Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Ivan Krasko

Ivan Krasko

NOX  ET  SOLITUDO

Vyšlo vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1957.

Na nový rok

V tejto básni Krasko vyjadruje svoju samotu a opustenosť. Svoje pocity prirovnáva k šedému nebu. Spomína si na svoju priateľku z mladých čias a hoci už prešli roky, má ju ešte stále živú vo svojej mysli a vo svojom srdci.

Je šedé nebo, zdá sa smútiť

sťa oko s nevyplakanými žiaľmi...

Ja sám som, dumám, dumám

a vietor za oblokom tiahle spieva žalmy.

Hľa, lístok nečakaný nikdy. Drahý

mi býval kedys. Známe ťahy

vpísané dodnes niekde v mojej hrudi.

Atrament ešte čerstvý, rudý,

hoc dávno schne, i mal čas vyšedivieť,

a rúčka pisateľky malá, chladná, biela

posiaľ mi ešte z mysle nevymrela...

A predsa prešli roky, roky,

čo život nepokojný, búrnotoký

vzal v prúd ma, ženie ďalej, ďalej,

že nedohliadnuť rúčky bielej malej...

Dnes zdá sa, že tá ruka drahá

po rokoch priamo na dušu mi čiaha,

no pocit budí, sťa keď vločky sňahu

by dopadali na hruď holú, nahú...

A šedé nebo zaplakať chce žiaľmi...

Ja sám som, dumám. Vietor spieva žalmy...

Srdce moje

Hrdina vidí niečo iné ako cíti. Aj srdce túži po slobode, ale je uzavreté, cíti, že nemôže robiť to, čo chce. Preto chodí do prírody, kde sa môže upokojiť a načerpať sily, ale on sa nechce dať učičíkať, ale túži po slobode a chce robiť to, čo mu hovorí hlas srdca.

Srdce moje, bludné srdce,

odcudzené vlastnej hrudi,

kam sa ženieš, kam sa náhliš,

čo ťa vábi, čo ťa lúdi?

Vodievam ťa šírym poľom

po kvetnastej lúke, nive,

i po háji plnom stínu

učičíkať túhy divé.

Hľa, tu v poli plno kvetov,

každý vysmiate má líce,

a tam v háji breza, dubec

dá ti piesní na tisíce.

V olšinách zas potok hudie

tichú, snivú melódiu,

hravé vlnky prepletavo

z lúčov slnka vence vijú:

Nechceš počuť, nechceš vidieť,

odcudzené vlastnej hrudi:

len sa ženieš, len sa ženieš,

kam ťa čierne oko lúdi...

Dnes

Básnik vyjadruje svoje pocity, kedy sa má stretnúť so svojou milou. Je šťastný a celý svet sa mu zdá byť krajším. Teší sa, že sa s ňou čoskoro ožení a preto sa majú dnes stretnúť na svojom mieste.

Je milostivé ráno, svetla plné ráno,

a čakám ťa, kde naše modré jedle hučia.

Ó, prídi povedať mi tiché svoje: Áno!

Dnes vtáci mláďatá si žitiu spievať učia.

Dnes para v doline zvlášť mäkko onežnela,

snáď trpkosť zo srdca ti dneska vyprší.

Než skape z ďatelinísk ťažka rosa biela,

tam budem čakať Teba, v modrom návrší.

Otcova roľa

V tejto básni si básnik vyčíta, že opustil svoj rodný kraj a nechal pôdu svojich predkov napospas iným. Zdá sa mu akoby mu nejaký vnútorný hlas vyčítal, prečo ju opustil, vraví, že aj keď na ňu celý deň svieti slnko, nemôže uschnúť, lebo je nasiaknutá potom a slzami, ktoré na ňu ľudia vyronili. Báseň vyjadruje sociálny útlak v minulosti, ale obsahuje aj myšlienky na slobodu a túžbu po oslobodení sa.

Pokojný večer na vŕšky padal,

na sivé polia.

V poslednom lúči starootcovská

horela roľa.

Z cudziny tulák kročil som na ňu

bázlivou nohou.

Slnko jak koráb v krvavých vodách

plá pod oblohou.

Strnište suché na vlhkých hrudách

pod nohou praská.

Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča -

v láskavom oku jakoby krotká

výčitka nemá:

- prečo si nechal otcovskú pôdu?

Obrancu nemá!

Celý deň slnko, predsa je vlhká

otcovská roľa.

Stáletia tiekli poddaných slzy

na naše polia,

stáletia tiekli - nemôž byť suchá

poddaných roľa,

darmo ich suší ohnivé slnko,

dnes ešte bolia.

Z cudziny tulák pod hruškou stál som

zotletou spola.

Poddaných krvou napitá pôda

domov ma volá...

A v srdci stony robotných otcov

zreli mi v semä...

Vyklíčia ešte zubále dračie

z poddaných zeme?

Čo dielo vyjadruje: V básňach Krasko zobrazuje autobiografického hrdinu, s ktorým sa stotožňuje. Je citlivý, nespokojný so životom a okolím, no napriek tomu má k obyčajným ľuďom kladný vzťah a chce so životom bojovať. V Kraskovom literárnom diele sa nachádza veľa smútku, samoty a sklamania z životných osudov, ale aj tak sa nevzdáva a v jeho básňach možno nájsť aj verše o láske, prírode, národe a bytí. Krasko vie pomocou malého množstva slov vyjadriť veľké množstvo svojich pocitov a nálad a toto z neho robí jedinečného básnika.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka