Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Klement Gottwald

23.11 1896 Vyškov - Dědice
14.3. 1953 Praha

Klement Gottwald navštevoval ľudovú školu vo Vyškove, Hošticiach a vo Viedni, kde sa vyučil za stolára. Vo Viedni sa prostredníctvom DĚLNECKÝCH LISTOV po prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Zúčastňoval sa na schôdzach českej sociálnodemokratickej mládeže, pracoval v robotníckej telovýchovnej jednote a postupne sa zoznamoval s myšlienkami socializmu. Vo svojom pôsobisku v Novom Rousínove sa po založení KSČ stal jedným z jej prvých členov.

Keď v Banskej Bystrici hľadali administrátora časopisu HLAS ĽUDU a toto miesto mu ponúkli, prijal ho. Netrvalo dlho a stal sa jeho redaktorom a vzápätí aj šéfredaktorom. Okrem toho od roku 1922 redigoval aj časopis SPARTAKUS, ktorý vznikol z jeho iniciatívy, od roku 1923 i ústredný tlačový orgán KSČ sa Slovensku PRAVDU CHUDOBY (od roku 1925 PRAVDA) a PROLETÁRKU. Často bol jediným redaktorom aj autorom článkov týchto novín.

Roku 1923 Gottwaldovi pribudli aj funkcie: členstvo v Krajskom výbore KSČ v Žiline a v Tlačovom výbore KSČ pre Slovensko. Keďže neexistoval celoslovenský stranícky orgán, výbor sa neobmedzoval len na problematiku tlače, ale mal oveľa širšie právomoci.

Svojou aktivitou sa Gottwald postupne prepracoval medzi vedúcich komunistických predstaviteľov na Slovensku a ako delegát slovenských komunistov sa zúčastnil na II. a III. zjazde KSČ. Na III. zjazde ho zvolili za člena najvyšších straníckych orgánov, takže odišiel zo Slovenska so Prahy.

Gottwald bol typom robotníckeho funkcionára samouka. Z nižších straníckych funkcií až za člena politbyra sa vypracoval vlastnými schopnosťami. V KSČ ho považovali za najväčší politický talent hneď po Šmerodovi.

Gottwald postupne nadobudol presvedčenie, že v strane je stále veľa pozostatkov sociálodemokritiznu, váhavosti a kompromisnícta a jediné východisko videl v boľševizácii KSČ. Definoval ho ako proces využívania skúseností sovietskych komunistov a konkrétnych podmienkach krajiny.

Heslo boľševizácie komunistických strán vytýčila Kominterna na svojom V. kongrese roku1924. Boľševizácia znamenala zosilnenie aplikácie ruských skúseností v komunistických stranách. Jej hlavným cieľom bolo dosadiť do čela komunistických strán spoľahlivé osoby. V rezolúciách sa síce často zdôrazňovalo, že nejde o mechanické prenášanie ruských skúseností, ale prax bola iná. Pod heslom boľševizácie boli takto všetky komunistické strany podriadené exekutíve Kominterny.

Proti politike vedenia KSČ sa zdvihla vlna kritiky. Predovšetkým mladší funkcionári boli  znechutení atmosférou, ktorá v strane vládla, i metódami Jílkovho vedenia. Pozícia kritikov nebola spočiatku jednoduchá. Prispieval k tomu aj nízky vek - najstarší z nich bol Gottwald, ktorý mal vtedy iba 23 rokov. Meranie síl zavŕšil V. zjazd KSČ vo februári 1929. Komunistická internacionála, ktorá sa spočiatku pokúsila o kompromis a navrhovala ponechať Jílka vo vedení, nakoniec plne podporila novo sa tvoriace vedenie KSČ. Za generálneho tajomníka KSČ bol na V. zjazde zvolený K. Gottwald

Nové Gottwaldovo vedenie malo spočiatku len slabú podporu a strana stratila prevažnú časť členstva. Niektorí odchádzali z KSČ z vlastnej iniciatívy, iní vďaka rozsiahlej čistke, ktorá v KSČ prebehla. Vďaka veľkej hospodárskej kríze sa však vedenie KSČ rýchlo konsolidovalo a počet členov vzrástol. KSČ ťažila z toho, že kríza doliehala hlavne na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, za zástupcu ktorých sa vydávala.

Od roku 1921 Gottwalda pozorne sledoval štátny aparát. Viackrát bol aj obžalovaný. V rokoch 1929 - 1938 ho aspoň čiastočne chránila poslanecká imunita - bol poslancom Národného zhromaždenia. Keď ho však roku 1934 parlament vydal súdu, z rozhodnutia politického byra ÚV KSČ odišiel do Moskvy. V Moskve sa sústreďoval na prácu v Komunistickej internacionále - od roku 1928 bol členom jej Exekutívy. Zúčastnil sa aj na rozpracovaní stratégie a taktiky boja proti fašizmu a vytvorenia ľudového frontu, ktorá bola schválená na VII. Kongrese, nedlho potom, ako zrušili na neho vydaný zatykač.

Po zákaze KSČ roku 1938 odišiel z rozhodnutia jej vedenia opäť do Moskvy, kde pôsobil až do skončenia II. svetovej vojny. Do Československa sa vrátil na jar 1945 už vo funkcii predsedu KSČ a podpredsedu československej vlády Národného frontu. Bola to prvá československá vláda, v ktorej mala KSČ svojich zástupcov. Po víťazstve KSČ vo voľbách v roku 1946 sa stal premiérom československej vlády a po abdikácii E. Beneša na úrad prezidenta roku 1948 prezidentom ČSR.

Klement Gottwald bol a zostal vždy typom vodcu stalinskej Kominterny. Nebol nikdy schopný oponovať Stalinovi. Poučený skúsenosťami iných zistil, že musí vo všetkom so Stalinom jednoducho súhlasiť. Len tak bolo možné udržať sa v sedle. Bol teda ochotný konať  aj proti vlastnému vnútornému presvedčeniu, by dokonca obetovať  aj svojich priateľov. V tom bola jeho tragédia i rozporuplnosť najmä v posledných rokoch života.

Stránka pochádza od: Majlen

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka