami otca Goriota, s grófkou Anastasie de Restaud a s barónkou Delphine de Nucingen. Goriot svoje dcéry miluje a je schopný sa pre ne obetovať, ale ony ho len využívajú a dovolia mu schádzať sa s ním iba potajme. Rastignac sa zamiluje do Delphine, chodieva s ňou do divadla a na plesy, hoci kvoli tomu zanedbáva svoje štúdium. Dráma vrcholi, keď sa má konať veľký ples u pani de Beauséant a pani de Restaud potrebuje peniaze na šaty a diamanty. Otec Goriot rozpredá zvyšok svojho majetku a teší sa, že jeho dcéry sú šťastné a že môžu ísť na ples, hoci on sám už zomiera a žaluje sa Rastignacovi „Človek musí uierať, aby poznal, čo sú to deti... Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú.“ Pochopí, že jeho dcéry ho iba využívali „Obe majú srdce z kameňa. Priveľmi som ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa... Naničhodnice!... Ich deti sa pomstia za mňa.“ Egoizmus dcér sa naplno prejavuje, keď idú na ples, hoci vedia, že ich otec umiera, ani mu nezaplatia pohreb a ani naň neprídu „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov.

Čo dielo vyjadruje: Balzac zobrazuje realitu v celej svojej skutočnosti, s jej kladmi aj zápormi, nič neprikrášľuje a neváha použiť aj tie najhroznejšie opisy biedy. Vyskytujú sa tu dve skupiny ľudí, Goriot a pani de Beauséant, ktorí sú stelesnením dobra, a napriek tomu zle končia. Goriot umiera a pani de Beauséant sa po diskreditácii v spoločnosti utiahne do kláštora. Druhá skupina, ktorú predstavuje Vautrin, stelesnené zlo spoločnosti a ku ktorej sa svojim sebectvom pripájajú aj dcéry otca Goriota, tiež končí zle. Vautrina, ktorý si na galejach vyslúžil prezývku Oklamsmrť, zatknú a dcéry musia zachraňovať svoje manželstvá. Rastignac sa postupne mení pod vplyvom týchto dvoch skupín a spoločnosť z neho nakoniec vychová dobrého človeka, ale túžiaceho po moci a bohatstve. Nejde bojovať za lepšiu spoločnosť ako by to urobil romantický hrdina, ale záverečná veta „A teraz uvidíme, kto z koho!“ nám dáva najavo, že ide bojovať za svoj vlastný úspech.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka