Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Nikolaj  Vasilievič Gogoľ

Mŕtve duše

 

Postavy: Čičikov, Kostanžoglo – úspešný statkár, Chlebovcov, v diele sa vyskytuje veľké    množstvo statkárov a úradníkov

 

Téma: Poukazovanie na neduhy ruskej spoločnosti

 

Idea: Ak chcete zbohatnúť rýchlo – nezbohatnete.

 

N.V. Gogoľ začal pracovať na tomto románe z podnetu A. S. Puškina na jeseň roku 1835. Prvý diel dokončil v roku 1841. Takmer dokončený druhý diel spáli  v roku 1845. Neskôr opätovne začne pracovať na druhom diele. Písanie pokračuje však veľmi pomaly a navyše autorov zdrav. stav  sa veľmi zhorší, požiada preto Tolstého o uschovanie svojich rukopisov. Ten však odmieta v snahe aby sa neutvrdil v predstave blížiacej sa smrti. 25. februára 1852 opäť spáli Gogoľ dokončený 2. diel  Mŕtvych duší. Náhodou sa uchovalo len niekoľko načrtnutých kapitol  napísaných v rôznom čase. Po tomto čine sa Gogoľov stav rapídne zhoršuje a 4. marca zomiera.

 

Dej tohto románu je situovaný do prvej polovice 19. stor, niekoľko rokov po veľkých víťazstvách Rusov nad Francúzmi. Dej prvého dielu je veľmi jednoduchý. Hlavný hrdina, Čičikov, navštevuje statkárov v okolí istého mesta a skupuje tzv. mŕtve duše. To sú nevoľníci, ktorí od posledného sčítania zomreli. V meste, kam pricestuje, si ho veľmi obľúbia pre jeho zdvorilosť. Aj keď má už svoje roky a navyše nie je žiadny krásavec „zaboduje“ aj u dám, ktoré sa predbiehajú v upútaní jeho pozornosti. Jedna z jeho vlastností, ktorú Gogoľ často zdôrazňuje, je zdvorilosť a prehnaná úcta v k iným. Má to svoje dôvody, pretože takto sa Čičikov snaží urobiť najlepší dojem. Zároveň dáva veľký dôraz na zovňajšok. Autor postupne opisuje jednotlivé návštevy u statkárov a Čičikovove jednania na cene. Vnára sa do ruskej duše a čitateľovi objasňuje správanie ruských zemanov a šľachticov. Nezabúda vymenovať takmer všetky neduhy ruského ľudu. No zároveň vyzdvihuje svoj národ nad ostatné v rôznych oblastiach, ako je reč, schopnosť jednania, či využívanie príležitostí. Čitateľ, ktorý má rád rýchly spád deja pri čítaní tohto diela naozaj „trpí“. Dej sa posúva len veľmi pomaly a autor sa viac sústreďuje na rozsiahly opis vecí, udalostí resp. charakteristiky postáv. Časté sú vedľajšie epizódy, ktoré vôbec nesúvisia s dejom. Napríklad opis zovňajšku jednej budovy zabral bezmála štyri strany a opis jeho majiteľa „slabé“ strany tri. Pri majiteľovi nezabudol spomenúť jeho pôvod, rodinné zázemie, a podrobne opísal ako sa z štedrého človeka stal najväčší držgroš v okolí. Samotné jednanie bolo iba asi na jeden a pol strane. Ku koncu prvého dielu sa Čičikov dostane do nemilosti dám (všímal si totiž iba gubernátorovu dcéru), ktoré naňho vymysleli rôzne klebety a rozšírili sa s pomocou jedného notorického klamára a rôznych zvedavých úradníkov do tak absurdných rozmerov  (podobne vyjadril absurditu byrokracie a života samého Joseph Heller v románe Hlava XXII) , že čitateľovi až rozum zostáva stáť. Nakoniec je Čičikov nútený opustiť mesto. Až na konci prvého dielu autor  objasňuje rôzne skutočnosti týkajúce sa hl. hrdinu. Rozoberá jeho pôvod, detstvo, kariéru, jeho podvody (Čičikov rozhodne nebol kladný hrdina s dokonalými vlastnosťami, z autorovho rozprávania sa dozvedáme, že Čičikov bol už niekoľkokrát súdne trestaný za podvody na úrade alebo na colnici, kde ho napadla myšlienka s mŕtvymi dušami) a nakoniec prezrádza prečo skupoval mŕtve duše. Bol to len ďalší z jeho podvodov ako získať už niekoľkokrát stratený majetok. Týchto nevoľníkov (podľa úradných spisov ešte živých) by použil ako zástavu (uvalil by na nich hypotéku) a získal by okolo 20 000 rubľov. Mimochodom, ročný plat úradníka sa vtedy pohyboval do 100 rubľov.

Druhý diel je, čo sa deja týka, dynamickejší a do popredia vystupuje konanie hl. hrdinu. Čičikov pokračuje v cestovaní a skupovaní mŕtvych duší, ale už ako starší pán. No ani tu si autor „neodpustí“ siahodlhé opisy života viac-menej nepodstatných postáv. Na svojich cestách sa dostane k istému generálovi. Spriatelí sa s ním a ten ho požiada aby namiesto neho cestoval za príbuznými a oznámil zasnúbenie generálovej dcéry s jeho susedom. Pri cestovaní za týmito príbuznými sa Čičikov stretáva s rôznymi úspešnými statkármi. Istý zeman Kostanžoglo vnukol Čičikovovi nápad, že by sa mohol usadiť na susednom - Chlebovcovom - panstve, ktoré by mohol odkúpiť za 30 000 rubľov. Gogoľ tu opisuje Kostanžogla ako ideál ruského statkára. Poukazuje na jeho obchodné úspechy. Patrí medzi najbohatších zemanov v gubernii. Dáva rôzne ponaučenia Čičikovovi, ktoré by sa dali aplikovať aj v dnešnej modernej ekonomike. Čičikovovi sa statkárstvo na staré kolená zapáči a dohodne sa s Konstažoglom na pôžičke 20 000 rubľov (aj keď potrebuje iba 10 000) a so statkárom Chlebovcovom sa predbežne dohodnú na kúpe jeho panstva. Chlebovcov sa dostal do finančnej tiesne a je nútený predať panstvo a presťahovať sa do mesta. Autor na tomto mieste spomína neduhy ruského ľudu. Napríklad Chlebovcov nemá čo do úst dať, ale chce svojim dvom dcéram zaplatiť francúzskeho učiteľa tanca resp., že usporadúva niekoľko hostín na rozlúčku a pritom jeho nevoľníci umierajú od hladu. Nasleduje zmienka o Čičikovovom nápade, že by ušiel s peniazmi preč a nevrátil by ich. Potom je v rukopise dosť veľká medzera. Dej pokračuje tým, že po úmrtí Chlebovcovovej bohatej tety sa zbiehajú rodinní príslušníci z celého Ruska. V rukopise sú iba náznaky podvodu, ktorý spáchal Čičikov na starej pani. Čičikova chytí polícia a zavrú ho do väzenia, cestou do tam  stretne starého baróna, žiada ho o pomoc a sľubuje, že už bude žiť statočne. Nakoniec sa Čičikovovi podarilo dostať z väzenia pomocou istého špekulanta, ktorý zariadil za 10 000 rubľov, že úradníci spisy upravia tak, že nikto nemohol prípad vyriešiť. Román sa končí besedou najvyšších úradníkov a správcov s novým gubernátorom, ktorý sa rozhodol očistiť guberniu od korupcie. 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka