Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Obchodné banky

A/ Vznik a historický vývoj obchodného bankovníctva

Z hľadiska vzniku a historického vývoja obchodného bankovníctva rozlišujeme 3 etapy:

1. vývoj do roku 1918

Slovensko bolo v tomto období súčasťou Rakúsko - uhorskej monarchie. Prvou bankou v Rakúsko - Uhorsku bola Banco del Giro vo Viedni založená na základe cisárskeho patentu v roku 1703. Táto banka mala zabezpečiť úrokovania a splácanie štátnych dlhov. S podobným poslaním sa na rozkaz Márie Terézie zriadil v Bratislave roku 1772 prvý peňažný ústav v Uhorsku, Uhorská kráľovská úverová hlavná pokladnica. Počas napoleonských vojen bol v dôsledku devalvácie tento ústav zlikvidovaný. Po jeho zániku sa na Slovensku rozšírila sieť filiálok Viedenskej prvej rakúskej sporiteľne. Prvá filiálka bola založená v Bratislave v roku 1824, okrem nej boli založené filiálky v Trnave, Zvolene a Nových Zámkoch.

V roku 1816 vznikla Privilegovaná rakúska národná banka ako centrálna banka a na jej činnosť nadviazal v roku 1878 Rakúsko - uhorská banka ako jediná centrálna banka v Rakúsko - Uhorsku.

Bratislava bola prvým mestom na Slovensku, ktoré prišlo s iniciatívou založiť samostatný peňažný ústav. Bola to Bratislavská sporiteľňa (Prešporská sporiteľňa), založená roku 1842. Bratislavská sporiteľňa bola prvým samostatným peňažným ústavom na funkcie ďalších peňažných organizácií na Slovensku.

Generácia štúrovcov podnietila vznik tzv. ľudového peňažníctva. Prvý spolok založili v roku 1844 v Sobotišti - tzv. Gazdovský spolok a bol to prvý peňažný spolok družstevného typu v Európe. Podľa jeho vzoru vznikali úverné družstvá ako spolky pod názvami Gazdovský spolok, Hospodársky spolok a Sporiteľnica.

Do roku 1867 (rakúsko - uhorské vyrovnanie) bolo peňažníctvo v Uhorsku, teda aj na Slovensku, pomerne málo rozvinuté. Po roku 1867 nastáva vo vývoji prudký obrat. V tomto období vzniklo na Slovensku 66 účastinných bánk a sporiteľní, no len 3 z nich patrili do sféry slovenského kapitálu.

2. vývoj v rokoch 1918 - 1950

Rozpad Rakúsko - uhorskej monarchie a vznik ČSR možno označiť za udalosť, ktorá znamenala nástup zmien vo všetkých oblastiach spoločenského života. Do nového útvaru vstúpilo československé peňažníctvo s rozdielnou váhou, stupňom rozvinutia a štruktúrou. Peňažníctvo na Slovensku už vo svojich začiatkoch sa vo zvýšenej miere orientovalo na organizačnú formu účastinných spoločností, čo súviselo najmä s liberálnejším hospodárskym zákonodarstvom. Celá peňažná sústava na Slovensku pozostávala pri vzniku ČSR z dvoch článkov, jednak z malých bánk a jednak z vidieckych úverných družstiev.

Vo vzťahu k slovenskému bankovníctvu možno situáciou charakterizovať tak, že česká vládnuca reprezentácia nechcela pripustiť slovenské banky, aby sa angažovali na industrializačnom procese, a tým sa kapitálovo upevnili.

Zo slovenských bánk boli v tom čase najväčšie:

- Slovenská banka, ktorá vznikla premenovaním Úvernej banky, úč. spol. Ružomberok. Stala sa vedúcou bankou na Slovensku.
- Tatra banka, ktorá sa kapitálovo posilnila fúziou so Sporiteľňou v Martine.
- Národná banka, úč. spol. Banská Bystrica, ktorá vznikla zmenou názvu a sídla Zvolenskej ľudovej banky.

Vo funkcii ceduľového ústavu pri vzniku ČSR fungoval Bankový úrad Ministerstva financií. Po stabilizácii vývoja bol prijatý v roku 1925 zákon o zriadení Národnej banky československej ako ceduľovej banky, začala svoju činnosť 1. apríla 1926. Bola zriadená ako účastinná spoločnosť s povahou verejného ústavu, ktorý bol štátom poverený, aby spravoval československú menu a vykonával určité v zákone stanovené úverové obchody.

V bankovej sústave Slovenska počas 2. svetovej vojny prebiehala výrazná koncentrácia a prejavila sa v podstatnom znížení počtu slovenských bánk. Po skončení vojny ich bolo šesť, tri s celoštátnou pôsobnosťou.

V októbri 1945 bol vydaný dekrét prezidenta republiky o znárodnení účastinných bánk. Účastinné banky sa znárodnili zoštátnením a premenili sa na národné podniky. Podľa znárodňovacieho dekrétu vzniklo na Slovensku 6 bánk - národných podnikov, a to Tatra banka, Slovenská banka, Sedliacka banka, Stredoslovenská banka, Ľudová banka a Myjavská banka.

3. vývoj v rokoch 1950 - 1990

Po februári 1948 nastáva zmena vo vývoji hospodárstva smerom k centralizovanému hospodárstvu. Prejavilo sa to aj v oblasti bankovníctva budovaním centralizovanej bankovej sústavy.

V roku 1950 bol vydaný zákon o zriadení Štátnej banky československej. Svoju činnosť začala po zavŕšení organizačných a administratívnych príprav od 1. júla 1950 ako centrálne riadený štátny peňažný ústav. Po vzniku Štátnej banky československej štruktúra peňažníctva vyzerala nasledovne:

- 7 obchodných bánk
- Štátna banka československá
- Investičná banka
- Živnostenská banka
- Okresné sporiteľne a pokladnice
- Sporiteľne a pokladnice
- Úverné družstvá

V roku 1953 sa uskutočnila peňažná reforma, ktorá zredukovala úspory a hotovosť obyvateľstva na minimum.

V období centralizovaného hospodárstva existuje aj centralizovaná banková sústava - jednostupňová, ktorá funguje až do zmeny hospodárskeho systému na trhové hospodárstvo. Po zmene na trhové hospodárstvo nastáva v roku 1990 reforma bankovej sústavy.

B/ Charakteristika a právne postavenie obchodnej banky

Podľa novely zákona o bankách č. 62/1996 Z. z. sa bankami rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť alebo štátny peňažný ústav, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery. Banky na výkon uvedených činností majú povolenie na založenie banky a povolenie na výkon bankových činností, v ktorom sa môže povoliť aj vykonávanie nasledovných činností:

- investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
- finančný prenájom (finančný leasing),
- vydávanie a správa platobných prostriedkov, napr. platobných kariet, cestovných šekov,
- poskytovanie záruk,
- otváranie akreditívov,
- obstarávanie inkasa,
- obchodovanie na vlastný účet alebo účet klienta s devízovými hodnotami,
- účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb,
- finančné maklérstvo,
- poskytovanie poradenských služieb vo veciach podnikania,
- obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet vrátane poradenstva,
- uloženie a správa cenných papierov alebo iných hodnôt,
- zmenárenská činnosť,
- poskytovanie bankových informácií,
- prenájom bezpečnostných schránok,
- vykonávanie hypotekárnych obchodov.

Banka musí mať štatutárny orgán a dozornú radu. Oba orgány musia mať najmenej 3 členov.

Podľa zákona sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné informovať vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v slovenskom jazyku o poskytovaných službách a cenách za poskytované služby.

Banky poskytujú služby klientom na zmluvnom základe. Banka je povinná požadovať preukázanie totožnosti klienta pri každom obchode. Na všetky bankové obchody, peňažné služby bánk, vrátane stavov na účtoch a depozít klientov sa vzťahuje bankové tajomstvo.

C/ Obchodno - podnikateľský charakter obchodných bánk

Banky sú podniky, ktoré nakupujú vklady a takto získané peniaze znovu investujú, najčastejšie do pôžičiek a do cenných papierov. Nákup vkladov, pri ktorom sa podnik dostáva do pozície dlžníka a vznikajú mu peňažné záväzky, je vlastne podstatou, ktorá z neho robí banku.

V súvislosti s tým, že banky nakupujú peniaze a znovu ich predávajú (prijímajú a poskytujú), vykonávajú celý rad finančných služieb:

- otvárajú a vedú klientom účty,
- vykonávajú platobný a zúčtovací styk,
- emitujú platobné karty,
- nakupujú a predávajú peňažné prostriedky v cudzej mene,
- nakupujú a predávajú cenné papiere na vlastný účet alebo cudzí účet,
- uskutočňujú úschovu a správu cenností,
- vykonávajú informačnú a poradenskú činnosť atď.

Hlavným motívom bankového podnikania, tak ako aj inej podnikateľskej činnosti, je dosiahnutie zisku.

D/ Základné ciele obchodnej banky (solventnosť, likvidita, rentabilita)

Solventnosť je platobná schopnosť banky uhrádzať zo svojich bežných príjmov a rýchlym speňažením vlastného majetku, bežné náklady a záväzky i v prípadoch, keď v jej hospodárení došlo ku strate (nemôže sa to dotknúť klientov).

Predpokladom solventnosti je rentabilné hospodárenie. Solventnosť si banka zabezpečuje okrem rentability aj správnym riadením, t.j. manažmentom aktív a pasív. Rentabilita a riadenie bankových aktív a pasív zahŕňajú rôzne nástroje a postupy, ktoré banka uplatňuje pri poskytovaní úverov a pôžičiek a v iných obchodoch, čím predchádza rôznym rizikám.

Banka sa riadi týmito zásadami:

- zásada čo najmenšieho rizika,
- zásada rozdelenia rizika (úver viacerým klientom),
- zásada zabezpečenia úveru.

Likvidita je platobná schopnosť banky uhrádzať svoje záväzky voči klientele. Môže ich vyplatiť v hotovosti (v bankovkách a minciach) alebo aj bezhotovostným prevodom.

Likvidita aktív je schopnosť rýchlo a bez strát premeniť aktíva na hotovosť (najlikvidnejšie - hotovosť, najmenej likvidné - dlhodobé úvery). Problém likvidity banky nie je problém sám o sebe, ale je spojený s ďalším činiteľom - výnosovosť. Čím likvidnejšie sú aktíva, tým menšie výnosy prinášajú a naopak, menej likvidné aktíva znamenajú väčšie výnosy. Existuje priamy rozpor medzi výnosovosťou a likviditou. Je úlohou manažmentu banky zosúladiť tento rozpor. Na riadenie likvidity štát stanovuje likvidné pravidlá (normy). Likvidné pravidlá majú rôznu konštrukciu a spravidla tvoria celú skupinu noriem. Tieto normy predpisujú pomer medzi aktívami a pasívami. V rámci týchto pravidiel sa hodnotia:

- povinné minimálne rezervy - sú to prostriedky, ktoré musí mať banka uložené na bezúročnom účte v centrálnej banke, sú stanovené percentom z vkladov,

- koeficient kapitálovej primeranosti - vyjadruje podiel aktív k vlastnému kapitálu banky, vyjadruje sa v percentách.

Výška obidvoch týchto ukazovateľov býva stanovená centrálnou bankou, ktorá pri ich stanovení vychádza z odporúčaní banky pre medzinárodné platby BANK FOR INTERNATIONAL SETTLEMENTS, ktorá sídli v Bazileji (Švajčiarsko).

Rentabilita je také hospodárenie, pri ktorom výnosy prevyšujú náklady a banka dosahuje zisk. Zisk a banková rentabilita sú hlavným motívom bankového podnikania, pretože efektívnosť obchodnej činnosti banky, úroveň jej manažmentu a zisk je zdrojom financovania rozvoja banky a dividend akcionárov.

Najrozšírenejší ukazovateľ je miera obratu vlastného kapitálu:

      čistý zisk    
    vlastný kapitál

Na zisk vplývajú (výšku zisku ovplyvňujú):

- celková ekonomická situácia v krajine,
- inflácia,
- základná úroková sadzba štátu (diskont),
- dane.

E/ Členenie obchodných bánk

Z hľadiska vlastníctva môžu vystupovať v 3 formách:

- štátne banky - sú v úplnom, resp. čiastočnom vlastníctve štátu, musí tu byť väčšinový podiel na základnom kapitály banky. Tieto banky slúžia na zabezpečenie presadenia štátnych záujmov v určitých oblastiach, prípadne sa zaoberajú poskytovaním bankových služieb, ktoré sú pre iné banky z podnikateľského hľadiska nezaujímavé,

- družstevné banky - založené na podielovom družstevnom vlastníctve. Väčšinou podnikajú formou svojpomocného hospodárenia. Sú to často banky malej, prípadne strednej veľkosti,

- súkromné banky - sú najvýznamnejšou zložkou bankových sústav trhovej ekonomiky. Predstavujú základnú formu bankového podnikania. Vystupujú v týchto formách:

- akciové spoločnosti,
- spoločnosti s ručením obmedzeným,
- spoločnosti s ručením neobmedzeným,
- zmiešané (komanditné) spoločnosti,
- banky jedného majiteľa.

Základ tvoria akciové spoločnosti. Takúto formu majú najvýznamnejšie banky vo väčšine vyspelých štátov. Často sú to medzinárodné banky s rozvetvenou sieťou filiálok, zastupiteľstiev, sesterských a dcérskych bánk. Kapitál získavajú emisiou bánk.

Pri spoločnostiach s ručením obmedzeným ručia majitelia určitou vymedzenou časťou svojho majetku. Spoločnosti s ručením neobmedzeným sa v bankovníctve vyskytujú pomerne zriedkavo. Pri tejto forme ručia majitelia celým svojim majetkom. Zmiešané spoločnosti sú určitou kombináciou predchádzajúcich dvoch foriem - časť majiteľov banky ručí celým svojim majetkom a ostatní iba do výšky svojho vkladu. Banky jedného majiteľa sú obyčajne malé rodinné bankové domy.

Ďalej môžeme banky členiť podľa zamerania činnosti na:

- univerzálne,

- špecializované.

Univerzálnymi bankami sú tie, ktoré spravidla vykonávajú všetky druhy bankových operácií. Môžu sa však špecializovať na určitý okruh bankovej klientely, inými kritériami však svoju činnosť neobmedzujú. Špecializované banky sa zameriavajú na určitý vybraný okruh bankových služieb. Vznikajú buď ako samostatné banky, alebo ich zakladajú alebo kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností.

Najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy špecializovaných bánk:

- akceptačná banka - akceptuje pre svojich klientov speňažiteľné tituly na peňažnom trhu (akcept zmenky - akceptačný úver),
- clearingová banka - vedie clearingové účty pre účastnícke banky - eviduje a kompenzuje ich vzájomné pohľadávky a záväzky,
- depozitná banka - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie krátkodobých úverov,
- devízová banka - vykonáva devízové operácie, najmä platobný styk a krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu,
- eskontná banka - špecializuje sa na eskont zmeniek a ich reeskont v emisnej banke,
- hypotekárna banka - poskytuje dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným majetkom dlžníka (pozemky, budovy atď.),
- investičná banka - špecializuje sa na financovanie, úverovanie a kontrolu investícií,
- komunálna banka - poskytuje bankové služby orgánom miestnych samosprávnych celkov, úveruje ich rozpočty, pomáha im získavať zdroje umiestňovaním komunálnych obligácií na peňažnom trhu a pod.,
- lombardná banka - poskytuje bankové úvery, zaručené hnuteľným majetkom dlžníka (cenné papiere, šperky, drahé kovy a pod.),
- splátková banka - špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov,
- záručná banka - špecializuje sa na poskytovanie bankových záruk pre vybranú klientelu,
- žírová banka - špecializuje sa na sprostredkovanie bezhotovostných platieb.

F/ Operácie obchodných bánk

Bankovými operáciami rozumieme súhrn jednotlivých činností, ktoré vykonávajú banky pre podniky, organizácie, fyzické osoby aj pre iné peňažné ústavy.

Bankové operácie možno rozdeliť na:

- pasívne - prostredníctvom ktorých banky zhromažďujú bankový kapitál (prostriedky, ktoré prichádzajú do banky),
- aktívne - prostredníctvom ktorých je bankový kapitál využívaný (prostriedky, ktoré odchádzajú z banky),
- ostatné (sprostredkovacie) - vykonávanie ktorých je potrebné pre kvalitné fungovanie celého systému banky.

Aktívne operácie sú hlavne úverové obchody bánk, kedy banke zverené dočasne voľné prostriedky klientely - v domácej mene, v cudzích menách - využívajú vo svojej úlohe veriteľa a požičiavajú ich formou návratných úverov podľa vopred dohodnutých úverových podmienok. Úvery krátkodobé, strednodobé a dlhodobé slúžia k financovaniu prevádzky, investičnej činnosti dlžníckych podnikov alebo sú zamerané k určitému účelu. Dôležitou podmienkou pri poskytovaní úveru je zaistenie, ktoré banky vyžadujú od svojich dlžníkov. Tu sa často požiadavky bánk líšia, čo je často prostriedkom konkurenčného boja medzi nimi.      Pasívne operácie, na rozdiel od aktívnych, predstavujú obchody, ktoré sú v bilancii bánk na strane pasív a ktoré predstavujú pre banky záväzky mať pri bežných účtoch kedykoľvek peniaze k dispozícii a platiť vlastníkovi peňazí úrok. K pasívnym operáciám patrí napríklad emisia cenných papierov a podobne.

Ostatné operácie sa spravidla neobjavujú v bilanciách banky ako aktíva a pasíva, a keď tak v podsúvahových účtoch, ale v účte zisku a strát sa výsledky týchto sprostredkovateľských obchodov s cennými papiermi, výnosy z poradenstva, výnosy z úschovy a pod. K týmto operáciám patrí: sprostredkovanie platieb, devízové operácie, zmenárenské operácie, úschova a správa cenných papierov a cenností a ostatné.

Vznik a historický vývoj obchodného bankovníctva

Prvé stopy podnikania, úschovy a pôžičiek nachádzame pred 3 tisíc rokmi v Mezopotámii. Následne sa objavilo zlato, ako všeobecný ekvivalent, ďalej striebro, čo umožnilo vznik kovových peňazí. Potom prišli Gréci, Rimania a s rozmachom a úpadkom týchto krajín sa rozvíjali finančno - peňažné vzťahy a celá banková sústava.

Banky začali využívať nové nástroje (obligácie), rozširuje sa zmenárenská činnosť, vytvárajú sa účastinné finančné spoločenstvá a v neskoršom období verejné banky.

V období stredoveku sa oživovali a nanovo budovali nové bankové strediská (najmä vo Francúzsku a v Taliansku). Bankové domy a banky vznikali ako inštitúcie rodinného charakteru. Po celej Európe sa vytvorili peňažné ústavy účastinného typu, ktoré sa začali zaoberať aj emisnou činnosťou. Emisná činnosť postupne získavala prevahu a väčší význam, a preto mohlo dochádzať k špecializácii činnosti.

Tak vznikli prvé ústavy zaoberajúce sa emisnou činnosťou ako napr. Bank of England a na činnosť tejto banky nadviazala Rakúsko - Uhorská banka.

Základné rozčlenenie činnosti bánk:

- ústredné bankovníctvo - emisné inštitúcie (centrálne),
- obchodné bankovníctvo - obchodné inštitúcie (podnikateľské)

Obidve skupiny týchto bánk sa od 18. stor. vyvíjali v podstate samostatne, ale vo vzájomnej interakcii, ktorá pretrváva doteraz.

Subjekty komerčného bankovníctva na Slovensku

V slovenskom bankovom sektore pôsobí centrálna banka, 2 štátne peňažné ústavy, 22 komerčných bánk a 7 pobočiek zahraničných bánk. Ku komerčným bankám zaraďujeme aj sporiteľňu, ktorá na rozdiel od zahraničia je silnou univerzálnou bankou, a špecializované banky (stavebné sporiteľne).

Charakteristika obchodných bánk

1. stupeň bankovej sústavy tvorí emisná banka (centrálna, ústredná, ceduľová). Jej hlavnou úlohou je zabezpečenie stability meny, je poverená emisiou peňazí a reguláciou ostatných bánk, ktoré sú inštitúciami podnikajúcimi (obchodujúcimi) s peniazmi.

Z toho vyplýva, že 2. stupeň bankovej sústavy tvoria všetky ostatné banky. V bankovej sústave vyspelých trhových ekonomík existuje viacero druhov týchto bánk (obchodné banky, sporiteľne, banky so špeciálnymi funkciami).

Väčšina našich bánk je zameraná univerzálne, aj keď popri univerzálnosti možno pri každej badať istú špecializáciu. Podľa nášho zákonodarstva sú banky v tomto stupni bankovej sústavy vymedzené nasledovne:

forma  -  akciová spoločnosť alebo štátny peňažný ústav,
- činnosť - vkladové a úverové operácie, ostatné v rámci vymedzenom bankovým zákonom,
- kapitál - minimálne 500 mil. Sk, môže byť 100% domáci alebo zahraničný, príp. kombinácia.

Banky 2. stupňa tvoria základňu bankovej sústavy (čím je ekonomika vyspelejšia, tým je ich počet väčší a sieť bohatšia). Činnosť týchto bánk má prevažne mikroekonomický, obchodno - podnikateľský charakter. Hlavným cieľom ich činnosti je dosiahnutie max. zisku. Ich klientelu tvoria:

- podnikateľské subjekty,
- obyvateľstvo,
- vláda a komunálne orgány,
- ostatné banky
- iné finančné inštitúcie.

Hlavnou úlohou obchodno - podnikateľsky orientovaných bánk je sprostredkovanie pohybu dočasne uvoľneného kapitálu ekonomiky od tých subjektov, kde sa uvoľnil, k tým, ktorí predstavujú dopyt po ňom. Umožňujú, aby peniaze boli využité v čo najväčšej miere ako kapitál (peniaze, ktoré prinášajú ďalšie peniaze), a to čo najefektívnejším spôsobom.

Medzi ďalšie ciele patrí uspokojovanie potrieb svojej klientely, podpora podnikateľských aktivít, zabezpečenie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bankového podnikania.

Osobitosťou bánk je skutočnosť, že pracujú najmú s cudzími zdrojmi.

Okrem základného zamerania obchodná banka ponúka rôzne bankové a nebankové služby, ktoré súvisia s finančnými trhmi. Predpokladom rozvoja obchodných bánk je existencia rozvinutého finančného trhu. Obchodné banky tu pôsobia ako finanční sprostredkovatelia, uľahčujú uskutočňovanie príslušných transakcií, znižujú náklady, sú schopné zvládnuť finančné riziká lepšie ako jednotlivé ekonomické subjekty. Vo vzťahu ku klientovi vykonávajú nepriame finančné investovanie a získané cudzie zdroje opäť investujú.

Právne postavenie obchodných bánk

Základným zákonom, ktorý definuje pojem banka a určuje podmienky pre vznik a činnosť bánk je zákon č. 21/1992 Zb. a novela Zákona o bankách, uverejnená pod číslom 62/1996 Zz. platná od 1. 3. 1996 - reaguje na zmenenú situáciu v našej bankovej sústave a v rámci legislatívnych úprav prináša dve zmeny:

- posilňuje postavenie a právomoci bankového dohľadu,

- dáva legislatívny základ pre existenciu hypotekárneho bankovníctva.

Podľa tohto zákona sú bankami tie podnikateľské subjekty, ktoré prijímajú vklady od verejnosti a poskytujú úvery. Okrem toho zákon povoľuje bankám veľa ďalších činností, napr.:

1/ nákup a predaj CP a devízových prostriedkov na vlastný účet alebo z poverenia klienta,
2/ úschova týchto hodnôt,
3/ zmenárenská činnosť,
4/ platobný styk a zúčtovanie,
5/ poskytovanie záruk,
6/ poradenská činnosť,
7/ otváranie akreditívov...

Zákonom sú stanovené základné podmienky pre:

1/ vznik a činnosť banky,
2/ požiadavky na podnikanie bánk,
3/ oprávnenia na nápravu a pokuty.

O udelení povolenia na založenie banky a na výkon činnosti rozhoduje NBS pod dohode s MF SR. Zákon pamätá aj na tzv. pranie špinavých peňazí. Banky majú povinnosť požadovať od klienta preukaz totožnosti pri všetkých obchodoch na Sk 100 000,-. Banky sú povinné uchovávať bankové tajomstvo, ktoré sa týka všetkých obchodov, peňažných služieb a stavov na účtoch.

Základné ciele obchodných bánk

Keďže vlastný kapitál obchodných bánk tvorí len 2 - 10% z celkového objemu, banka vlastne obchoduje s cudzím kapitálom. Z tohto dôvodu, sú za hlavné ciele bankového podnikania považované:

1/ likvidita - schopnosť vyplatiť na požiadanie prostriedky, ktoré si u nich veritelia uložili,
2/ solventnosť - schopnosť hradiť vlastné prevádzkové záväzky a predchádzať bankovému úpadku,
3/ rentabilita - schopnosť dosahovať zisk pre svojich akcionárov.

Členenie obchodných bánk

Z hľadiska vlastníctva:

- štátne banky - sú v úplnom, resp. čiastočnom vlastníctve štátu, musí tu byť však väčšinový podiel na základnom kapitály banky. Tieto banky slúžia na zabezpečenie presadenia štátnych záujmov v určitých oblastiach, príp. sa zaoberajú poskytovaním bankových služieb, ktoré sú pre iné banky z podnikateľského hľadiska nezaujímavé.

- družstevné banky - sú založené na podielovom družstevnom vlastníctve. Väčšinou podnikajú formou svojpomocného hospodárenia. Sú to často banky malej, príp. strednej veľkosti.

- súkromné banky - najvýznamnejšou zložkou bankových sústav trhovej ekonomiky. Predstavujú základnú formu bankového podnikania. Vystupujú v týchto formách:

- akciová spoločnosť,
- spoločnosť s ručením obmedzeným,
- spoločnosť s ručením neobmedzeným,
- zmiešaná (komanditná) spoločnosť,
- banka jedného majiteľa.

Podľa zamerania ich činnosti:

- univerzálne banky - spravidla vykonávajú všetky druhy bankových operácií. Môžu sa však špecializovať na určitý okruh bankovej klientely.

- špecializované banky - zameriavajú sa na určitý vybraný okruh bankových služieb. Vznikajú buď ako samostatné banky, alebo ich zakladajú, alebo kapitálovo ovládajú univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností.

Druhy špecializovaných bánk:

- sporiteľne (klientela - obyvateľstvo)
- poľnohospodárske banky (klientela - poľnohospodárske podniky)
- rozvojové banky (rozvojové investície)
- hypotekárne banky (poskytovanie hypotekárnych úverov)
- konzorciálne banky (sú zakladané skupinami bánk na poskytovanie rozsiahlych úverov)
- špecializované banky (sú stavebné sporiteľne, ktorých funkciou je financovanie bytových potrieb účastníkov stavebného sporenia z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia).

Operácie obchodných bánk

A/ Aktívne operácie

znamenajú podnikateľské aktivity banky. Patrí sem poskytovanie bankového úveru a investície banky, najmä do CP. Klient sa na týchto operáciách podieľa v oblasti poskytovania úveru. Investičné aktivity banky sa klienta dotýkajú iba v prípade, že banka investuje práve do jeho CP, príp. iného majetku.

Aktíva bánk:

- primárne rezervy (povinné a pracovné)
- sekundárne rezervy (krátkodobé CP)
- úvery a pôžičky
- investície (CP)

B/ Pasívne operácie

znamenajú sústreďovanie kapitálu, s ktorým banka následne podniká. Sú procesom sústreďovania zdrojov formou vkladov a pôžičiek. Klient sa na týchto operáciách podieľa v oblasti krátkodobých vkladov a dlhodobých vkladov. Nakupuje tiež bankové dlhopisy - depozitné certifikáty a obligácie.

Pasíva bánk:

a) vlastné zdroje
- základné imanie
- rezervy
- nerozdelený zisk

b) cudzie zdroje

- vklady a pôžičky od centrálnej banky
- vklady a pôžičky od iných peňažných ústavov
- vklady klientely
- vydané dlhopisy

C/ Ostatné operácie

Ide o služby spojené s pohybom peňažného kapitálu - platobný styk a zúčtovanie, devízové operácie, zmenárenské operácie, úschovné a obstarateľské operácie, emisné služby, obchodovanie s CP v prospech klienta, factoring, forfaiting, leasing a poradenské služby.

1/ platobný styk a zúčtovanie je najrozsiahlejšou bankovou operáciou. Na platobný styk úzko nadväzujú
2/ devízové a zmenárenské operácie banky. Ich podstata spočíva v premene domácej meny na zahraničnú a naopak.
3/ úschovné operácie (depozitné) znamenajú uschovanie určitých cenných predmetov (šperkov, umeleckých predmetov, dokladov, CP) v trezoroch banky. Na to nadväzujú

4/ obstarateľské operácie, pri ktorých klient poverí banku na obstaranie určitých záležitostí (správa CP a inkasovanie výnosov z nich …). Do oblasti

5/  emisných operácií s CP a ich umiestňovania na finančnom trhu patrí i investovanie do CP na účet klienta a obchodovanie s nimi.

6/ factoring a forfaiting znamenajú odkúpenie pohľadávok - pri factoringu krátkodobých, pri forfaitingu dlhodobých.

7/ Leasing znamená prenájom s možnosťou následného odkúpenia prenajatého predmetu.

Vzťah banky a jej klientely

           peniaze           peniaze
vkladateľ-------------banka------------dlžník
 zaväzok banky vyplatiť    záväzok dlžníka zaplatiť
    klad vkladateľovi              dlh banke

Základné aspekty vzťahu klienta a banky:

- právny aspekt - prevažná časť bankových činností,
- diskrétnosť - banka je povinná zachovávať bankové tajomstvo,
- starostlivosť - banka je povinná starať sa o zverené prostriedky,
- dobré vzťahy - sú predpokladom úspešnosti pri získavaní bankových služieb,
- pravidelné kontakty,
- osobné vzťahy ­- osobný kontakt,
- rokovania - rokovania majú byť otvorené, čestné a úprimné.

Organizačná štruktúra obchodných bánk

Organizačné jednotky banky:

- ústredie - najvyššia organizačná jednotka. Z pohľadu a. s. je výkonným aparátom, ktorý má riadiacu funkciu vo vzťahu k nižším organizačným jednotkám a útvarom. Z pohľadu vnútornej organizácie banky je riadiacim aparátom.

- pobočky a filiálky - stredné organizačné jednotky. Vykonávajú základné bankové operácie - sústreďujú prijímanie vkladov a poskytujú bežné druhy úverov.

- expozitúry, reprezentácie a zmenárne - nižšie organizačné jednotky. Expozitúra sa orientuje na priblíženie ďalších vybraných bankových služieb klientom. Reprezentácie sú typické najmä vo vzťahu k zahraničiu. Neposkytujú nijaké priame obchodné služby, ale ich úlohou je reprezentovať banku, informovať o jej ponúkaných službách, sprostredkúvať kontakty s potencionálnymi zákazníkmi.

Organizácia bankovej prevádzky

Závisí od:

a) veľkosti banky
b) typu banky

Účelom organizácie banky je:

1/ zabezpečenie poriadku zaručujúceho hladký priebeh činnosti,
2/ optimálne dosiahnutie podnikateľských cieľov.

Vnútorný poriadok banky má zabezpečiť vnútrobankové rozdelenie práce a to koordináciou jednotlivých úloh. Jedná sa o vzájomné prepojenie pracovných a podnikových prostriedkov a práce.

Funkčnosť podniku vo veľkej miere závisí od spôsobu rozdelenia kompetencií a pridelenia zodpovednosti, ktorá je prenášaná na jednotlivého pracovníka. Zodpovednosť môže byť pritom delegovaná v rozličnom rozsahu.

Organizácia oddelenia závisí od veľkosti a typu banky.

Obchodné vedenie - rozhoduje o obchodnej politike, stratégií a o jednotlivých dôležitých obchodoch.

Štábne alebo centrálne útvary - podporujú obchodné vedenie poradenstvom v štábnych, národohospodárskych alebo podnikovo-ekonomických otázkach.

Výkonné útvary - tvoria jadro banky.

Aktívne operácie bánk

Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykonávanie množstva rôznych činností s obchodno-podnikateľským zameraním. Z hľadiska banky ide o zosúlaďovanie peňažných zdrojov s ich využitím a zosúlaďovanie bankových aktív s peňažnými zdrojmi.

Toto riadenie bankových aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti (maturitná otázka - komerčné banky).

Základná bilancia banky

      aktíva                    pasíva 
- likvidné rezervy       - netermínované vklady
- cenné papiere          - termínované vklady
- úvery                  - pôžičky
- iné aktíva             - kapitál

Všetky činnosti, v dôsledku ktorých sa mení objem aktív, sa nazývajú aktívne bankové operácie. V tomto smere sú rozhodujúce finančné investície a poskytovanie úverov.

Aktíva banky predstavujú všetok majetok banky, a to či už vo forme vlastného majetku alebo vo forme pohľadávok. Zjednodušenú štruktúru aktív banky znázorňuje nasledujúca schéma:

 

 Aktíva
    pohľadávky                     vlastný  majetok
- poskytnuté úvery - krátkodobé     - hotovosť
- strednodobé                       - nakúpené akcie a účasti
- dlhodobé                          - budovy a zariadenia
- vklady v iných bankách
- dlhopisy

        

Vzhľadom na charakter bankovej činnosti tvorí najväčšiu časť aktív práve skupina pohľadávok. V obchodných bankách sú v tomto smere najvýznamnejšie poskytnuté úvery. Tieto sa členia na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Za najbezpečnejšie pohľadávky sa považujú pohľadávky voči štátu (napr. vo forme štátnych pokladničných poukážok alebo iných cenných papierov) a voči emisnej banke. Tieto pohľadávky sa z hľadiska možného rizika, ale aj možného ďalšieho odpredaja považujú za prvotriedne.

Je nepísaným pravidlom, že banky na celom svete uvádzajú na prvom mieste svojej bilancie stav hotovosti v pokladnici. Tým chcú zvýrazniť a dokumentovať svoju schopnosť okamžite vyplatiť vkladateľom ich vklady. V minulosti bol bankám dokonca priamo stanovený rozsah pokladničnej hotovosti úmerne k objemu vkladov. V súčasnosti sa však s poklesom významu hotovostného platobného styku znížil aj význam hotovosti. Z tohto pohľadu sa hotovosť kladie na rovnakú úroveň ako netermínované vklady v emisnej banke.

Pomerne významnú časť majetku (predovšetkým v kontinentálnej Európe) investujú banky do akcií vybraných spoločností a do základného imania vlastných dcérskych spoločností. Dosť obvyklá býva aj kapitálová účasť bánk v podnikoch a inštitúciách, ktoré majú osobitný vzťah alebo súvisia s bankovou činnosťou. Typickými príkladmi sú burza cenných papierov, spoločnosť pre rozvoj siete bankomatov, tlačiareň cenných papierov, clearingové centrum a podobne.

Do vlastného majetku banky, samozrejme, patria aj prevádzkové bankové budovy, zariadenia, pozemky.

Za aktívne bankové činnosti možno zhruba vymedziť:

a) úverové operácie bánk
b) investičné činnosti bánk
c) ostatné aktívne operácie bánk (factoring, forfaiting, leasing)

U väčšiny bánk podstatu aktívnych operácií tvoria úverové obchody.

A/ Úverové operácie bánk

Pri úverových operáciách vystupuje banka ako veriteľ, t.j. je v aktívnom postavení. Úvery podľa dĺžky delíme na:

1.  krátkodobé úvery (splatnosť do 1 roka)
2.  strednodobé úvery (splatnosť od 1 do 4 rokov)
3.  dlhodobé úvery (splatnosť nad 4 roky)

1.   Krátkodobé úvery

- kontokorentný úver
- účelový úver
- revoldingový úver
- zmenkový eskontný úver
- lombardný úver

Najrozšírenejšími krátkodobými bankovými úvermi sú kontokorentný a účelový úver.

2.   Strednodobé  a  3. dlhodobé úvery

Patrí sem poskytovanie úverov, ktoré presahujú lehotu jedného roka.

- strednodobý účelový úver - so splatnosťou 1 - 4 roky - na prevádzkové a investičné potreby
- dlhodobý účelový úver - so splatnosťou nad 4 roky na investičné potreby
- strednodobé a dlhodobé úvery - na nákup privatizovaných jednotiek (poskytované v súvislosti s privatizáciou)
- spotrebné pôžičky - sú to úvery fyzickým osobám a domácnostiam, ktoré slúžia na nákup spotrebných predmetov

B/ Investičné činnosti bánk

Pôvodnými a typickými aktívnymi operáciami komerčných bánk bolo poskytovanie úverov. Postupne sa však banky začali čoraz viac orientovať na investovanie, najmä do nehnuteľností a cenných papierov. Operácie, resp. obchody s cennými papiermi tvoria podstatu investičného bankovníctva.

Ide v podstate o dve hlavné činnosti:

1/ investovanie svojich (bankových) prostriedkov do cenných papierov,
2/ obchodovanie s cennými papiermi pre seba a svojich klientov.

Investície banky do cenných papierov

Banka ako veľký investor môže nakupovať cenné papiere rôznych spoločností. Súbor cenných papierov sa volá portfólio. V podmienkach dobre fungujúceho finančného trhu možno investície do cenných papierov prežne prelievať prostredníctvom finančného trhu vždy tam, kde prinášajú optimálny výnos pri čo najväčšej eliminácii rizika. Pri zostavovaní portfólia je jedným z najdôležitejších kritérií riziko. Riziko celého portfólia cenných papierov závisí od:

- vzájomných vzťahov výnosov jednotlivých cenných papierov v portfóliu,
- od rizikovosti jednotlivých cenných papierov portfólia,
- od výšky kapitálu, ktorý sa do jednotlivých cenných papierov investoval.

C/ Ostatné aktívne operácie bánk

Banky uskutočňujú okrem úverových obchodov a investičných operácií aj ďalšie finančno-úverové obchody, ktoré vylepšujú portfólio banky a rozširujú počet produktov banky a možnosti financovania.

Medzi tieto produkty patria:

- factoring­ - odkup krátkodobých pohľadávok bankou z iniciatívy majiteľa bez spätného postihu
- forfaiting - odkup strednodobých a dlhodobých pohľadávok bez spätného postihu
- leasing - prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov užívateľom za dohodnuté nájomné na určitú dobu. Rozlišujeme dva základné druhy leasingu:

- operatívny leasing
- finančný leasing

Z mimobilančných produktov komerčných bánk najvýznamnejšími aktivitami sú vystavovanie bankových záruk a proti záruk a dokumentárnych akreditívov.

Z dôvodov rastúcej konkurencie v oblasti bankovníctva sa sieť ponúkaných aktivít a produktov neustále rozširuje.

Hodnotenie aktívnych operácií komerčných bánk

Aktívne operácie komerčných bánk sú v pravom slova zmysle podnikateľskou činnosťou bánk. Od nich v podstatnej miere závisí úspešnosť každej banky, pretože sú zdrojom výnosov a tým aj vytvárania zisku komerčnej banky. Všetky obchodné banky uplatňujú pri svojom hospodárení princíp rentability. Pri svojej činnosti sledujú celkovú výnosnosť hospodárenia, pretože na dosiahnutom zisku závisí financovanie ich rozvojových potrieb. Zdrojom zisku sú úrokové rozpätia a čisté výnosy z ostatných bankových obchodov, t.j. poplatky, provízie, kurzové rozdiely pri predaji valút, devíz a pod.

Likvidita banky

Likvidita je schopnosť dodržať zmluvné záväzky v termíne ich splatnosti. Je to teda platobná schopnosť banky. Predovšetkým je nevyhnutné, aby bola banka schopná plynulo vyplácať vklady z bežných účtov a v termíne splatnosti vklady z termínovaných účtov.

Likvidita aktíva je schopnosť rýchlo a bez strát zmeniť sa na hotovosť. Hotovosť je totiž najuniverzálnejší druh aktíva, ktorým môže dlžník okamžite vyplatiť záväzok voči veriteľovi. Teda tá časť záväzkov (napr. vkladov), ktorá je krytá hotovosťou, sa považuje za perfektne krytú. Podobne kvalitné sú netermínované vklady v emisnej banke, pretože nie je problémom zmeniť tieto vklady bez finančnej a časovej straty na hotovosť.

O niečo menej likvidné sú vklady v iných peňažných ústavoch a štátne dlhopisy. V strede likvidity sa pohybujú ostatné cenné papiere. Problematické bývajú z hľadiska likvidity úvery (najmä strednodobé a dlhodobé) a vlastný majetok banky (budovy, zariadenie).

Schopnosť plniť svoje záväzky je pre banku životne dôležitá. V prípade straty platobnej schopnosti, a najmä akéhokoľvek obmedzenia výplat vkladov vkladateľom, stráca banka dôveru verejnosti, a to je jej koniec.

Príčinou likviditných problémov banky je nezosúladenie splatnosti záväzkov a pohľadávok. To znamená, že banka v dôsledku zlého odhadu situácie alebo príliš riskantného vedenia obchodov má zdroje dlhodobo umiestnené v aktívach, ktoré nie je schopná v potrebnom čase transformovať tak, aby mohla splatiť svoje záväzky.

Na to, aby sa banka úplne vyhla tomuto riziku, by stačilo, aby všetky prijaté vklady držala v hotovosti, alebo ich ukladala na netermínované vklady v inom peňažnom ústave. Takto by však fungovala skôr ako trezor a nie ako banka.

Uvedené polohy (držať všetky zdroje v hotovosti alebo v dlhodobých aktívach) sú extrémne. Úlohou každej banky je nájsť si priestor medzi oboma krajnými polohami. To znamená, že za normálnych okolností musí byť bez problémov schopná splácať svoje záväzky a súčasne musí používať aj časť netermínovaných zdrojov na krátkodobé, resp. strednodobé potreby.

Likvidita je ústredný existenčný problém banky, ktorý ak sa nezvládne v jednej banke, môže vyústiť do reťazového bankrotu viacerých bánk a následného kolapsu bankového a finančného systému. V súčasnosti sú pre naše banky v tomto smere záväzné tzv. povinné minimálne rezervy a minimálny koeficient kapitálovej primeranosti.

Povinné minimálne rezervy sú prostriedky, ktoré musí banka povinne držať na bezúročnom účte v emisnej banke.

Koeficient kapitálovej primeranosti je podiel aktív k vlastnému kapitálu banky. Podľa tzv. Bazilejskej dohody všetky banky, ktoré sa budú zúčastňovať na medzinárodnom trhu, musia mať od 1. 1. 1993 tento koeficient minimálne na úrovni 8 %.

Problém likvidity banky však nie je problémom sám o sebe, ale v spojení s ďalším dôležitým aspektom, a tým je výnosovosť. Čím likvidnejšie sú aktíva, tým menšie výnosy prinášajú. Naopak, najmenej likvidné aktíva znamenajú najvyššie výnosy. Je to priamy rozpor medzi likviditou a výnosovosťou, teda medzi bezpečnosťou a ziskom.

          Aktívum                                                              Približný výnos

L  hotovosť                             0 %        V
I                                                  Ý  
K  pokladničné poukážky ŠBS           9,7 %        N 
V                                                  O 
I  1 - mesačný vklad na medzi-                     S
D      bankovom trhu                  10,1 %       O
I                                                  V
T  3 - mesačná štátna poklad-                      O
A      ničná poukážka                   15 %       S
                                                   Ť
5 - ročná banková obligácia      14 - 16,5 %
dlhodobý úver             17 %     

Rozpor medzi likviditou a výnosovosťou (a teda v konečnom dôsledku ziskom) je len potvrdením starej finančnej pravdy, že čím väčšie riziko, tým väčší zisk.

Zisk banky

Konečným zmyslom existencie banky, tak ako ktoréhokoľvek podnikateľského subjektu, je produkovať zisk. Pokiaľ by banka nebola zisková, jej vlastníci (akcionári) svoj kapitál umiestnia radšej v iných odvetviach. To znamená, že výnosy banky musia byť vyššie ako náklady v takom rozsahu, aby zisk, ktorý obdržia akcionári, bol z dlhodobého hľadiska primeraný ostatným odvetviam.

Výnosy banky tvoria tieto rozhodujúce položky:

- prijaté úroky
- prijaté poplatky a provízie
- výnosy z cenných papierov
- výnosy z devízových operácií
- ostatné príjmy

Najvýznamnejšiu položku predstavujú prijaté úroky. Sem patria všetky úroky inkasované bankou za poskytnuté úvery a za vklady uložené v iných peňažných ústavoch.

Rozhodujúce nákladové položky banky tvoria:

- platené úroky
- osobné náklady
- všeobecné prevádzkové náklady
- náklady na devízové operácie
- náklady na operácie s cennými papiermi

Podobne ako pri výnosoch, aj v nákladoch sú najvýznamnejšou položkou platené úroky.

Rozdiel medzi prijatými a platenými úrokmi sa nazýva čistý úrokový výnos.

Rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou úverov (t.j. prijaté úroky) a priemernou úrokovou sadzbou vkladov (t.j. platené úroky) sa nazýva úrokové rozpätie.

Pasívne operácie bánk

Hlavnou náplňou činnosti komerčných bánk je vykonávanie množstva rôznych činností s obchodno - podnikateľským zameraním. Z hľadiska banky ide o zosúlaďovanie peňažných zdrojov s ich využitím a zosúlaďovanie bankových aktív s peňažnými zdrojmi.

Toto riadenie bankových aktív a pasív sa uskutočňuje prostredníctvom denných aktívnych a pasívnych operácií a je predpokladom dosahovania hlavných bankových cieľov, t.j. likvidity, solventnosti a ziskovosti (maturitná otázka - komerčné banky).

Základná bilancia banky

     aktíva                pasíva
- likvidné rezervy    - netermínované  vklady
- cenné papiere       - termínované vklady
- úvery               - pôžičky
- iné aktíva          - kapitál

Bankové operácie, ktorých výsledok má vplyv na celkovú sumu pasív, sa nazývajú pasívne bankové operácie. Patrí sem predovšetkým príjem vkladov a emisia vlastných dlhopisov. Napríklad vloženie 1 koruny na bežný účet jedného klienta banky sa prejaví vo zvýšení kreditných vkladov klientely a vo zvýšení úhrnnej sumy pasív. Samozrejme, operácia sa prejaví aj v príslušnej položke aktív a v ich celkovej sume, ale primárny bol vstup na strane pasív.

Pasíva banky tvoria dve základné skupiny - vlastné a cudzie zdroje.

Hlavné členenie pasív banky

1.Vlastný kapitál                     2.   Cudzie zdroje
  - akciový kapitál = základné imanie - netermínované vklady
  - rezervy zo zisku                  - termínované vklady
  - nerozdelený zisk                  - depozitné certifikáty
                                      - obligácie
                                      - pôžičky od iných bánk
                                      - úvery od centrálnej banky

1.   Vlastný kapitál

Akciový kapitál zodpovedá nominálnej hodnote akcie vynásobenej počtom emitovaných akcií.

Rezervy zo zisku si vytvára banka na krytie možných strát, a to aj nad rámec povinnej tvorby zákonného rezervného fondu.

Nerozdelený zisk - je zisk za účtovný rok po odvodoch a dotáciách všetkým fondom a po vyplatení dividend. O jeho použití rozhodujú akcionári.

2.   Cudzie zdroje

Netermínované vklady sú krátkodobé vklady klientov, ktoré si ukladajú na bežné účty v banke, aby s nimi neustále disponovali. Tieto zdroje sú krátkodobé, ich stav sa môže každodenne meniť - prichádzajú na ne platby za realizované výrobky a služby, platia sa z nich faktúry, mzdy atď.  Z tohto dôvodu sú tieto najmenej stabilným cudzím zdrojom banky.

Podľa subjektu, ktorý ukladá svoje prostriedky na bežný účet v banke, rozlišujeme:

- bežné účty podnikateľských subjektov
- vklady obyvateľstva
- vklady miestnych orgánov samosprávy a fondov
- vklady bánk
- ostatné vklady

Termínované vklady sú vklady, pri ktorých sa klient dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniu disponovať s vkladom. termínované vklady môžu mať rôznu dobu viazanosti a pre banky sú pomerne stabilným peňažným zdrojom. Termínované vklady sa prijímajú v domácej i zahraničnej mene od fyzických i právnických osôb.

Výber termínovaného vkladu môže byť obmedzený dvojakým spôsobom:

- dohodnutým termínom splatnosti
- výpovednou lehotou

Podľa  dĺžky  viazanosti,  resp.  výpovednej  lehoty  ponúkajú  banky  najčastejšie  vklady  1, 3, 6 - mesačné, ročné, dvojročné, príp. aj na dlhšiu dobu.

Určitými modifikáciami termínovaných vkladov sú:

- vkladné knižky prémiového sporenia
- účty stavebného sporenia
- účty poistného sporenia

Depozitné certifikáty sú alternatívou termínovaných vkladov, sú to vlastne cenné papiere vydávané v rôznych nominálnych hodnotách spravidla na krátku a strednú dobu splatnosti. Certifikáty sú platným dokumentom, ktorým banka potvrdzuje prijatie vkladu od právnickej alebo fyzickej osoby a zaväzuje sa vyplatiť ich nominálnu hodnotu po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti. Spravidla bývajú vyplácané na doručiteľa, možno ich previesť na iné osobu, darovať, príp. dediť. Úroky bývajú vyplácané buď priebežne vo vopred stanovených lehotách, alebo jednorázovo - v deň splatnosti vkladu.

Bankové obligácie sú jedným z najstabilnejších zdrojov banky. Obligácie sú strednodobé a dlhodobé úverové cenné papiere s pevnou lehotou splatnosti, v ktorých sa dlžník (emitent) zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie a že v stanovenej dlbe bude vyplácať úrok. Banky ich emitujú väčšinou na obdobie 2 až 10 rokov, v našich  podmienkach zatiaľ prevažne na 5 rokov. Banky ich emisiou získavajú zdroje hlavne na dlhodobé úvery. Obligácie majú formu cenného papiera a možno s nimi obchodovať na kapitálových trhoch. Bankové obligácie, podobne ako vkladové certifikáty a vkladové listy patria medzi dlhopisy. V praxi rozoznávame v závislosti od emitenta obligácií:

- bankové obligácie
- štátne obligácie
- podnikové obligácie
- komunálne obligácie

Úvery a pôžičky od iných bánk - pokiaľ komerčným bankám nepostačujú pasíva získané prostredníctvom vkladových operácií, musia pristúpiť na pôžičky a úvery od iných bánk. Rozdeľujeme ich na dva základné druhy:

- úvery a pôžičky od iných komerčných bánk
- úvery od centrálnej banky

Tieto zdroje sa nazývajú sekundárnymi zdrojmi a komerčné banky ich získavajú obchodmi na medzibankových trhoch. Na získavanie takýchto zdrojov existujú 2 dôvody:

- snaha zvýšiť úverové zdroje
- potreba vyrovnávať pozíciu a dodržať likviditu banky

Úvery a pôžičky komerčných bánk od iných komerčných bánk môžu mať formu krátkodobých, strednodobých alebo dlhodobých úverov. V našej praxi prevládajú krátkodobé úvery. Tieto môžu mať formu reeskontu zmeniek, úveru na bežnom účte alebo dojednaných vkladov.

Pri reeskonte zmeniek banka, ktorá potrebuje získať hotovo - likvidné peniaze predá zmenku inej banke, ktorá je ochotná ju odkúpiť.

Komerčná banka má ďalej možnosť požiadať druhú komerčnú banku o čerpanie úveru na bežnom účte, na ktorom prebieha ich medzibankový platobný styk.

Ďalšou možnosťou získavania zdrojov sú úvery na základe vkladov komerčných bánk v iných bankách.

Úvery od centrálnej banky - centrálna banka poskytuje komerčným bankám úver najmä formou reeskontu zmeniek. Ďalšie formy úverov sú lombardný úver, aukčný refinančný úver a iné.

Poskytovanie reeskontného úveru je obdobné ako medzi komerčnými bankami. Reeskont zmeniek je jedným z menových nástrojov, ktoré centrálna banka používa na ovplyvnenie množstva peňazí v obehu.

Aukčný refinančný úver je úver získaný na aukciách organizovaných centrálnou bankou. Centrálna banka musí vopred oznámiť výšku úveru ponúkaného do aukcie a lehotu jeho splatnosti. Jednotlivé komerčné banky nahlásia výšku požadovaného úveru a ponúkanú úrokovú mieru.

Lombardný úver poskytuje centrálna banka proti vlastnému zálohu bánk. Predmetom zálohu môžu byť:

- cenné papiere
- iné majetkové hodnoty v materializovanej alebo dematerializovanej podobe

Lombardná sadzba, čiže úroková miera, za ktorú sa lombardný úver poskytuje, je vyššia ako diskontná sadzba.

Hodnotenie pasívnych operácií komerčných bánk

Aktívne operácie komerčných bánk sú v pravom slova zmysle podnikateľskou činnosťou bánk. Od nich v podstatnej miere závisí úspešnosť každej banky, pretože sú zdrojom výnosov a tým aj vytvárania zisku komerčnej banky. Všetky obchodné banky uplatňujú pri svojom hospodárení princíp rentability. Pri svojej činnosti sledujú celkovú výnosnosť hospodárenia, pretože na dosiahnutom zisku závisí financovanie ich rozvojových potrieb. Zdrojom zisku sú úrokové rozpätia a čisté výnosy z ostatných bankových obchodov, t.j. poplatky, provízie, kurzové rozdiely pri predaji valút, devíz a pod.

Zdroj: http://www.geocities.com/Athens/Sparta/6374/new.htm
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka