Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Imrich Kruzliak

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodil sa 8. decembra 1914 v Detve, zije v Bratislave a v Mnichove. V rokoch 19491989 posobil v exile v Nemecku, ciastocne v Rakusku a v USA. Na Slovensko sa vratil v decembri 1989.

Vystudoval dejiny, slavistiku a sociologiu na FF Slovenskej univerzity v Bratislave. Studium ukoncil roku 1940, ked bol promovany na PhDr. V rokoch 19381945 pracoval v Slovenskej lige v Bratislave, najskor ako literarny tajomnik a redaktor, neskor ako spravca a generalny tajomnik. Pocas rokov 19401943 ho zo Slovenskej ligy uvolnili a pracoval v HSLS ako organizator scitania ludu (1940), potom ako tajomnik Pripravneho vyboru Memorandovych slavnosti (1941) a napokon ako sef slovenskej tlace (19411943). Roku 1943 ho pozbavili funkcie sefa tlace pre vazne politicke rozpory. Roku 1944 ako generalny tajomnik evakuoval Slovensku ligu do Mosoviec, aby zachranil jej bohaty archiv.

Roku 1944 na mobilizacnu vyhlasku narukoval do Banskej Bystrice, kde prezil revolucne casy SNP. Pracoval najprv v redakcii Bojovnik, odkial ho vyhodili pre pripravovane interview so zostrelenymi americkymi letcami. Potom pracoval v redakcii Narodnych novin a ako pomocny technicky redaktor Pravdy. V septembri ho na prikaz sovietskych partizanov zatkli, ale po politickom zakroku prepustili. Do leta 1946 pracoval ako sefredaktor Narodnych novin.

V povojnovom politickom zivote ako znamy politicky odporca Hitlerovho nacizmu spolupracoval s katolickou skupinou (J. Kempny, J. Stasko, P. Carnogursky. L. Obtulovic, K. Filo, E. Boohm, A. Cvincek, M. Bugar a ini), ktora sa usilovala zalozit krestanskodemokraticku (republikansku) stranu. Po uzavreti dohody s Demokratickou stranou I. Kruzliak viedol volebnu kampan katolickeho kridla. Odmietol ponuku, aby prevzdal vedenie komunistickej Pravdy.

Po vitaznych volbach DS roku 1946 pracoval na Poverenictve vyzivy ako sef kabinetu poverenika K. Fila. Pri masovom zatykani katolickych pracovnikov DS ho v tzv. sprisahani proti republike na jesen 1947 zatkli s vycitkou davali sme vam sancu, teraz trpte. Presiel brutalnou torturou bitia a dlheho natlakoveho vysetrovania. Po docasnom prepusteni z vazenia pracoval v obchodnej spolocnosti Svojchemia, pricom sa musel pravidelne hlasit na policii.

Na Silvestra 1949 emigroval do zahranicia. Zdrziaval sa najprv v Rakusku, kde spolupracoval v Jozefom Vicenom vo vysielani Bielej legie. Zaroven nadviazal spolupracu s Hlasom Ameriky vo Washingtone a s BBC v Londyne. Uz na jesen 1950 ho Stefan Osusky skontaktoval s pripravovanou rozhlasovou stanicou Slobodna Europa. Na jar 1951 presiel do Mnichova, kde vstupil do sluzieb RFE a pracoval tam 30 rokov (19501980). Roku 1950 emigroval do USA, ale vratil sa do Mnichova. V exile spolupracoval s E. Boohmom v Demokratickom bloku a s casopisom Rozhlady.

Ked po sovietskej okupacii CeskoSlovenska zalozili Svetovy kongres Slovakov (r. 1970 v New Yorku), Kruzliak sa zapojil do prace v kongrese. Pracoval ako predseda kulturnej komisie, potom dlhe roky ako vykonny podpredseda. V rokoch 19541956 spolupracoval s kulturnou revue Most a so Spolkom slovenskych spisovatelov a umelcov. Pracoval aj v medzinarodnych organizaciach (exilovy PenClub, Pan Europa, Chrzesscijanska Sluzba wyzwolenia narodov a inych).

Vydal knihu basni Piesne a smutky (1974), knihu eseji Zive stopy (1975), preklady z madarskej, polskej a ruskej poezie odmaku Podaj nam ruku, Europa (1959, na Slovensku 1995), ktorej slovenske vydanie venoval slovanskemu papezovi Janovi Pavlovi II., prepasovane verse zo slovenskych komunistickych zalarov Modlitby v putach (1955 v Mnichove, 1995 v Bratislave) a obsiahlu historicku studiu Pisomne a vytvarne prejavy cyrilometodskeho kultu u Slovakov, roku 1985 pripravil na tuto temu zbornik SS. Cyril and Methodius among the Slovaks a roku 1988 zbornik Prvoucitel naroda slovenskeho (k 1100. vyrociu smrti sv. Metoda). Na pocest maliara Martina Benku pripravil zbornik Rekviem za maliara (1972). Roku 1983 v zastupeni Svetoveho kongresu Slovakov zorganizoval v Mnichove medzinarodnu konferenciu Frieden in Freiheit fuur Europa (Mier v slobode pre Europu) a roku 1984 vydal zbornik referatov z tejto konferencie. Spolocne s Janom Okalom autorsky a editorsky pripravil zbornik Svedectvo jednej generacie (1990). Niekolko rokov uverejnoval v casopise Slovak v Amerike Listy z Europy. V zahranicnych zbornikoch a casopisoch uverejnoval studie o slovenskych spisovateloch a ich literarnej tvorbe po druhej svetovej vojne.

Pozoruhodne su aj laudatia pri udelovani Narodnej ceny svetoveho kongresu Slovakov na basnika Valentina Beniaka (1973), na poslanca Europskeho parlamentu Heinricha Aignera (1984), na rakuskeho vicekancelara Gerharda Buseka (1989) a na basnika Milana Rufusa (1990). Napisal aj obsiahle uvahy (Europa je nasou spolocnou vlastou, Slovenska dilema, Slovansky dar Europe), esej (Aki sme) a vela kulturnohistorickych, literarnych a politologickych studii. Jeho pocetne kulturnohistoricke a politologicke prace, ako aj eseje, prozy a basne zostali v rukopisoch. Vlastni bohatu korespondenciu, ktora znamena kus slovenskych dejin.

Za svoju literarnu cinnost dostal viacere zahranicne i domace vyznamenania a ocenenia.

august 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka