Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


www.studentske.miesto.sk

#miesto_oblast_28#

M. URBAN

Živý bič


Román Mila Urbana je román s tematikou I. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedctvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, " pánubohu za chrbtom " ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy.
Téma: Život slovenskej dediny, pred prvou vojnou a počas nej
Idea: Uvedomenie a protest chudobných ľudí proti vojne, predovšetkým proti jej nezmyselnému vraždeniu.
Dej: Dielo sa kompozične dellí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. V 1. časti " Stratené ruky " nás autor oboznamuje s dedinou, s jej obyvateľmi a s tým ako vojna zasiahla do ich životov. Je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám a práve v nich sa začínajú rozvíjať prvé konflikty medzi postavami a prostredím. Na začiatku si ludia neuvedomujú plný význam a obsah slova vojna, začínajú si ho uvedomovať až keď začínajú odchádzať chlapi na front, v obchodoch nie sú dostať potraviny a polia sú neobrobené.
Už samotný názov časti je akýmsi symbolom, symbol rúk sa tu objavuje viac krát. Ruky sú stratené, chlapi odišli a o polia sa nemá kto starať, sú zmrzačené, Ondrej Koreň sa vracia zmrzačený, sú spútané, ruky Štefana Ilčíka, ktoré mu spútaju, keď ho vedú na popravu, chce konať, ale nemôže. Ruky sú prosiace, ruky Evy Hlavajovej, prosia o muža aj biblický motív spätých rúk a sú tu tiež zúfalé ruky, ruky Ilčíčky, ktorá ostala sama. Na koniec vystupuje motív vraždiacich rúk, sú to ruky tých, ktori sa pomstili za svoje útrapy, ktoré predstavuje symbol biča, je to symbol pre tých, ktorí povstali, aby už netrpeli a neboli utláčaný. V 1. časti sa zoznamujeme s väčšinou postáv diela, sledujeme
Ráztoky práve v tom čase, keď si začínajú naplno uvedomovať zmysel slova vojna. Do dediny prichádzajú správy o tých ktorí padli na fornte, prichádza zmrzačený Ondrej Koreň a odchádzajú čoraz mladší chlapci a nastáva nedostatok potravín, ktoré rekvirujú, spolu so statkom. Starej Ilčíčke-vdove odvedú jediného syna, ktorý neodchádza na vojnu, ale na úmorný výcvik do Trenčína, kde sa dostane pod tyranského čatára Róna, ktorý šikanuje celý oddiel a kvôli ktorému sa aj jeden z nich obesil. Ilčík to nevydrží ohradí sa proti tomu čo musia robiť a v hádke zabije čatár, za čo ho odsúdia a popravia. No aj v Ráztolách sa stupňuje odpor proti zriadeeeniu, ktoré im prináša len trápenie prostredníctvom takých ľudí ako sú notár Okolický, a tiež proti krčmárovi, ktorý profituje na ich nešťastí. Ľudí čoraz viac omedzuje vojna a jej požiadavky a musia jej obetovať aj svoj zvon. Notár sa čoraz viac povyšuje nad ostatnými dedinčanmi a využíva ich. Medzi jeho obťami je aj Eva Hlavajová, ktorú v slabej chvíli zneužije a potom sa ju snaží umlčať príslubom, že zariadi návrat jej muža z frontu. Evu osočujú všetci ľudia v dedine, čo neprestane ani po narodení dieťaťa. Prvá časť diela sa končí tragickou smrťou Evy, ktorá spadne do vody a nemá sily bojovať o svoj život, smrť je pre ňu oslobodením.
V 2. druhej časti, ktorá má reťazovitý dej, sa stretávame s Adamom Hlavajom, ktorý ušiel z ruského frontu, ale až doma sa dozvedá o tragédii svojej rodiny. Dozvedá sa, že jeho ženu má na svedomí notár Okolický, a to ho ešte viac utvrdzuje v nenávisti do vzbury voči vrchnosti. Ako zbeh sa musí ukrývať v okolitých horách pred žandármi a vojakmi, ktorých naňho aj zo strachu postal Okolický, ktorí ho aj chytia, ale s pomocou utečie. Raz, keď sa Adam túlal po lese stretol sa s Okolickým, ktorého obvinil a aj ho chcel potrestať, ale notára od strachu a ročúlenia dostal porážku a ochrnul na polovicu tela. Na dedinu čoraz večmi ťažšie dolieha vojna, pomaly už nie čo jesť, v dedine vypukla červienka a veľa malých detí zomrelo. V dedine sa stupňuje nepokoj, ľudia aby zabudli pijú, mladé dievčatá zase hľadajú útechu v láske, tak ako Krista, bývalá milá Ondreja Koreňa, ktorý sa však vrátil zmrzačený. Kristu očarí sľubami Lany, ale neskôr spoznáva, že to nie je láska pre a začína nenávidieť. Medzi ľudmi to začína vrieť, v čom ich podnecuje aj Ilčíčka, ktorá nevie zabudnúť a chce sa pomstiť. Ľudia si uvedomujú, že vojna im nepôže, že vojna nie je pre nich, že oni ju nechcú a vojnu vlastne chce vrchnosť. K tomu prispieva aj zmenená situácia na fronte, začínajú sa hromadne vracať chlapi, ktorí zbehli, lebo sa nechceli dať zabiť. Ľudia v dedine sa začínajú správať ako jedna osoba, stačí malý podnet a nastane čas pomsty, odčinenia krívd. Zaútočia na vojakov, odzbroja ich a vyženú, čo sa však nezaobíde bez obetí a tak prepukne všeobecné drancovanie, ľudia sa obrátia proti ich vykorisťovateľovi židovi Áronovi, notárovi Okolickému,ktorého hodia do vody, na úrade. A Hlavaj aby zabránil úplnej skaze založil požiar, ktorý akoby mu priniesol akúsi vnútornú očistu, oslobodil jeho utýranú dušu.
Charakteristika:
Adama Hlavaja - rozvážny, intelegetný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.
Ilčíčky - matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila.
notár Okolický - pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran.
Štefan Ilčík, Ondrej Koreň - obete vojny.
Jazykovo-štylistých prostriedkov - dielo je kompozične rozdelené na dve časti, prvá je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné,zobrazujúce osudy obyvateľov dediny, druhá je
už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou
a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Hurban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednolivé, ale aj skupinové, dediná koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unanimistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov.

Navštív http://www.ajo.sk/student/,
kde môžeš nájsť ešte viac obsahov.

 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka