Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Andrej Sládkovič

Ján Kalinčiak

REŠTAVRÁCIA

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, v Bratislave roku 1976.

Ján Kalinčiak (1822-1871): narodil sa v Hornom Záturčí. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom. Študoval na lýceu v Bratislave, kde pôsobil v Spoločnosti česko-slovenskej. Po štúdiách v Halle pôsobil na viacerých miestach ako profesor. Zomrel v roku 1871 a je pochovaný na národnom cintoríne v Martine. Napísal diela: Reštavrácia, Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské, Svätý duch, a iné.

Obsah: Reštavrácia - voľby stoličných pánov - vicišpánov. Voliť v nich mohli len zemania a šľachta.

V Záhorskej stolici sa blíži k voľbám. O miesto vicišpána bojujú dvaja súperi, Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Adama Bešeňovského možno charakterizovať slovami: “on ešte radšej, ako druhí ľudia, ruku otváral na prijímanie než na vydávanie; a keď sa mu raz šupáky do nej dostali, to mu boli lepom na prsty prilepené a ani zmyť ani otriasť sa tak ľahko nedali” a jeho synovec bol taký vábnik, lebo vábil voličov, aby sa pridali na stranu jeho strýka. Obaja usporadúvajú hostiny, ktorými chcú získať chudobných zemanov na svoju stranu. Bešeňovský urazí rodinu Levických, lebo nechce vydať svoju dcéru Aničku za Štefana Levického, pokiaľ nebude vicišpánom. Števko bol “šuhaj mladý, ale vrtký a švárny, a k tomu taký prívetivý, že nebolo zemianky v stolici, čo by mužovi, otcovi alebo bratovi nebola kládla na srdce, kedykoľvek len o tom reč bola, aby na pána Levického nezabúdal, keď príde vec na hlasovanie.” Števkov strýko Ondrej Levický sa preto spojí s Potockým a dohodne sa s ním, že ak vyhrá vo voľbách spraví Števka vicišpánom. Ondrej bol “pán už obstarný, nedbajúc na svoju zovnútornosť.” Najprv sa pokúsia získať na stranu Matiáša Bešeňovského, ten sľúbi svoj hlas, ale svoj sľub nedodrží. Preto ho postavia pred fingovaný súd a on od strachu prisľúbi prejsť na stranu Potockých. Aby bolo Potockého víťazstvo isté, Ondrej vymyslí lesť. V deň volieb časť stúpencov Adama Bešeňovského opije a odvezie do lesa, druhú časť podplatený mýtnik nepustí cez most a zvyšok zvábi do cirkusu, kde si nevšimnú ako čas letí a zmeškajú voľby. Týmto spôsobom Ondrej Levický zabezpečí víťazstvo Potockého vo voľbách a svojmu synovcovi Števkovi postavenie vicišpána. Adam Bešeňovský musí preto dať Štefanovi za ženu Aničku a rodina Levických je hrdá, že niekto z ich rodiny je vicišpánom. Nakoniec sú všetcia sú spokojní, lebo každý dosiahol svojho.

Čo dielo vyjadruje: v tejto próze Kalinčiak vykreslil život zemanov v prvej polovici devätnásteho storočia, ich spory a charakter, pričom bohato využíva ľudovú slovesnosť, príslovia a porekadlá: “kto neskoro chodí, sám sebe škodí”, “Kvá, kvá, kvačica, čierna, biela slepica; pod stolom sú drobce, kura vodu slopce.”, “komu sa nelení, tomu sa zeleni” a mnoho iných. Kalinčiak touto prózou nechcel slovenské zemianstvo zosmiešniť, ale keďže dielo písal v čase úpadku zemianstva, tak ho nechtiac zosmiešniť musel. Vidno to na intrigách a ohováraní jednotlivých postáv, ale aj napríklad na používaní latinských slov, hoci im sami nerozumeli a rozprávali aj tak len ľudovým jazykom.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka