Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Jedinečný vzdušný obal 

Silvia Gordová

                 Na našej planéte dýchame zmes plynov, bez ktorej by človek a okrem malých výnimiek ani žiadne iné organizmy nemohli existovať -  v z d u c h . Bez vzdušného a vodného obalu vytvoreného hlavne zo sopečných plynov by na Zemi nemohol vzniknúť život.

                 Z čoho sa vlastne skladá vzduch? 

                 Vzduch nevidíme, a pokiaľ nezafúka vietor, ani ho nevnímame. Dýchame vlastne zmes plynov. Úplne suchý vzduch tvorí 78 % dusík a 21 % kyslík, na ktorom závisí náš život. Ostávajúce 1 percento tvorí oxid uhličitý a niektoré ďalšie plyny . Vzduch býva samozrejme úplne suchý len zriedka. Obsahuje totiž ešte ďalšiu zložku – vodné pary. Ich množstvo závisí na danom mieste a čase. Bez nich by na oblohe neboli mraky, nepršalo by, život na Zemi by vyhynul. V porovnaní s veľkosťou Zeme pôsobí vzdušný oceán, ktorý ju obklopuje, len ako tenká vrstvička. Keďže atmosféra nemá žiadnu pevne stanovenú hornú hranicu, vedci sa domnievajú, že siaha asi do výšky 300 km. Vo väčších výškach riedke atmosferické plyny nepozorovateľne prechádzajú do takmer úplného vesmírneho vzduchoprázdna.

                 Atmosféra však zďaleka nie je jednotvárna. Skladá sa zo štyroch odlišných vrstiev . Najnižšie je troposféra vysoká v priemere asi 15 km. Práve v nej sa rodí väčšina búrok a po nebi sa preháňajú oblaky.

                 Ďalšia vrstva, stratosféra, sa rozkladá medzi 15 až 50 km nad zemou. Panuje tu kľud, nachádzajú tu útočisko piloti prúdových lietadiel, keď sa chcú vyhnúť búrkovému počasiu v nižších výškach.

                 Tretia vrstva, mrazivá mezosféra, pokračuje vo výškach od 50 do 80 km. V nej pozorujeme práve ohnivé dráhy padajúcich hviezd. A ešte vyššie leží mimoriadne tenká elektrizovaná vrstva termosféry, kde poriada svoje úchvatné predstavenia severná i južná polárna žiara.

                 V porovnaní s ostatnými zložkami zemského ovzdušia obsahuje stratosféra pomerne vysoké koncentrácie modifikovaného kyslíka – ozónu. Ozón vzniká tu a pohlcovaním ultrafialového žiarenia slnko sa znovu štiepi na obyčajný kyslík. Aj keď je množstvo ozonu nepatrné, nebolo by bez neho života na zemi.

                 Prečo fúka vietor?

                 Vzduch v nižších častiach atmosféry sa stále pohybuje, či už ako jemný vánok, alebo prudká víchrica. Jeho hnacou silou je slnečná energia.  Zohrievaný vzduch sa rozpína a stúpa hore. Tým sa vytvára oblasť nízkeho tlaku.

                 Zrod života na zemi.

                 Trvalo zrejme mnoho miliónov rokov, kým sa vzdušný obal zeme priblížil svojím zložením dnešnej atmosfére. Dovtedy vládli na zemi podmienky, v akých by sotva mohol žiť niektorý zo súčasných organizmov. Našou planétou otriasali sopečné výbuchy, ustavične nad ňou zúrili búrky, smrtiace ultrafialové lúče takmer bez prestávky prenikali plynovým obalom až na zemský povrch, z atmosféry znečistenej sírovodíkom, čpavkom a metánom pršali kyslé dažde, ktoré sa hromadili v takmer vriacom svetovom oceáne. Patrí k najväčším nepochopiteľným zázrakom prírody, že práve v takomto nežičlivom prostredí vznikol pozemský život.

Skleníkový efekt.

Je to pojem, ktorý si väčšina ľudí spája s negatívnymi následkami: topenie ľadovcov a zaplavené pobrežia, vlny horúčav a storočné vody… slovom, hroziaca klimatická katastrofa.  Pritom je to však užitočný prírodný jav, lebo bez skleníkového efektu by pravdepodobne na zemi neexistoval život.  O čo vlastne ide? Ako skleníkový efekt sa označuje oteplovanie zemskej atmosféry.

Bez tohoto efektu by bol povrch našej planéty mrazivo chladný. Vzdušný obal zeme funguje ako dokonalý výmenník tepla. Obsah skleníkových plynov v ovzduší kolíše aj v závislosti od procesov odohrávajúcich sa v prírode, napríklad od sopečnej činnosti. Na nebezpečnú úroveň narástol až vtedy, keď človek začal konštruovať stroje, stavať továrne, vo veľkom vyrubovať a vypaľovať lesy a budovať priemysel založený na veľkej spotrebe ropy, zemného plynu i uhlia. Azda nám z tejto neradostnej situácie, ktorú sme si zavinili sami, pomôžu oceány.  Sú najväčším pohlcovačom uhlíka na zemi.

Ozónova diera.

Je to plyn, ktorý nás chráni pred nebezpečním ultrafialovým žiarením slnka. Zistilo sa, že sa nad Antarktídou vytvorila ozónová diera, obsah ozónu klesol o viac ako 70 % jeho normálnej hodnoty. Je to varovný signál, lebo ozónová vrstva pôsobí ako ochranný filter proti žiareniu. Na zemi klesá zásoba ozónu. Niektorí vedci vysvetľujú úbytok ozónu prírodnými procesmi, ako sú slnečné erupcie alebo sopečná činnosť, iní ľudským aktivitám. Úbytok ozónu na zemi má katastrofálne následky.  Môže zvýšiť riziko rakoviny kože, ochorenia očí a celkové oslabenie imunitného systému. V poľnohospodárstve by vznikol pokles úrody rastlín citlivých na ultrafialové žiarenie.

                 Ale to zďaleka nie je všetko. Ľudia na zemi akoby vedome ničili nielen prírodu ale všetko, čo súvisi s ich existenciou. Ich vidina lepšieho a kvalitnejšieho života ich poháňa stále dopredu, ale na úkor svojho okolia. Továrne vypúšťajú do vzduchu splodiny, do riek odpady, ktoré ničia prírodu a zvieratá. Vyrábajú látky, s ktorými si príroda nikdy nie je schopná poradiť (plasty, gumy, umelé farbivá). Chémia sa hádam najviac podpísala na devastácii ovzdušia. Naša planéta je doslova zničená. Lesy, voda, ovzdušie sú silno znečistené. Zdravie ľudí je ohrozené, vznikajú rôzne choroby dýchacích ciest, najmä u detí.

                 Každý rok padnú milióny hektárov lesa za obeť požiarom. Vytvárajú sa masy spalín, ktoré zamorujú ovzdušie. Metán, vodné pary, oxid uhličitý – veľké množstvo skleníkových plynov neprodukuje iba priemysel, ale aj poľnohospodárstvo.

                 Budujú sa jadrové elektrárne, ktoré predstavujú nebezpečenstvo rádioaktívneho zamorenia. Rozobratie takejto elektrárne môže práve kôli rádioaktivite trvať i sto rokov.

                 Zakladajú sa rôzne organizácie na ochranu prírody (Greenpeace), kde najmä mladí hlásajú návrat k prírode, k jej ochrane. Musíme myslieť aj na ďalšie generácie, ktoré prídu po nás.  Lebo dobre žiť znamená žiť zdravo.

Súbor pridala Alena za čo jej patrí poďakovanie

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka