Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Slovensko na chvoste vývoja



Predstavitelia EÚ si už pred niekoľkými rokmi uvedomili, že civilizačné zaostávanie ich krajín za USA je spôsobené predovšetkým nedostatočným rozvojom informačných technológii. Američania neváhali investovať značné prostriedky a politickú vôľu predovšetkým do rozvoja internetu a do jeho sprístupnenia. Ekonomika 21. stor. je založená predovšetkým na informáciách a znalostiach. A neexistuje účinnejší spôsob ich získavania, ako je internet. Z každých desiatich nových pracovných miest v Amerike osem pripadá na oblasť informatiky. Vyspelá Európa teda začala biť na poplach. Ešte vlani EÚ prijala program eEurope, ktorý je záväzný pre všetky členské krajiny EÚ. Obsahuje množstvo úloh, napr. reguláciu cien internetu do škôl či rozvoj počítačovej gramotnosti. V júni tohto roku sa viaceré kandidátske krajiny vrátane Slovenska pripojili k programu eEurope+. Ten obsahuje prakticky rovnaké úlohy, no sú mierne posunuté termíny ich splnenia (do konca roku 2002 alebo 2003).
Podľa predsedu občianskeho združenia Pro Európa Stanislava Šalinga si slovenskí politici stále neuvedomili, že budovanie informačnej spoločnosti by malo byť ich prioritou: "Je zarážajúce, ak si to uvedomujú už aj také krajiny ako Mexiko alebo Uruguaj. Mexiko začína budovať verejné internetové kiosky. Uruguajská vláda sa zase chystá dávať počítače zadarmo do domácností. Predstavitelia najsilnejšej ľavicovej strany občas poriadajú tlačové konferencie na tému informačná spoločnosť. Tiež sa ujali projektu Infovek. Predstavitelia iných strán sú však skeptickí. "SDĽ predstiera záujem o túto oblasť, ale keď išlo o znižovanie DPH pred internet, jej poslanci hlasovali proti," hovorí František Šebej. "SDĽ nemá podporu internetu vo svojom programe," tvrdí vedúci sekcie informatiky strany Smer Ľubomír Šimko. "Je pekné, ak sa pán Ondruš zaujíma o tento problém, treba ho však riešiť koncepčne." Podpredseda SDĽ Branislav Ondruš sa bráni takýmto tvrdeniam: "Naša strana ešte v roku 1998 prišla s projektom informatizácie školstva, podobným ako je projekt Infovek. Odvtedy sme organizovali viaceré konferencie, kam sme okrem odborníkov pozývali aj predstaviteľov iných strán.
Spomínaný návrh o znížení DPH pre internet podal v parlamente poslanec Štefan Šľachta. Išlo o návrh novelizácie zákona o dani z pridanej hodnoty. DPH v oblasti internetových služieb by sa podľa neho znížila z 23 na 10 %. "V okolitých štátoch prispieva nízka DPH k prudkému rozvoju internetu," hovorí. "V Česku je to päť percent, v Poľsku nedávno schválili jej zníženie na 7 %." Skupina okolo P. Kalinu sa však nevzdáva a chce svoj návrh presadiť v rámci pozmeňujúcich návrhov k vládnej novele zákona.
Ak by každý okresný úrad umožňoval komunikáciu cez internet, je úplne jedno, aké veľké budú okresy, pretože občania si vybavia svoje záležitosti z domu alebo z práce, a nebudú musieť strácať čas cestovaním do okresného mesta.
V informačných spoločnostiach sa znalosť práce s počítačom a využívanie internetu stávajú nevyhnutnosťou. Kto neovláda moderné technológie, onedlho si nedokáže nájsť slušnejšiu prácu. Pritom ani informatizácia škôl neprebieha ideálnym tempom. Česká vláda vyčlenila na tieto účely asi dve miliardy korún. U nás dostáva projekt Infovek ročne rádovo desiatky miliónov korún. Podľa Ľ. Šimka budú pri tomto tempe vybavené niekedy v roku 2025. Ani P. Kalina nie je spokojný so stavom počítačovej gramotnosti na Slovensku. Pritom tvrdí, že naučiť sa pracovať s internetom nie je nič zložité. Jeho internetová čajovňa pravidelne organizuje kurzy pre dôchodcov a doteraz to všetci zvládli bez problémov. Ale niekoľko iniciatívnych firiem nemôže nahrádzať štátnu podporu počítačového vzdelávania. Preto tvrdí: "Politici stále nechápu, že ak sa naše deti nenaučia pracovať s internetom, v EÚ nebudú robiť manažérov, ale budú hádzať lopotou."
Z pohľadu informačnej spol. bolo vládnutie HZDS skutočne dobou temna. Kompetencie v tejto oblasti boli roztrúsené po viacerých inštitúciách, o nár. stratégii sa ani len nehovorilo. DPH v telekomunikačných službách sa zvýšila na 23 %. Nová vláda M. Dzurindu vzbudila nové nádeje, ktoré však veľmi rýchlo zhasli. Po troch rokoch vládnutia je internet stále príliš drahý. Chýba tlak verejnosti. Ale slovenská spoločnosť si neuvedomuje, že rozvoj internetu znamená aj rozvoj ekonomiky, vzdelania a väčšiu konkurencieschopnosť jednotlivcov, ale i celého štátu. Ak nezmenšíme svoje zaostávanie v tejto oblasti, zaradíme sa medzi rozvojové krajiny bez ohľadu na to, aká garnitúra vzíde z budúcich volieb. Niekoľkí politici, ktorí si to uvedomujú, zatiaľ len veľmi málo komunikujú o týchto otázkach s verejnosťou.
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka