Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Ludvík Svoboda

(25. 11. 1895 Hroznatín - 20. 9. 1979 Praha)

Armádny generál, prezident ČSSR.

Pochádzal z roľníckej rodiny. Manželka Irena, rodená Stratilová, syn Miroslav, zavraždený Mauthausene (1924 - 1942), dcéra Zoe (1925 - ).

Do roku 1915 študoval na vyššej poľnohospodárskej škole, 1915 na fronte, potom zajatý, 1920 - 21 roľník na otcovom hospodárstve, 1922 - 31 aktívny dôstojník čs. armády v Kroměříži, v tomto období načas preložený do Užhorodu, kde sa naučil po maďarsky, 1931 - 34 profesor vojenskej akadémie v hraniciach na Morave, 1934 - 38 dôstojník  v Kroměříži, 1938 - 39účastník protifašistického hnutia Obrana na Morave, 1939 - 44 ako vojenský veliteľ v Poľsku a ZSSR, 1945 prišiel do ČSR, 1951 preradený do zálohy, 1951 - 55 pracovník JRD, 1955 - 58 námestník Vojenskej akadémie Klementa Gottwalda v Prahe, 1959  - 69 vo výslužbe, 1968 - 75 prezident ČSSR.

V 1. svetovej vojne 15. 3. 1915 odvelený do Rakúsko - uhorskej armády k pevnostnému delostrelectvu do Korutánska, čoskoro preložený k 81. pešiemu pluku do Jihlavy, s ktorým odišiel na ruský front, kde začiatkom septembra 1915 padol do zajatia, 1916 vstúpil v Kyjeve do formujúcich sa československých légii  príslušník jednotky, z ktorej vznikol 3. pluk Jána Žižku z Trocnova. V lete 1917 sa zúčastnil bojov pri Zborove, v marci 1918 pri Bachmačí, kde bojoval zadný voj čs. legionárov na Ukrajine s nemeckými vojskami pri odchode légií na východ. V auguste 1920 prišiel so svojou jednotkou do Kroměříža po sibírskej anabáze cez USA, Panamu a prístav Terst, 1921 znova povolaný do armády, dôstojník, od 1936 postupne veliteľ roty, práporu, pluku, 1938 podplukovník.

Po rozbití 1. ČSR sa zapojil do ilegálnej odbojovej činnosti, pracoval ako radový veliteľ v štruktúre moravskej Obrany národa. Začiatkom júna 1939 ilegálne prekročil hranice, odišiel do Krakova, kde už koncom apríla bola založená 1.čs skupina zahraničí, v ktorom sa stal  veliteľom a zúčastnil sa obrany Poľska po napadnutí nemeckom. Časť vojakov po zásahu parížskeho  vedenia čs. zahraničného odboja odišla do francúzska, po okupácii Poľska s jej menšou časťou ustúpil na sovietske územie.

V ZSSR viedol diplomatický boj s čs. odbojom v Londýne o ďalší osud čs. vojenskej jednotky. Po zásahu z Londýna bola veľká jednotky odtransportovaná na Stredný východ a do francúzska. V lete 1940 po dohode so sov. úradmi rokoval na expozitúre čs. zahraničného odboja v Istanbule o nadviazaní kontaktov medzi ZSSR a čs. vojenskej jednotky na území ZSSR. Realizácii tejto myšlienky venoval všetky sily.

Jeho rozpory s Londýnom  sa stali konštantnými , čs. vládni predstavitelia sa  snažili budovať len symbolickú jednotku, počítali s jej nasadením v Česko - Slovensku v súvislosti s riešením vnútropolitickej situácie.

Po vyhlásení náboru so čs. vojenskej jednotky v Buzuluku organizátor jej bojovej výpravy. V zime 1942 žiadal J. V. Stalina o nasadenie jednotky na front, v marci 1943 viedol Prvý čs. samostatný poľný prápor v ťažkých bojoch pri Sokolove. V súvislosti s ďalšou výstavbou jednotky, v protiklade koncepciou čs. predstaviteľov v Londýne, presadzoval koncepciu utvoriť komplexnú jednotku, ktorá by sa mohla stať základom vyššej jednotky so všetkými atribútmi národnej armády. V apríli 1943 mal v Moskve rozhovor s kompetentným vedením odboja ZSSR (K. Gottwald, J. Šverma, V. Kopecký) o ďalšej organizácii čs. vojska na sovietskom území. V novembri 1943 ako veliteľ viedol Prvú čs. samostatnú brigádu v bitke o Kyjev, v decembri povýšený na generála, v januári 1944 sa brigáda stala základom Prvého čs. armádneho zboru v

ZSSR, od septembra 1944 do apríla 1945 jeho veliteľ v hodnosti brigádneho generála. V jeseni 1944 sa zúčastnil s ním v zostave 38. armády genplk. K. S. Moskalenka bojov v karpatsko  - duklianskej operácii a pri oslobodzovaní Česko - Slovenska.

Roku 1945 - 1950 ako minister obrany riešil otázky bezpečnosti štátu a pomoci armády pri obnove národného hospodárstva. Dôležitú úlohu zohral v zápase o politický charakter armády, riešil úlohy spojené s vypracovaním nových poriadkov armády na základe skúseností z 2. svetovej vojny. V rokoch boja o politickú moc sa staval za zahraničnopolitickú orientáciu Česko - Slovenska na ZSSR, vo februári 1948 zdôrazňoval vernosť armády KS, bol presvedčený o správnosti postupu KSČ, i keď nebol jej členom, vstúpil do nej až v októbri 1948.

Roku 1950 odvolaný z funkcie ministra národnej obrany, krátko  pôsobil ako námestník predsedu vlády poverený vedením Čs. št. výboru pre telovýchovu a šport, v januári 1951 musel odísť do zálohy. V čase deformácii v spoločnosti a v KSČ neoprávnene postihnutý a odvolaný z funkcií, pracovník JRD v rodnom kraji.

Roku 1955 - 1958 náčelník Vojenskej akadémie K. Gottwalda v Prahe, 1959 - 68 vo výslužbe, začas pracoval vo Vojenskom historickom ústave v Prahe, činný v predsedníctve ZČSSP, ZPB. Do politického a verejného života sa vrátil v obrodnom procese 1968, od 30. marca vo funkcii prezidenta republiky. V auguste 1968 rokoval v Moskve spolu s ďalšími čs. štátnikmi o situácii vzniknutej po okupácii do Česko - Slovenska, pomáhal vytvárať nevyhnutné predpoklady pokojného riešenia situácie. Roku 1968 - 1975 ako prezident ČSFR a najvyšší veliteľ ozbrojených síl sa významne zaslúžil o vytvorenie čs. federácie. Pre vojenské zásluhy z 2. svetovej vojny mal prirodzenú autoritu, c širokých ľud. vrstvách, mimoriadne obľúbený. Autor publikácii memoárového charakteru, statí a príspevkov v periodickej tlači. V rokoch 1948 - 49 a 1968 - 79 člen ÚV - KSČ, 1968 - 79 predsedníctva ÚV - KSČ, 1968 - 69 Výkonného výboru  Predsedníctva ÚV - KSČ. R. 1948 - 68 poslanec NZ, 1954 - 64 člen jeho Predsedníctva, od 1945 člen  Predsedníctva ÚV ZČSSP, od 1948 člen ÚV ZPB, 1948 - 68 jeho predseda.

R. 1937 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1914 - 1918, 1943, 1945 a 1946 Čs. vojnovým krížom 1939, 1943 a 1965 Leninovým radom, 1946 Čs. vojenským radom bieleho leva za víťazstvo I. stupňa, 1955 Radom republiky, 1959 a 1970 radom K. Gottwalda, 1968 Čs. cenou mieru, 1970 Radom októbrovej revolúcie a Medzinárodnou Leninovou cenou za upevnenie mieru medzi národmi, nositeľ titulu  Hrdina Sovietskeho zväzu (1965), Hrdina ČSSR (1965,1970,1975) a ďalších pamätných medailí i medzinárodných radov a vyznamenaní.

Stránka pochádza od: Majlen
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka