Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Ján Chalupka (1791 Horná Mičiná (BB) - 1871)

- bol prvým úspešným slovenským dramatikom

- učiteľsko-farmárska rodina

- evanjelický farár v Brezne

- v malomestskom živote našiel Chalupka prameň pre námety svojich veselohier

- vedúcou silou v spoločnosti bolo meštianstvo, ale podedilo mnoho chýb z odchádzajúcej feudálnej triedy: triedna neuvedomelosť, odnárodňovanie, poníženosť k šľachte, konzervatizmus, rodinkársky egoizmus, klebetníctvo, namyslenosť, neúprimnosť... - Chalupka poukazoval na tieto chyby.

 

veselohra: KOCÚRKOVO, ALEBO LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI

- uviedol do liter. pojem "kocúrkovo", ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzeným myslením.

Predstavil v nej svet malého mesta s troma hlavnými zložkami spoločnosti:

- predstaviteľ feudalizmu: zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc

- predstaviteľ malomestskej buržoázie: čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina

- mladá pokroková generácia: učiteľ Sloboda

Je to obraz dvoch protichodných svetov - zanikajúceho feudalizmu a zrodu národne uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu, sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery (nástup kapitalizmu). Rodina

Pána z Chudobíc i Tesnošilova sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz. Ale ani jednu ani druhú reč neovládajú.

Protiklad tejto spoločenskej triedy (príslušníci úpadkového feudalizmu) vykreslil Chalupka v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej generácii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti.

Hra Kocúrkovo bola veľmi úspešná a tvorila základ repertoáru ochotníckych scén. Kocúrkovo sa udržalo na našich popredných scénach dodnes. Chalupka svojimi hrami dal nielen základ ochotníckej činnosti na Slovensku, ale určil jej pokrokové pôsobenie. Jeho tvorba mala ohlas v neskoršom období (Palárik, Záborský).

- opis domu pána z Chudobíc: „Tamto, kde je tá hŕba hnoja pred dverami. Tamto, vraj, tamto, kde tá jedna tabla na obloku je papierom zalepená."

 

Dejovou osnovou sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Nového učiteľa chce získať pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Ústrednou postavou je Tesnošil. Na ňom a jeho rodine sa Ch. vysmieva všetkému, čím vtedy trpela malomestská spoločnosť. Niet v ňom ani iskierky podnikavosti a samostatnosti, typických čŕt novodobej buržoázie. Ich obmedzenosť v chápaní smeru spol. vývinu je prekážkou v prijímaní premien, ktoré prinášal kapitalizmus. Tesnošilov syn je lenivý, dcéra rozmaznaná, vzdorovitá, bezočivá. Jediným cieľom jeho ženy Madleny je bohato vydať dcéru.

Pán z Chudobíc - zeman, ktorý vychádza na mizinu - zánik feudalizmu

Sloboda - ožení sa s dcérou starého učiteľa, víťazí nezištnosť a úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov.

Postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdre.

Autor: Tomáš Bella (tomas@bella.as)
URL: http://kvas.cdtip.sk/maturita.htm
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka