Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Obraz ľudu, človeka, prírody a práce v tvorbe A. Sládkoviča a P. O. Hviezdoslava


ANDREJ SLÁDKOVIČ (1820 Krupina - 1872 Radvaň nad Hronom)
[patrí do slovenského romantizmu k štúrovcom]
- základy vzdelania dostal doma
- študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr v Bratislave na lýceu, kde sa zoznámil s prednáškami Ľ. Štúra na tému o význame ľudovej slovesnosti v básnickej tvorbe
- vypomáhal si súkromným vyučovaním, a tak sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej (dcéra)
- študoval na univerzite v Halle, zoznámil sa tu s Heglovou filozofiou
nemeckou kultúrou, s dielom Puškina/
- pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch pri Zvolene
- pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom, kde aj zomrel
básnická skladba: SÔVETY V RODINE DUŠANOVEJ - rieši tu problém dobra a zla, využíva poznatky filozofie získané štúdiom a dostáva sa k záveru, že umenie má slúžiť pravde
V básnickej skladbe MARÍNA dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti.
1. časť: lyricko-epická
2. časť: reflexívno-symbolická
Podnetom na napísanie básne bol hlboký citový zážitok z prežívania šťastnej lásky k Márii Pišlovej počas pobytu v Banskej Štiavnici i osobnej tragiky z jej prerušenia. Báseň nemá pevnú dejovú osnovu. Je oslavou krásy, mladosti, lásky.
Dráma lásky básnika k Maríne tvorí jednu líniu básne, v ktorej sa vyznáva z veľkého ľúbostného citu k žene. Nezostáva však len pri ňom. Ľúbostným námetom si vytvoril priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných a spoločenských problémoch (vlastenectvo, mravnosť). Jeho ľúbostný cit postupne vrastá do spoločenských súvislostí. Do básne sa dostávajú také hodnoty ako vlasť, otčina. Veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k vlasti. Jeho ideálom je:
"Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
a obe v jednom objímať."
Keď básnik postupne poznáva, že jeho láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky, zrieka sa jej, i keď s určitým pocitom bôľu. Keď sa Marína mení na vidinu, básnik ju nenasleduje:
"A ľúbosť ? - ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva;
Víla! ty zostaň tam v svojom nebi -
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi!"
Básnik odolal a neupadol do romantickej rezignácie. Naopak, láska k vlasti a životu vyvolali v ňom túžbu po činorodej práci. Sládkovič i pri tom, že mu Marína bola "centrom, živlom, nebom, jednotou krás", nespúšťal zo zreteľa spoločnosť.
Sládkovičova Marína je jedinečným básnickým výtvorom v slovenskej literatúre. Podnety bral bezprostredne zo života, vyjadril ich svojskou básnickou rečou a formou.
Popri hovorových slovách nachádzame v nej veľa knižných tvarov, ktoré si tvoril sám básnik (sladkohlasý, lícomilý ...). Básnik si utvoril desaťveršovú strofu, ktorá mu umožnila vytvárať relatívne uzavreté myšlienkové celky.

Po dokončení Maríny sa rozhodol svojou tvorbou výraznejšie reagovať na súveký spoločenský život. Tak vzniklo jeho druhé vrcholné dielo DETVAN
- lyricko - epická skladba, prechádza v ňom od osobnej lyriky k národnej epike
- Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Slovenský národ ako-taký:
1. vlastnosti národa - vyzdvihuje ich prostredníctvom hl. hrdinu Martina Hudcovie: - zmysel pre spravodlivosť: nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu keď chce sokol zabiť zajaca/ odvaha a smelosť - keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku/ úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť - keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola/ láska k vlasti, rod. kraju, keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
2. vyzdvihuje krásy Slovenska, poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným teda aj Maďarmi - príbeh je situovaný do prostredia (autor čerpá z mladosti) Detvianskej prírody. Autor verne opisuje toto prostredie.
3. Kultúru národa - Sládkovič ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky. Zvlášť vyzdvihuje remeslá v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť , ale aj tradičnosť.
- dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
- Detvan má pevnú dejovú osnovu, hoci stručnú, v nej hlavné postavy Martin a Elena, ľudové typy, sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti.
- báseň je oveľa užšie spätá s ľudovou slovesnosťou
- skladá sa z 5 spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka)
- dej je umiestnený do čias kráľa Mateja, miesto deja: DETVA
Historické rámcovanie tu nie je podstatné a ani presné. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a o jej hodnotenie. Neveľký dej je popretkávaný hlbokými úvahami o ľude "špatnokrásnom", o jeho prítomnosti a budúcnosti.
V 1. speve (MARTIN) je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, syna prírody, s jeho záľubami.
V 2. speve (DRUŽINA) sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin (pastier oviec). Tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť a nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Oslobodí ho. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti.
V 3. speve (SLATINSKÝ JARMOK) je významné stretnutie Martina s kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké.
Vo 4. speve (VOHĽADY) sa stretávame s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja.
V 5. speve (LAPAČKA) sa Martin predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz (opasok, valašku, kroj).

Andrej Sládkovič - Detvan

Stojí vysoká, divá Poľana, opis prírody
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných narodenie
Poľana na tých prsiach mohutných Martina =
nenosí a nenadája? spätosť člo-
Alebo aspoň na tie výšiny veka s prí-
nehľadí dcéra tejto rodiny, rodou
keď má porodiť šuhaja? -

Akoby Detva obrov nemala! -
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína;
prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? - výsosť Poľany hory opis prírody
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? - hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.

Veselohra Najdúch je satirou zemanov. Farár Kozák hovorí:
"Sedíte v národe tomto opustenom ako osada večných cudzincov. Chcete byť kvetom spoločnosti a len smrad rozširujete. Ohradili ste sa tisícimi nadprávami a užívate ich len ku konečnému zhovadeniu uhnieteného ľudu, v ňom samy vediete život polodivochov."

Dramatická tvorba - historické tragédie
1. - z dejín Veľkej Moravy a z dejín slovensko-uhorských
- Bitka u Rozhanoviec
2. - drámy čerpajúce námety z dejín Srbsko-uhorských
- Chorvátska Helena
3. - drámy lžidimitrijovských nepokojov v Rusku
P. O. HVIEZDOSLAV (1849 Vyšný Kubín- 1921 DK)
(realizmus)
- pochádzal zo zemianskeho rodu
- začal chodiť na gymnázium v Miškovci, čoskoro patril medzi najlepších žiakov
- začal písať pod vplyvom maďarského básnika Petőfiho
- napríklad prvotinu: Básnické prvosienky Jozefa Zbranského - venované sú Andrejovi Sládkovičovi. Autor v nich vyjadruje lásku k rodnému kraju - Orave
- študoval na právnickej akadémii v Prešove, kde sa iniciatívne zúčastňoval na príprave almanachu N a p r e d
- v r. 1875 si zvolil pseudonym Hviezdoslav
- v máji 1876 si vzal za manželku Ilonu Novákovú
- 20 rokov pôsobil ako advokát v Námestove
LYRIKA:
b. zb.: SONETY (skladá sa z 21 básní)
- básnik sa v nich zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho "zloba a neprávosť" pozemského života, chce od neho uniknúť do sveta fantázie, básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spoločenských zápasov
(Sonety nastoľujú protiklad medzi ideálnym svetom umenia a bolestnou skutočnosťou. Vyznievajú však jednoznačnou výzvou primknúť sa k skutočnosti a podstúpiť s ňou zápas v mene pravdy a spravodlivosti.)
lyrický cyklus: LETOROSTY - skladá sa z 3 častí (cyklov):
1.(Čo dávam, dávam z úprimnosti duše) - autor naznačuje program svojej tvorby. Chce, aby jeho poézia bola pravdivá, bez okrás. Pravda je jeho životným krédom "mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj"
2.(Čierny rok) - obraz vnútorného života básnika v ťažkých časoch života, keď postupne strácal svojich najbližších. "Čierny rok" -> smrť matky, otca, brata. Smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Z mučivého uvažovania ho oslobodzuje spoznanie, že je to tvorivá práca, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu a dáva zmysel ľudskej existencii.
3.(Primknutie sa k ľudu)?- básnik postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Osvojuje si spôsob jeho sociálneho nazerania na skutočnosť, podrobuje ostrej kritike vykorisťovateľskú morálku a príživníctvo. V b. Ó, prečo som nie víchrom - si žiada mať ničiacu silu ako víchor, búrny oceán alebo sopka, aby mohol zmietnuť všetkých tých, čo žijú na úkor mozoľnej práce ľudu.
Nádej a výzvu vyjadruje v b. Ó, mládež naša, tys' držiteľkou rána. Básnik vidí mládež ako optimistickú a veselú. Nabáda ju k pracovitosti a rozširovaniu vedomostí. Dopraje jej aj zábavu. Vyzýva ju, aby sa ujala vedenia a navrátila: "Raj nám stratený".
báseň K vám urodzeným, veľkomožným - obviňuje pánov, za to, že ľud zavrhli a odklonili sa od neho, hoci je základom jeho bytia. V závere skladby je presvedčený, že dôjde k zmenám v živote slov. národa.
Letorosty uzatvára prekrásnymi spomienkovými básňami na matku (Priadka) a otca (Roľník).
PRÍRODNÁ LYRIKA:
PRECHÁDZKY JAROM - v poézii chápe autor človeka ako súčasť prírody. Pre básnika je príroda inšpiračným zdrojom, čerpá z nej fyzické i duševné sily. Básnika očaruje krása prírody, ale zároveň pociťuje kontrast, že človeku s rokmi ubúda síl, no príroda sa každoročne obrodzuje (obnovuje).
PRECHÁDZKY LETOM - úvodnou básňou je oslava slnka: Hymnus o slnku. Slnko je darcom života, básnik opisuje prácu ľudí na poli a piesne ľudí pri práci. V básni Zvážajú z poľa - vrcholí básnikova filozofia. Autora zaujal žatevný voz. "Ide veľkolepý povoz/ po veličavie, jasný, vysoký/ akému patrí celá zeme šír."
Zaznieva tu Hviezdoslavova filozofia prírody, zrodu i zániku človeka a filozofia práce, ktorá je nezničiteľným darom človeka nezničiteľnej prírode. Voz vezie najskvostnejší náklad: pot, námahu a mozole človeka. Opovrhuje povaľačmi, nechce, aby jedli z práce iných. V skladbe dokázal, že človek je súčasťou prírody, hoci fyzicky zaniká, zostáva po ňom práca. Človek zostane večne živý prácou
cyklus: KRVAVÉ SONETY - (skladajú sa z 32 sonetov)
- vyjadruje tu protest proti 1. sv. vojne, patria medzi najlepšiu našu aj svetovú protivojnovú poéziu. V 1. časti autor vykresľuje hrôzy vojny a jej dôsledky.
" A jak v žne postať zbožia líha zrelá,
pod kosou, radom váľajú sa telá."
Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Zisťuje, že je to egoizmus a ziskuchtivosť jednotlivcov, skupín a národov. Vojnu odcudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa.
V záverečných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, vieru v ľudskejšiu, spravodlivejšiu (lepšiu) spoločnosť.

ZEMIANSKE EPOSY:
EŽO VLKOLINSKÝ - dejiskom je Vlkolín. Syn Ežo sa dostáva do konfliktu so svojou matkou Esterou, ktorá nesúhlasila s tým, aby si jej syn - zemiansky potomok, zobral za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Eža pritúli jeho strýko Eliáš a v jeho dome bola aj 4 dni trvajúca svadba, ktorá sa stala predmetom básnikovho realistického zobrazenia ľudovej múdrosti, humoru a životu vôbec. Na svadbe si začne vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blaškom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov:

"Sme rovní! Áno zeman, nezeman,
v tom rozdielu viac niet.
Kto inakšie dnes vraví - nezná časy
Alebo je zatvrdilý - čo je nerozum."

GÁBOR VLKOLINSKÝ - Zemianska rodina Vlkolinských je v rozklade morálnom i hmotnom. Obaja rodičia Gábora pijú, prišli o majetok. Vzťah Gábora a Marky Tomášovie sa rozpadol. Je tu mnoho epizód, ktoré by mohli byť samostatnými príbehmi. Hlavný ideový zámer bol ten istý ako v EŽOVI, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii.
EŽO je históriou jednej zemianskej rodiny, je tzv. epickou monografiou (jeden - dvaja hl. hrdinovia - Ežo, Estera, Žofka, Eliáš). EŽO je obrazom ústupu zemianstva ako spoločenskej sily. GÁBOR sa nesústredil na 1 - 2 hrdinov, ale na celý dedinský kolektív. Zobrazuje hynutie slovenského zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok, hmotný úpadok. V EŽOVI je dej plynulý. V GÁBOROVI je dej poskladaný z mnohých epizód (načrtáva tu majetkovú nerovnosť). V oboch eposoch sa stretávajú rovnaké postavy, ale v druhom epose sú postavami vedľajšími.
Záver: Zemianstvo má a musí dohrať svoju úlohu ako spoločenská sila v národnom živote. Musí sa prispôsobiť novým podmienkam.
LYRICKO-EPICKÁ SKLADBA: HÁJNIKOVA ŽENA
(skladá sa z 15 spevov, skladbu uvádza Pozdravom a ukončuje Zbohom)
V HÁJNIKOVEJ ŽENE - zasadil básnik do prekrásnej hornooravskej prírody tragický príbeh mladého hájnika Miša Čajku a jeho švárnej ženy Hanky. Jedinečným spôsobom tu stvárnil súžitie človeka a prírody. Autor do epického príbehu vložil celospoločenský konflikt, ktorý má všeobecnú platnosť: konflikt bohatých(šľachta) a chudobných(ľud). On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť, statočnosť a pracovitosť prostého človeka
Svojím kritikou neobišiel ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny. To všetko svedčilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spoločnosti.
Hlavné postavy sú: Michal, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv má iné charakterové vlastnosti i osobitný vnútorný svet, ktorý postupne spoznávame až v priebehu deja.
MICHAL - čestný, svedomitý, sebavedomý muž, s trochu vznetlivou povahou
HANKA - milá, pozorná, v láske verná,
VILLÁNI - je sebecký a panovačný švihák, bezcharakterný, zhýralý
Básnik na začiatok každej kapitoly vkladal meditatívne lyrické alebo piesňové vložky(funkcia: dokreslenie deja; predzvesť konfliktu, náznak toho, že sa niečo stane), ktoré aktívne zasahovali do vytvárania atmosféry i priebehu nasledujúceho deja, činnosti postáv.
Hviezdoslav využíval: metafory, personifikácie, inverziu (nerešpektovanie slovosledu), skrátené slová, novotvary ...
ROZDIEL MEDZI SLÁDKOVIČOVÝM DETVANOM A HVIEZDOSL. HÁJNIKOVOU ŽENOU:
SLÁDKOVIČ: hovorí o ľude, ako špatno-krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou. V ľude vidí základ národa, ktorý sa prebojováva k slobode a samostatnosti.
HVIEZDOSLAV: vyzdvihuje kladné mravné vlastnosti ľudu a dáva ich do protikladu s mravne spustlým životom zemianstva(Artuš Villáni)-[šľachty]. Hviezdoslav akoby nepriamo nadväzoval na tvorbu Sládkoviča. Využíva bohaté opisy prírody a ľud pokladá za nositeľa národného života.

MODÁLNOSŤ (lat.) - gramaticky, lexikálne i intonačne vyjadrený postoj hovoriaceho k reálnosti či nereálnosti výpovede
PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA
Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu. Artikulačný prúd - hlas - môže mať trojaké stvárnenie čiže moduláciu: - časovú - vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus
- silovú -"- intenzita hlasu, prízvuk, dôraz
- tónovú -"- melódia, hlasový register
KVANTITA (dĺžka)
- je dĺžka nositeľov slabičnosti
- trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky - je dvojnásobok krátkej samohlásky
PAUZA (prestávka)
- pauzami sa člení súvislá reč na úseky - takty. Takéto členenie sa nazýva frázovanie. Prestávky rozoznávame: logické (významové) fyziologické (nevyhnutnosť nadýchnuť sa)
TEMPO REČI (rýchlosť)
- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Čím je prejav obsahom bohatší, náročnejší, tým má pomalšie tempo, a naopak.
RYTMUS
- je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty
INTENZITA HLASU (sila)
- celková sila reči. Intenzitou hlasu možno znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukového rečového prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých.
PRÍZVUK
Slovenčina má pevný (nepohyblivý) prízvuk na prvej slabike slova, preto sú v slovenčine prirodzené trochejské a daktylské takty. Takt (stopa) s neprízvučnou prvou dobou vzniká použitím predkloniek (proklitík), napr. A národ oboril sa na národ ... Predklonky a príklonky sú neprízvučné. napr. No nechcel by som sa ťa tým dotknúť.
Medzi príklonky patria jednoslabičné slová: byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomoc. slovesa byť), zámená mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich ... Medzi predklonky patria jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, až, keď, len ...
Vedľajší prízvuk sa vyskytuje napr. v zložených slovách a od hlavného prízvuku sa líši tým, že je menej výrazný, napr. poľnohospodár, spolupráca
(Vedľajší prízvuk je na 3. slabike štvorslabičných slov, na 3. a poslednej slabike viacslabičných slov.) Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom napr. Dokončili stavbu pred termínom.
DÔRAZ A VETNÝ PRÍZVUK
Dôraz - je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie. Pri základnom slovoslede (objektívnom) býva vetný prízvuk na poslednom slove vety, kým pri subjektívnom slovoslede, pri vzrušenej reči na začiatku vety, napr.: Bola som doma. Doma som bola.
Emfáza - je citový expresívny dôraz.
MELÓDIA
- je tónové vlnenie čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete. Rozoznávame 3 druhy melódie:
a) uspokojivá končiaca melódia (konkluzívna kadencia) - je klesavá melódia vetného úseku uspokojujúco uzavretého končiacou pauzou. Vyskytuje sa najmä v oznamovacích vetách alebo v dopĺňacích otázkach napr. Vče-ra sme jed-li ma-li-ny
3 2 2 3 2 3 2 1
b) neuspokojivá končiaca melódia (antikadencia) - je stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá melódia vetného úseku neuspokojujúco uzavretého končiacou pauzou. Výpoveď sa skončila, ale očakáva sa odpoveď. napr. Ne-bu-dú ťa hre-šiť? 2 1 1 2 2 4
c) neuspokojivá nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia) - je plynulo stúpajúca alebo rovná zdvihnutá melódia vetného úseku pred nekončiacou pauzou. Ide o vetné úseky vnútri súvetia alebo vnútri rozvitej vety. napr. Otec prišiel za rána / a doniesol nám jablká. Otec vyťahuje z vrecka koníčka / vystrúhaného z dreva.
HLASOVÝ REGISTER (výška hlasu)
- je prozodický jav, ktorý vzniká nasadením hlasu do istej výšky. Spája sa zväčša s tempom a intenzitou hlasu. Pri tvorení viet vyjadrujeme (ako hovoriaci) k obsahu vety rozličné postoje, upravujeme obsah vety ako možný alebo nevyhnutný, vyjadrujeme svoje presvedčenie o jeho pravdivosti a pod. Všetky tieto spôsoby vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti súhrnne nazývame modálnou stavbou vety.
TYPY VETY, JAZYK. PROSTRIEDKY, ZVUKOVÉ PROSTRIEDKY, PRÍKLADY
1. oznamovacia, oznamovací spôsob, klesavá melódia.
Prídem. Prišiel by som. podmieňovací spôsob

2. opytovacia, oznam. spôsob, stúpavá melódia
Už prídeš? (zisťovacia) častica, stúpavo klesavá, Kedy prídeš? (dopĺňacia) opytovacie zámeno klesavá melódia slovosled
3. rozkazovacia, rozkaz. spôsob, klesavá melódia Otvorte! Otvoriť! neurčitok
4. želacia oznam. spôsob stúpavo - klesavá Že sa mi neutopíš!
podmieň. spôsob melódia Bárs by sa to podarilo! častica

Jazykové prostriedky, ktoré slúžia na vyjadrenie postojov: modálne slovesá - musieť, chcieť, môcť, mať, smieť, modálnej príslovky - možno, treba
- na vyjadrenie pochybností, neistoty, ubezpečenia používania modálne častice - asi, hádam, možno, iste

Autor: Tomáš Bella (tomas@bella.as)
URL: http://kvas.cdtip.sk/maturita.htm
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka