Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Andrej Sládkovič

Janko Kr áľ

BALADY

Vyšlo vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1957.

Janko Kráľ (1822 - 1876): najrevolučnejší štúrovský básnik, narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Študoval     v Kežmarku a v Levoči, neskôr na lýceu v Bratislave. Po Štúrovom odvolaní bol jedným zo študentov, ktorí odšli na protest z Bratislavy. Na jar roku 1849 organizoval dobrovoľnícky oddiel. Zomrel v Zlatých Moravciach na týfus. Jeho najznámejšie básne sú: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Duma Bratislavská, Šahy, Jarná pieseň, Zverbovaný, Zabitý, Orol vták.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Po prvý raz vyšlo v almanachu Nitra v roku 1844.

Obsah: Táto balada hovorí o “divnom Jankovi”, ktorý: “je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.”, nechodí ani do kostola,      pri večeri slova nepovie, iba hneď niekam ide. Prečo je takýto? Chce odkliať pannu vo Váhu, ktorú oslobodí len keď si prehodí šaty naopak a skočí doprostred Váhu. Zakliata panna straší ľudí v okolných dedinách, a tí sa v noci ani neodvážia vyjsť von. Janko, nespokojný zo svojim životom, sa obetuje pre svojich blížnych       a ide na skalu: “Ešte sa krížom tri ráz ’ prežehná, pobozká krížik, pátričky - vtom “Ameň” povie a z brehov hodí sa do vzbúrenej vodičky.” , ale tragicky hynie, pretože si zabudne prevrátiť naopak aj mešec na tabak: “Videl som sokola, videl som zbitého: videl som Janíčka na Váhu mŕtveho. Išiel Janík, išiel paničku odklínať - ale nemal štestia, musel tam zakapať. Do vody skočil, múď si neprevrátil - Janík mladuštičký svoj život utratil.”

Čo báseň vyjadruje: Na začiatku podáva básnik obraz svojho rozorvaného vnútra a v samotnej básni sa stelesňuje s hlavným hrdinom. Jeho okolie preňho nemá pochopenia, a toto ho uzatvára do seba. Nenachádza iné východisko ako oslobodiť pannu vo Váhu hoci vie, že pri tom zahynie. Táto báseň je obrazom typického romantického hrdinu, ktorý sa uzatvára do seba, lebo ho okolie nechápe, a preto tragicky hynie. Vyskytuje sa tu rozpor medzi snom a skutočnosťou. Snom je oslobodenie Slovenska v postave zakliatej panny                    a skutočnosťou je nemožnosť realizovať tento sen.

Kvet

Po prvý raz vyšlo v časopise Orol tatranský v roku 1846.

Obsah: Celá balada je vlastne zobrazením žiaľu dcéry, ktorú matka vydala za bohatého vdovca. Matka hľadela iba na bohatstvo: “Nebolo vám hľadieť, na dom vybielený”, ale dcéra jej to nemala za zlé, myslela,  že jej to je súdené: “Ty si nie príčina, ty si dobrá bola, pomysli si , moje srdce: kto lósu odolá!”. Dcéra nakoniec umiera od žiaľu: “ja musím v čiernej zemi za mladi ležati”. Milan Pišút o nej povedal: “je jednou z najkrajších balád slovenskej poézie”.

Čo báseň vyjadruje: Pre túto baladu J. Kráľ nečerpal námet z ľudových povestí, ale zo sklamaní a bolestí, ktoré prináša sám život. Spracúva v nej “večnú tragickú tému svetovej literatúry z čias, keď túžba po majetku zabíjala lásku mladých ľudí a často aj ich životy (M. Pišút)”.

Zverbovaný

Báseň prvýkrát vyšla v almanachu Nitra v roku 1844.

Obsah: Janíka zverbujú na vojnu a on oslavuje v krčme. Pritom sedí za stolom a uvažuje, či má ísť na vojnu alebo nie. Rozhodne sa, že pôjde na vojnu, lebo tam ho čaká lepší život a doma ho nečaká nič iné, iba otcovo bičovanie, bieda a robota. Podnapitý Janík tancuje, muzika hrá a ženy nariekajú. Báseň končí tým, že Janík sa podoprie o svoju šabličku a vraví: “Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo?”.

Čo báseň vyjadruje: Námet na túto baladu čerpal básnik z ľudových básní obdobia tureckej okupácie, zobrazuje dedinský život z časov feudálneho útlaku, kedy človek namiesto práce na poli, z ktorej nič nemá, volí radšej ísť na vojnu, kde riskuje život, ale má sa lepšie. Záverečná veta “Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo?” je teda vlastne výzvou na boj proti tomuto útlaku.

Pán v tŕní

Báseň prvý raz vyšla v časopise Orol tatranský v roku 1846.

Obsah: Hrdina, “pán”, zbadá pri návrate z poľovačky krvavé stopy svojho zločinu, pochytí ho hrôza: “hlava sa mu múti, vlasy dupkom vstali, oči ako dáke lopáre vyvalí” až celkom zmeravie a vystrelí, lebo si myslí, že je to len prelud a stratí sa, ale nejaký hlas vraví: “Kárajte sa, všetci toho sveta dráči!”. Pán vystrelí ešte raz, ale vtom zbadá tri kvapky krvi na svojom kabáte: “Vystrelí ešte raz či v strachu, či v vzteku, a na! mu tri kvapky streklo na mentieku! ”. V závere balady sa odohráva rozhovor medzi matkou a dcérou, ktorý vysvetľuje, čo sa s pánom stalo. V šialenstve vybehol v noci nahý von a zaplietol sa do bodľačia, kde bezmocne kričí.

Čo báseň vyjadruje: V balade sa J. Kráľ rozhorčuje nad neľudskosťou pána, ktorý sa dopustil zločinu. Básnik schválne neoznačil pánov zločin, chcel aby sa trest vzťahoval na všetkých čo nevedia “čo človek,      čo sluha, čo sedliak a čo chrt”. Z hlasu v lese “Kárajte sa, všetci toho sveta dráči!” vyznieva, že chcel obžalovať všetkých, čo zdierajú poddaný ľud. Balada je teda obžalobou proti feudálom a celej feudálnej spoločnosti. I keď tu básnik používa ľudové spevy a obrazy je to už moderná, sociálna balada.

Zabitý

Po prvý raz vyšlo v almanachu Nitra v roku 1844.

Obsah: Táto balada čisto lyricky zobrazuje vrúcnu lásku dvoch ľudí, Janíka a Haničky: “naša tuhá láska tvrdšia že ten kremeň” a o neznámej zlej sile, ktorá im ich lásku prekazí a Janíčka zabije.

Čo báseň vyjadruje: Zlá sila, ktorá zabila Janíka predstavuje znova utláčateľov ľudu podobne ako v Pánovi  v tŕní a ľúbostná dvojica bezbranných poddaných. A pokiaľ v Pánovi v tŕní sa rozhorčuje na pánovým zločinom, tu prejavuje ľútosť nad Janíkovou smrťou a používa pri tom tie najnežnejšie obrazy a prirovnania. Verše: “nečakaj chudobný iba potreskanie” vyjadrujú, že na všetko, čo sa vo feudálnej spoločnosti udeje, musí doplatiť nevinný poddaný.

Môj názor: Dobrá poézia, pekná zbierka balád, ktoré majú všetko, čo má balada obsahovať: pochmúrny, tajuplný dej, nadprirodzené javy, gradáciu a tragický koniec, i keď niektoré sú ťažšie na pochopenie. Väčšinou v nich J. Kráľ chcel vyjadriť svoj nesúhlas s vtedajšou dobou, spoločnosťou, sociálnym útlak          a neslobodou.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka