Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Janko Jesenský

Janko Jesenský

Demokrati

     Janko Jesenský bol priekopníkom slovenskej literárnej moderny. Pôsobil ako advokát v Bánovciach na Bebravou, župan v Rimavskej Sobote a v Nitre a viceprezident Slovenskej krajiny v Bratislave. Písal poéziu (v duchu literárnej moderny) a prózu (v duchu kritického realizmu). V poézii spája osobné a nadosobné problémy, kontrast sna a skutočnosti →odmieta sentimentalizmus, odhaľuje rub aj líce problému; zrkadlo spoločnosti → odráža pretvárku, faloš, pokrytectvo, egoizmus.

Diela poézie: Verše, Pieseň poddaných, V Pešti, Zo zajatia.

Poézia po roku 1918 sa delí na poéziu v duchu literárnej moderny →Verše II. (báseň Bratstvo, rovnosť, sloboda) a príležitostnú politickú satirickú poéziu →Čierne dni, Proti noci, Na zlobu dňa II., Jesenný kvet, Reflexie.

Z prózy je známe dielo Malomestské rozprávky, kde sú príbehy ako Slnečný kúpeľ, Štvorylka, Ženích, Doktor, Pani Rafiková, Maškarný ples, Hríby... Patrí sem tiež dielo Demokrati. Skoro všetky diela J. Jesenského sú veľmi pichľavé a ironické. J. Jesenský sa narodil v roku 1874 a zomrel v roku 1945.

Téma:  Zobrazenie skutočných spoločenských a politických pomerov v mladom

             predvojnovom Československu cez príbeh lásky slúžky Hany a mladého    

             ambiciózneho komisára na okresnom úrade Dr. Landíka. Obraz majetkových   

             a charakterových rozdielov v spoločnosti.

Idea:  Ostrá kritika vlastnosti ľudí – faloš, malomeštiactvo, pokrytectvo, honba za majetkom

           a mocou, intrigánstvo, povýšenosť a odsúdenie systému vlády. Oslava jednoduchej,  

           úprimnej a obetavej lásky.

Prostredie:  Staré mesto, malé vidiecke typické slovenské mestečko a moderné hlavné

                     mesto – Bratislava

Čas:  buržoázne medzivojnové československé - obdobie enormného zvyšovania počtu    

          politických strán a spolkov. „Potom, čo stolík v krčme, to osobitná spoločnosť Čechov,

          Slovákov, Maďarov, Židov, rozličných straníkov, luteránov, katolíkov, verejných     

          úradníkov, privátnych úradníkov, žobrákov.“

Postavy:  Ján Landík – ambiciózny komisár okresného úradu, mladý a šikovný úradník,

                                           nádejný kandidát na poslanca, úprimný, čestný, hrdý,      

                                           cieľavedomý, citlivý, národovec

                Hana Myšíková – Dubcová – mladá, pekná, šikovná slúžka u Rozvalida,

                                                                        úprimná, slušná, jednoduchá, oddaná, veselá,

                                                                        citlivá; je sirota – matku nemá a otec nemá o ňu

                                                                        záujem – nestará sa o ňu

                Tolkoš – mäsiar, „Seká mäso ..., denne sa zakrvaví ... a jednako si myslí, že je

                                  vyššie postavený ako ten, čo to mäso uvarí alebo upečie, hoci za mzdu.“;

                                  hrdý, povýšenecký, intrigánsky, potrpí si na svoj honor, chamtivý,

                                  pokrytecký, vážený, skúpy.

                Juraj Petrovič – krajinský poslanec, bohatý a vplyvný advokát, vážený človek,

                                               ctižiadostivý, túži po moci a úspechu, pokrytecký

                Želka Petrovičová – mladá, moderná, pekná, hrdá, ctižiadostivá, pokrytecká,

                                                      obletovaná, bohatá, pyšná, nestála v láske, prieberčivá,

                                                      prefíkaná

                Dubec – bohatý gazda, vplyvný straník, prefíkaný, zhýralý, nemravník, 

                                 sukničkár, silný, vážený, zavrhovaný

                Brigantík – okresný náčelník, Landíkov šéf, prísny, povýšenecký, namyslený,

                                      nespravodlivý, podozrievavý, puntičkársky

Dej:  V krčme sa pri fľaši zoznámi mladý komisár Landík a mäsiar Tolkoš. Obaja oduševnení myšlienkou rovnosti a demokracie založia spolu spolok „Rovnosť“. Tolkoš sa Landíkovi zdôverí so svojou láskou ku slúžke Hane, s ktorou sa nezoznámi, lebo mu v tom bráni jeho „honor“ – „stavovská hrdosť“. Landík chce ukázať príklad rovnosti, a tak Hanu odprevádza každé ráno, až kým to nebude robiť Tolkoš. Anička najprv neverí jeho rečiam, no neskôr pochopí Landíkove čestné úmysly. Hana sa mu začína páčiť. Tolkoš začína žiarliť a píše anonymné listy Hane, Landíkovej mame a okresnému náčelníkovi Brigantíkovi. Hana mu tento list ukáže a Landík  prestáva uvažovať o tom, čo si pomyslia o ňom ľudia: „Predsa je lepšie dívať sa dolu ako hore...Hviezdu nesnímeš, klenot môžeš zdvihnúť. Hriech by bol, keby sa také dievča dostalo Tolkošovi“. Tolkoš v anonymných listoch očierňoval Landíka, a preto Landík začína mať nepríjemnosti. Predvolal si ho okresný náčelník a hrozí mu disciplinárnymi opatreniami (kvôli známosti s Hanou). Landík si spomína na minulosť a uvedomuje si, že sa mu nikdy nevyplatilo byť poctivý, čestný. Landíkova matka sa s rodinou radí ako pozastaviť lásku. Pošle Janka Landíka na vidiek ku sestre Kornélii Miklovej v nádeji, že zabudne na Hanu. Tu sa Landík zoznámi so Želkou, do ktorej sa zaľúbi. Pri ceste kočom sa snaží predbehnúť Dubca, no nezvládne to a brička sa prevrhne. S prevrhnutou bričkou akoby sa stratila aj láska. Landík sa vracia do Starého mesta. „Nikomu sa nič nestalo, len láska sa zabila“ Kúpi Aničke črievičky a keď jej ich daruje, chce s ňou skončiť. No ona ho znova upúta a stretávajú sa naďalej. Pri jednom stretnutí ich prichytí Rozvalid. Hana je vyhodená zo služby a Landík je preložený na krajinský úrad do Bratislavy. V hlavnom meste sa konali oslavy a Landíka poverili prednesením privítacej reči a zaobstaraním krojov. On požiadal o pomoc Želku, ktorá bývala v Bratislave. Tá mu ochotne pomohla. Reč sa mu podarila, dostalo sa mu uznania, začal pracovať v prezidentskom úrade a bol známy. Býval u Petrovičovcov, s ktorými si rozumel. Pomocou Petroviča sa dostáva do vplyvnej spoločnosti a Želka ho zaúča do tajov lásky a nazýva to „gymnastikou lásky“. Petrovič chce Landíkovi vybaviť  postavenie hodné jeho dcéry. Chystajú sa voľby do národného zhromaždenia. Petrovič kandiduje za agrárnu stranu. Má sa stať ríšskym poslancom. Začína predvolebný boj a rastie rivalita. Je tu zobrazené zákulisie a prax predvolebných agitácií (obchod s politickými heslami). Petrovič chce navrhnúť za agrárnu stranu aj Landíka ako kandidáta, ktorý má zastupovať mládež. Landík má ísť agitovať do Starého mesta. Anička znova nastúpila do práce a Rozvalid si ju chce adoptovať aj napriek tomu, že  sa už vie, kto je jej otec. Je to Dubec. Petrovič sľúbil v tomto pomoc Rozvalidovi. Z Landíkovej agitácie nebolo nič. Ale Anička si ho vybrala. Petrovič sa dozvedá o záujme Dubca o jeho dcéru a to mu vyhovuje. V Bratislave sa má konať významný futbalový zápas. Želka má robiť slávnostný výkop. Najprv Petrovič nesúhlasí, no keď sa dozvie, že tam bude Dubec, povolí. Dubec sa mu zdôverí, že má záujem o Želku, že vie o svojej dcére Aničke, a že chce skončiť so svojím bývalým životom. Landík sa definitívne rozchádza so Želkou.

Po roku: Janík sa oženil s Aničkou, ktorá je už bohatá dedička. Žijú v dome vdovy Estery. Petrovič skrotol vo svojich prehnaných politických ambíciách. Chystá sa Želkina svadba s Dubcom – Hanka bude mať novú macochu – Želku. Anička s Landíkom žijú šťastne, nie sú odkázaní sa iných. „Lebo v nepýtaní je dvojaká sladkosť – objasnil Landík – troška sladkosti z chudákovej pomsty a troška sladkosti z chudákovho šťastia: nemusieť prosiť a mať pritom niekoho, komu môžeš povedať o tom úprimné slovíčko... A ak to môžeš urobiť, nie si vlastne ani chudák ... Anička, my nie sme chudáci“.

Súbor pridala Jana za čo jej patrí poďakovanie

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka