Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Jan Comaj

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodil sa 17. aprila 1935 v Radzovciach v rodine postmajstra. Ked na jesen roku 1938 madarske vojska okupovali juzne Slovensko, jeho rodicia usli najprv do Utekaca a potom do Kokavy nad Rimavicou. Tu vychodil prve dve triedy ludovej skoly. Tretiu a stvrtu triedu vychodil vo Zvolene, kde sa opatovne prestahovala cela rodina. Po skonceni vojny a prinavrateni okupovanych uzemi rodina odisla do Lucenca. Tu zacal roku 1945 chodit do Gymnazia B. S. Timravy. Po roku vsak jeho otca znova prelozili do Zvolena, preto pokracoval v studiu na Gymnaziu vo Zvolene, kde roku 1953 aj zmaturoval. V rokoch 19531960 studoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Najskor literarnu vedu a slovencinu, neskor novinarstvo. Uz pocas vysokoskolskeho studia zacal pracovat v denniku Smena, kde sa postupne zaradil medzi poprednych slovenskych reporterov. Roku 1965 inicioval vznik Smeny na nedelu a v rokoch 19661967 a 1969 bol jej veducim redaktorom. Na sklonku roka 1969 ho pre jeho postoje v roku 1968 k okupacii vyhodili zo zamestnania. Na kratky cas sa zamestnal ako riaditel vydavatelskodokumentacneho strediska APress pri Zvaze slovenskych architektov. Po necelom roku vsak musel opustit aj toto pracovisko. V rokoch 19711972 bol montaznym robotnikom aranzerskej dielne Slovsportu a v rokoch 19731990 fotolaborantom, naborarom a dispecerom vo vyrobnom druzstve Sluzba v Bratislave. V rokoch 19901991 bol riaditelom Tlacoveho a informacneho odboru Uradu vlady Slovenskej republiky a roku 1992 riaditelom a. s. Narodna obroda. Od roku 1993 je redaktorom dennika Slovenska republika, kde dva roky zastaval funkciu zastupcu sefredaktora. Zije v Bratislave.

Literarne zaciatky Jana Comaja su spojene s dennikom Smena a neskor s tyzdennikom Smena na nedelu. Na pode tychto mladeznickych casopisov sa zaradil do silnej skupiny slovenskych reporterov, ktorych reporterska cinnost presiahla konvencne publicisticke zanre a svojimi literarnoestetickymi kvalitami zasahovala do umeleckej literatury. Zaroven spolupracoval s popularnymi mladeznickymi vysielaniami rozhlasu (Na modrej vlne) a televizie (Mladymi ocami). Knizne debutoval knihou reportazi Hviezdy spievaju (1963) o zivotnom style popularnych spevakov. Tragicke okamihy a osudy ludi roznych povolani a z roznych socialnych prostredi opisal v druhej reportaznej knihe Smrt sedi vpredu (1965). O ludoch, ktori sa casto nahodne alebo zhlukom nestastnych okolnosti, ale aj vlastnym lahkovaznym pristupom k zivotu dostali do rozporu so zakonom, rozprava dalsia kniha reportazi Pocmarany zivot (1967, 1968). Spolocne s Jurajom Veresom napisal dokumentarnu knihu o zakulisi udalosti roku 1968 Co nebolo v novinach August 68 (1990). V knihe reportazi Velky biliardovy stol (1993) vyrozpraval tragicke osudy mnohych byvalych dostojnikov Slovenskej armady a velitelov SNP, ktori sa neskor dostali zasluhou politickych intrig do nemilosti novej moci a boli politicky prenasledovani, vazneni a tyrani. Mnohi z nich v dosledku toho predcasne umreli, a to aj priamo vo vazniciach. V knihe cestopisnych reportazi Tulacky (1995) opisal svoje zazitky z ciest po Kanade, Grecku, Francuzsku, Sardinii a Izraeli. Dojmy z ciest zaroven komentoval nadcasovymi uvahami. V najnovsej knihe biografickych eseji Krute osudy (1997) vyrozpraval zivotne pribehy slovenskych osobnosti z oblasti politiky, umenia a sportu, ktorych zivot bol predcasne a nasilne pretrhnuty tragickymi okolnostami. Su to pribehy o politikovi Alexandrovi Dubcekovi, novinarovi Gavrilovi Gryzlovovi, hercoch Janovi Jamnickom a Ivanovi Mistrikovi, horolezcovi Jozefovi Psotkovi a inych. Je spoluautorom memoarovych knih Predcasne pamati (Milan Bako, 1997), Zena menom Katarina (Katarina Pospichalova, 1998) a Spominanie bez konca (William Schiffer, 1998).

august 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka