Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


J. D. SALINGER
Kto chytá v žite

 Autor: Wepman

„ Keď som už bol v posteli, mal som chuť pomodliť sa alebo čo, ale nemohol som. Ja sa nemôžem modliť vždy, keď chcem. Po prvé, som tak trochu ateista. Ježiša mám rád, ale to ostatné v Biblii mi môže byť ukradnuté. Napríklad apoštoli. Na tých mám hroznú zlosť, aby som vám pravdu povedal. Po Ježišovej smrti boli celkom fajn, ale kým žil, nehli preňho ani prstom. Sústavne ho nechávali v štichu …. pamätám sa, že som sa Childa opýtal, či si myslí, že Judáš, ten, čo zradil Ježiša a tak, šiel do pekla, keď spáchal samovraždu. Childs povedal, že určite. A práve v tom s ním nesúhlasím. Povedal som, že sa stavím o 1000 dolárov, že Ježiš Judáša do pekla neposlal. Ešte aj dnes by som sa stavil, keby som tých 1000 dolárov mal. Myslím, že hociktorí z tých slávnych apoštolov by ho do toho pekla zaručene poslal, a to expresne, ale stavím sa o neviem čo, že Ježiš by to neurobil.“   

„No najradšej by som spáchal samovraždu. Fakt. Mal som chuť vyskočiť z okna. Možno by som to aj urobil, keby som bol mal istotu, že ma niekto prikryje, keď dopadnem  na zem. Nechcel som, aby na mňa zízal dav idiotských obsmŕdačov, keď tam budem ležať v mláke krvi.“

„Predo mnou šla nejaká rodina, bolo vidieť, že práve vyšli z kostola, otec, matka a asi šesťročný krpec…ten krpec vám bol za všetky drobné. Nešiel po chodníku, ale štrádoval si to rovno po ulici popri obrubníku…šiel som k nemu  bližšie, aby som počul, čo to spieva. Spieval tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka. Mal taký slabulinký hlások. Spieval si zrejme len tak seba. Popri ňom frčali autá, brzdy škrípali, len sa tak ozývalo, a rodičia si ho vôbec nevšímali, ale on si ďalej vykračoval popri obrubníku a spieval Keď raz človek niekde v žite chytí človeka. Zdvihlo mi to náladu. Už som sa necítil taký ubitý.“

„Prišiel som o niečo skôr, a tak som si sadol na jednu koženú pohovku v hale pod hodinami a obzeral si baby…bol na ne fantastický záber, ak viete, ako to myslím. Ale dosť ma to ubíjalo, lebo som musel stále myslieť na to, čo sa asi s nimi všetkými stane. Teda keď vyjdú zo stredných a vysokých škôl. Dalo sa čakať, že sa zväčša povydávajú za nejakých tupcov. Za chlapíkov, ktorí v jednom kuse rozprávajú o tom, koľko benzínu žerie to ich sprosté auto. Za chlapíkov, ktorí sú otrávení a zlostní ako malé deti, keď ich nabijete v golfe alebo dokonca aj v obyčajnom pingpongu. Za chlapíkov, ktorí sú hrozní škrobi. Za chlapíkov, ktorí nikdy nečítajú knihu. Za chlapíkov, ktorí sú strašne nudní…“

„…naplašil som sa, že od tých kúskov ľadu, čo som mal vo vlasoch dostanem zápal pľúc a zomriem. Strašne mi bolo ľúto mamy aj otca. Najmä mamy, lebo tá sa ešte vždy nespamätala z Allieho smrti. Predstavil som si, ako nevie, čo si má počať s mojimi oblekmi, športovým výstrojom a ostatnými haraburdami. Jedno ma na celej veci utešovalo. Vedel som, že Phoebe na môj sprostý pohreb nepustia, lebo je ešte decko. To jediné má utešovalo. Potom som si predstavil, ako ma celá tá banda pichne na nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak. Obklopený samými umrlcami. Bohatstvo, keď je raz človek mŕtvy, tak má večné veky po chlebe. Keď raz naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma jednoducho hodí do rieky alebo kam. Hocikam, len nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy ? Nikto.“

 

„Vieš čím by som chcel byť ?“  povedal som. „Vieš doboha, čím by som chcel byť ? Keby som si tak mohol vybrať ?“

„Čím ? A prestaň hrešiť.“

„Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka ? Tak ja by som chcel …“

„To má byť Keď raz človek niekde v žite stretne človeka !“ povedal Phoebe. „To je báseň. Od Roberta Burnsa.“

„Ja viem, že je to báseň od Roberta Burnsa.“

Ale mala pravdu. Naozaj je tam, že stretne človeka. Ale to som vtedy nevedel.

„Myslel som, že je to Keď raz človek niekde v žite chytí človeka,“ povedal som. „Proste, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jedného dospeláka, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím robiť ? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale to je jediná vec, ktorú by som fakt rád robil. Viem, je to bláznovstvo.“

„Nechcem ťa strašiť“, povedal po chvíli, „ale viem si ťa živo predstaviť , ako vznešene umieraš, takým, či onakým spôsobom, za nejakú vec, ktorá za to vonkoncom nestojí…známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešené zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.“

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka