Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Ladislav Tazky

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodil sa 19. septembra 1924 v Ciernom Balogu v rodine lesneho robotnika. Ludovu skolu vychodil v rodnej obci. V rokoch 19381940 pracoval ako prilezitostny lesny robotnik a na stavbe cesty BreznoDetva. Potom zacal studovat na Vojenskom zemepisnom ustave v Bratislave, kde ziskal odborne vzdelanie kartografa. Odtial ako desiatnik v zalohe narukoval na vychodny front, na Krym. Po vypuknuti SNP bola vojenska jednotka Ladislava Tazkeho internovana v Rumunsku. Z tabora sa mu podarilo ujst, no v severnom Madarsku ho zatkli madarski vojaci a poslali do zajatia v Rakusku. Tu pracoval na obnove bombardovanej Viedne az do skoncenia vojny. Prvy rok po vojne pracoval ako kreslic na technickom oddeleni mesta Kosic. V rokoch 19461948 bol socialnym referentom na Okresnom narodnom vybore v Brezne, potom styri roky studoval v Prahe na Vysokej skole politickych a hospodarskych vied. Po skonceni studia sa usadil v Bratislave. V rokoch 19521957 pracoval ako referent na oddeleni kultury UV KSS, potom bol tri roky vedeckym aspirantom Institutu splocenskych vied v Prahe. Po zavrseni studia sa niekolko rokov venoval len literarnej tvorbe. V rokoch 19671969 pracoval v redakcii dennika Smena, ktory sa stal najcastejsim priestorom na jeho politicke vyjadrenia k udalostiam roka 1968, najma k vstupu vojsk Varsavskej zmluvy na nase uzemie. Pre tieto postoje a nazory ho vylucili z KSS a bol diskriminovany aj s rodinou. Nesmel publikovat a nemohol ziskat ani primerane zamestnanie. Zamestnat sa mu podarilo az roku 1973, ked sa stal pracovnikom Ustredia ludovej umeleckej vyroby, kde zostal az do roku 1979, tri roky pracoval ako stipendista SLF na VD GN. Odvtedy sa venuje vylucne literarnej a publicistickej tvorbe. Po novembri 1989 sa stal cestnym predsedom Spolku slovenskych spisovatelov a clenom Predsednictva Matice slovenskej. V sucasnosti vykonava cestnu funkciu predsedu Prezidia Matice slovenskej. Dvakrat bol kandidatom na prezidenta Slovenskej republiky. Zije v Bratislave.

Do literatury vstupil v polovici 50. rokov casopisecky publikovanymi poviedkami a fejtonmi. Debutoval roku 1962 dvoma zbierkami poviedok zakotvenych v rodnom ciernobalockom kraji Vojensky zbeh Host majstra Certa. Dalsie tri knihy naplno potvdili autorov epicky talent. Je to novela Dunajske hroby (1964), roman Amenmaria. Sami dobri vojaci (1964) a triptych baladickych noviel Krdel divych Adamov (1965), kde uvodnou novelou je uz predtym samostatne publikovana proza Dunajske hroby. Dramaticky proces zdruzstevnovania slovenskej dediny sa mu podarilo zobrazit v romane Pivnica plna vlkov (1969). Bolo to kontrapunkticke dielo s touto tematikou v nasej literature a normalizatorska kritika ho neprijala najziclivejsie. Mozno aj preto sa autor v dalsich dielach vratil k vojnovej zivotnej skusenosti, a to v knihe piatich noviel Pochoval som ho naheho (1970) a v dvojdielnom romane Evanjelium catara Matusa (1979), ktory je pokracovanim pribehu catara Matusa Zraza z romanu Amenmaria. V dalsej tvorbe sa autor vratil do hornateho rodneho kraja stredneho Slovenska. V poviedkovej knihe Marie a Magdaleny (l983) vzdal uctu slovenskym zenam, ktore cez svoju materinsku obetavost su predurcene byt ochrankynami rodu i naroda. V romane Aj v nebi je luka (l985) zobrazil zivot toho najbiednejsieho slovenskeho cloveka a jeho pokoru pred zivotnym osudom podal ako prejav heroizmu. Roku l988 vydal zaujimavo komponovany roman Pred potopou, ktory je obrazom vztahov ludi pracujucich na stavbe gabcikovskej hydroelektrarne na Dunaji. Bolave problemy sucasnosti su temtickym okruhom knihy Smrt obchadza stadiony (l99O), ktoru autor adresuje predovsetkym mladezi. Roman s detektivnou zapletkou Kto zabil Abela? (l99l) mozno charakterizovat ako psychologicku sondu do vztahu dvoch blizkych ludi. Osudy slovenskych emigrantov v blizsej i vzdialenejsej minulosti su temou noviel Fantasticka Faidra (l99l), Dvanast zlatych monarchov (1992) a Marsalova dcera (1993), Zjavenie Sabiny. V knihe rozhovorov J. Leikert L. Tazky Testament svedomia (1996) sa Tazky vyslovuje k viacerym strankam nasej narodnej i ludskej existencie. K doterajsej Tazkeho prozaickej tvorbe pribudli aj dve nove diela Vystupila z obrazu (1998) a Utek z Neresnice.

Ladislav Tazky je aj autorom eseji Ocami putnika, Literarne vrasky, Zime s citom v krase a zavaznych publicistickych vystupeni a diel (Zastavte palbu! Prosim Ludia nie su anjeli). Jeho dielo naslo ohlas i v zahranici, viacere prozy boli prelozene do cudzich jazykov a ocenene najvyssimi cenami. Ma za sebou aj bohatu divadelnu, filmovu a uspesnu rozhlasovu tvorbu.

september 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka