Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Andrej Sládkovič

Ján Botto

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1973.

Ján Botto (1829-1881): sa narodil vo Vyšnom Skálniku v roľníckej rodine. V roku 1844 odišiel študovať    na lýceum do Levoče. Práve vtedy tam prišli študenti z Bratislavy, ktorí demonštratívne opustili lýceum      pre odvolanie Ľ. Štúra. Zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Umrel 52-ročný, 28. 4. 1881           v Banskej Bystrici. Okrem iného napísal básne Smrť Jánošíkova, Orol, Báj na Dunaji, Margita a Besná, Žltá ľalia, Ctibor, Vrahom, a iné.

Obsah: Básnická skladba Smrť Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov a lyrického úvodu. V tomto úvode cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku. Tie sa stretávajú s hôrnymi chlapcami: “Veď sme my tiež tak ako vy zhodili biedy jarmo prekliate, poddanstva striasli okovy!”. Botto tu odôvodňuje svoje sympatie s rebelmi: “Neboj sa, mamko! dobrí to ľudia, bárs sa ich ten svet aj bojí; keď aj v zápale časom poblúdia, krajšie to, než hniť v pokoji.”.

Spevy:

1.    je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu: “Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!”. Žijú slobodne a preto môžu povedať: “My sme u nás doma - my sme tuná páni!”. Ku koncu dohárajúca vatra symbolizuje koniec slobodného života a keď sa družina dozvie            o Jánošíkovom lapení, uvedomuje si svoj koniec: “Boli časy, boli, ale sa minuli - po maličkej chvíli minieme sa i my!”.

2.    je obrazom Jánošíkovho zlapania pomocou ľsti: “Podsypte mu hrachu, budete bez strachu! Rúbte mu   do pása, tam je jeho spása!”. On napriek tomu odvráva premožiteľom: “zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!”.

3.    spev sa začína opisom čierneho mesta, ktoré Jánošíka väzní, no zároveň sa ho bojí. Do väzenia za ním prichádza duša ľudu v podobe jeho milej, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou: “Letí, letí, ulieta sťa dáka bohyňa a za ňou sa ozýva pieseň labutina”.

4.    je najpochmúrnejší. Básnik opisuje výjavy noci vo väzení: “Z kútov kosti vykukli umrlčie hlavy - zdá sa, že jedna druhej o súdnom dni vraví. I hady sa hor vzpäli - no klesli odrazu: bo nemožno na slávu hľadieť zemeplazu.”, Jánošíkov sen o mladosti: “Bo svetlom tým, čo zhora okienkom dnu vpadá, s sebou, s bohom zmierená duša jeho madá - sťa rebríkom Jakuba v iný svet vyšla si hľadať pravú otčinu prasvetla i krásy. A tam pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí: i v zorách dňa večného vítajú sa svoji.”     a diabol mu pripomína blížiacu sa smrť: “Zhotuj dušu k odchodu! Bije tvá hodina.”. - sen

5.    spev patrí k najkrajším básňam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým,       že nemohol zniesť útlak poddaného ľudu: “Zomrieť! tak výrok, - dobre, ja chodil po zboji; ale kto viacej zbíjal, ja, či katia moji?!”. Verí však, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti: “No príde i prísť musí ten bohatier boží, čo zákon pošliapaný na oltár vyloží; no príde i prísť musí ten veľký deň súdu - a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!”. - skutočnosť

6.    vyslovuje nádej, že mraky nezastrú slnko naveky a túžba po slobode bude večne živá. Dej vrcholí, keď kňaz káže Jánošíkovi, aby sa pomodlil. On sa ale nemodlí za seba, ale za ubiedený ľud: “no modlime sa radšej za tých biednych ľudí, za ľud, za ľud  nešťastný, za to chorô dieťa,  žeby abo ožilo, abo šlo zo sveta!”. Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu:       “A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola.”.

7.    opisuje Jánošíkovu popravu, kedy smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči so svojim rodným krajom a spomína na svoj boj proti tyranom. Ľud je ticho: “sťa mŕtva skalina”, ale v duši sa mu ozýva hlas: “Janíčko, kdeže si?!”. Je tu vyjadrená bojazlivosť ľudu v dobe Bachovho absolutizmu, sklamanie nad revolúciou.

8.    spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde, legendou.

9.    spev je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl je dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti, dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude.

Čo dielo vyjadruje: Botto touto básňou zdôraznil, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. Zároveň zobrazuje rozpor medzi túžbou Jánošíka po slobode a skutočnosťou, ktorú stelesňuje zúbožený ľud. Jánošík podľa vzoru romantického hrdinu nakoniec hynie na šibenici. Botto v tejto skladbe hojne využíva ľudové básnické prostriedky, ale napriek tomu sa z ľudovej legendy stáva symbol slobody a boja proti bezpráviu. Smrť Jánošíkova je: výsledkom citov “iskier hromových” (Ján Marták).

Môj názor: Dielo ma nijako zvlášť neupútalo, pretože sú v niektorých veršoch použité pre mňa dosť ťažko pochopiteľné básnické obrazy.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka