Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Obraz medzivojnovej spoločnosti v slovenskej próze

Situácia v literatúre v 2O-tych rokoch sa zmenila, narušil sa monolitný charakter literatúry. Spisovateľov môžeme rozdeliť do troch generácií:

1. Staršia generácia - ťažisko tvorby v predprevratovom období
- Kukučín, Timrava, Tajovský

2. Stredná g. - začali písať počas vojny, snažia sa o experimenty, nový pohľad na život, spol. udalosti prostredníctvom ľudskej psychiky - Hronský, Urban

3. Mladá generácia - okolo časopisu Mladé Slovensko - Štefan Letz, Gejza Vámoš,                                     Ivan Horváth, Ján Hrušovský

                  - okolo časopisu Pravda chudoby - proletárski autori -                                        Jilemnický, Novomeský, Poničan

                  - okolo časopisu Vatra - moderna (zo začiatku aj Urban)

Ladislav Nádaši-Jégé (1866 DK - 1940)

- začal písať satirické poviedky. Celé jeho dielo bolo ovplyvnené filozofiou pozitivizmu a naturalizmu.

- kritický realizmus

- Slovenské pohľady, Národnie noviny

Adam Šangala viď 24 - stručne

- hl. postavy: Adam Šangala, farár Konôpka, Betka Pohánková, gróf Praskovský, Klára Rovnianska

Dej sa odohráva v l7. st. Adam sa od priateľa Ovdruliaka dozvedá o smrti svojho otca. 24-ročný Adam mal aj l2-ročnú sestričku. Jeho otca obesili, lebo pytliačil a udal ho Juraj Dúboš. Zavreli do áreštu oboch a ujsť sa im nepodarilo. Adam prichádza domov k matke a súrodencom s touto zlou zvesťou. Na druhý deň šli pre otcovu mŕtvolu, aby ho pochovali. Adam sa rozhodol, že bude hľadať šťastie niekde inde. Svoj odchod zdržiaval niekoľko dní pre zlé znamenie - v pondelok ráno zbadal zemana, ktorý začal bičovať sedliaka a plačúce l5-ročné dievča. Zastal sa sedliaka a zbil zemana. Sedliak však začal brániť zemana. Vznikla akási predtucha, že sa nemal miešať do cudzieho sporu.

Prichádza do mesta a stáva sa svedkom verbujúcich vojakov - boli protihabsburské vojny a obdobie reformácii. Protestantská liga je proti katolíckej cirkvi. Počul oznam, že ho hľadajú s popisom. Vtedy už vedel, koho zbil. Bol to gróf Markoč. Adam na oznam reagoval, že je to cigánstvo, čo počul starý strážmajster, ktorý sa rozhodol, že ho udá. Potom sa však dohodli, že ho radšej zverbuje do vojska. Mal odísť s Jonášom Mihvokom na B-ský hrad, kde sa mal stať dragúnom. Adam vycítil, že Jonáš mu chce zobrať verbovné a tak sa vyhovoril, že ich zabudol v sedliackom odeve. Keď sa raz v noci prebudil, zbadal, že Mihvok mu prehľadáva veci. Vôbec mu nedôveroval. O jeho zámeroch sa presvedčil hneď na druhú noc, keď Mihvok zavolal vojakov, aby ho zlapali. Adam však včas z hostinca ušiel. Šiel na opačnú stranu, potom si to rozmyslel a okľukou sa vydal na B-ský hrad.

Cestou stretol ženy so záprahom, ktorým ušiel kôň. Pomohol im a 2O-ročná Betka mu ponúkla, že keď príde do Trnavy, aby sa zastavil u Pohánkových. Po príchode na B-ský hrad sa mu posmievali, že je mladý, preto povedal, že ho zverboval strážmajster Sekera a tak ho teda predviedli pred majiteľa Petra Pavla Práskovského. Ten začal vyzvedať, prečo ho takého neskúseného poslali na tento zámok. Najskôr sa vyhovoril, že Mihvoka stratil, ale nakoniec povedal pravdu aj o grófovi Markočovi. Zachránila ho grófka Praskovská, lebo jej muž ho chcel zbiť. Stretáva sa aj s protestantským kaplánom Konôpkom. Praskovský slúžil Betlénovi - otec protestantov. Na tomto zámku dochádza k oslavám. Praskovského syn je ženatý s grófkou, ktorá sa rada zabáva. Čaká dieťa. Adam sa zoznamuje s komornou tejto grófky Brigity - Žošou. Keď sa oslavuje, Adam jej pomáha s prádlom. Od nej sa dozvedá, že na hrade straší.

Ako sa grófka pozerala z okna, zbadala bielu mátohu, utrpela šok a porodila predčasne mŕtve dieťa. Na zámok prišiel aj Mihvok, ktorý chcel Žošu, lenže už sa s ňou stretával Adam. Dal si do súvislosti Adama a prišiel na to, že príčinou nešťastia grófky bol Adam. Praskovský zvolal súd a odsúdili Adama na škripec. Adam nič nechápal a vo väzení pretrpel to najhoršie. Samuel Konôpka považoval súd za nespravodlivý a rozhodol sa Adamovi pomôcť.

Samo bol protestantom a vyštudoval teológiu. Uvedomoval si nielen svoju neistotu k cirkvi, ale aj uhorskú neistotu. Katolícku vieru v Uhorsku šíril Peter Pázmán dosť násilne. Zdalo sa mu, že Praskovský nie sú hodní cirkvi a rozhodol sa zo zámku ujsť spolu s Adamom. Vypracoval dobrý plán. Využil voľnosť pohybu a keďže Adama strážil len l vojak, útek sa podaril. Nastal problém dostať sa zo zámku. Natrafili na Mihvoka, ale útek zvládli. Potom sa rozhodli pre Trnavu. Adam si spomenul na Betku.

Na ceste zbadali sedliaka, ktorý sa chcel obesiť. Adam mu však stihol prerezať povraz. Sedliak im potom povedal, že zabil pánovho psa, ktorý hrýzol jeho dcérku. Konôpka mu to vyhovoril a dal mu aj dukáty. Sedliak prišiel domov s dukátmi a s farárom šiel do kaštieľa k pánovi Volkovi. U Volka boli práve na návšteve pán Šimon Rovniansky s manželkou Klárou. Šimon bol surový, neotesaný, mäkkého srdca. Klára sa dostala do bohatej rodiny, vzdelaná, príjemného vystupovania, dobrosrdečná. Sedliakove dukáty neboli pravé, ale Klára sa ho zastala a Volka mu odpustil. Adam s Konôpkom šli ďalej, skrývali sa pred zbehmi a vojakmi. Raz ráno počuli nárek a smiech. Spoznali mladého pána, Ondreja Praskovského, ktorého mučila mladá zberba. Adam odmietol Ondrejovi pomôcť, ale Konôpka ho prehovoril. Adam všetkých zastrelil, l im ušiel a získali 5 koní. Pri najbližšej dedine sa rozhodli Ondreja z nosidiel vyložiť. Dostali sa na hrad Rovnianskych, kde sa Ondreja ujala Klára a všetko sa dozvedela od Konôpku. Ondrej si nemohol pripustiť, že je vďačný sedliakovi. Konôpka píše Praskovským list. Zaľúbil sa do Kláry a odďaľoval odchod. Obaja si však báli priznať vlastné city.

Na B-skom zámku sa Mihvok po odchode Adama prebral a zburcoval zámok. Ondrej ich začal prenasledovať, ale ho prepadli zbojníci, ktorých Adam zabil. Medzitým prišiel od Konôpku list a Brigita odchádza do Rovnianskych pre Ondreja. Konôpka vedel, že bude musieť odísť, preto sa začal Kláre vyhýbať, ale opäť sa stretli, kde si otvorene vyjadrili svoj vzťah. Rozhodli sa pretrpieť lásku, lebo kňažstvo zvíťazilo. Prichádza Brigita, ktorá však v Šimonovi nachádza životnú lásku a Klárou opovrhuje. Konôpka vyzval Šimona, aby neurážal Kláru, pretože dvoril Brigite. Šimon si uvedomil svoj čin a Praskovských vyhodil, na čo sa Brigita urazí. Klára videla, čo Šimon zapríčinil na podnet Konôpku a nahnevala sa. Adam s Konôpkom sa stali opäť vyhnancami.

Konôpkovi sa podarilo prehovoriť majstra Pohánku, aby dal Adamovi zamestnanie a vzdelanie. Pohánka musel prijať Adama za pisára kvôli Betke, ktorá ho spoznala. Adam s Betkou sa potom chceli zobrať. Do Trnavy prichádza arcibiskup Peter Pázmán. Jeho cieľom bolo získať veľmožov, ktorí prestúpili z evanjelickej do katolíckej cirkvi. Konôpka sa musel preto schovávať, kde často myslel na Kláru. V skupine na ulici spoznal Mihvoka. Bál sa, aby nenašli Adama a začal na nich kričať. Mihvok spoznal kňaza a šiel za Praskovským. Adam chcel prespať u Konôpku, ktorý odmieta. V noci ho potom prepadli vojaci Praskovského. Adam sa rozhodol, že mu pomôže a vymyslel plán. Prichádza za kapitánom a nahovára ho, aby prepadli Praskovského sprievod. Stalo sa tak, Mihvok bol zabitý a Konôpka oslobodený. Betlén sa dozvedel, čo sa stalo a oslobodzuje Konôpku od kňazského stavu, lebo vedel o jeho vzťahu ku Kláre. Konôpka ide za Klárou, ale nachádza už iba jej hrob. Adam sa s Betkou oženil. Tá sa raz potom zdôverila kamarátke o Adamovom tajomstve, ktoré vedela už celá dedina aj s biskupom. Ten ho dal potom verejne odsúdiť na smrť sťatím hlavy na Trnavskom námestí.

Adam Šangala - vysoký, urastený, bol vlastne celý život utečencom, pretože spravodlivosť ho prenasledovala za to, že sa postavil proti nespravodlivosti. Prvou predtuchou bolo to, že pomohol sedliakovi, ktorý sa potom postavil proti nemu. Bola to doba krutovlády, biedy a lakomstva. Autor zdôrazňuje, že pokiaľ bude na svete toľko zla a krutej vlády, život každého človeka sa bude podobať na život Adama Šangalu.

Samuel Konôpka - bol človek, ktorý aj keď bol kaplánom, musel bojovať proti morálke. A práve Adam mu umožňuje presviedčať ho, že to čo robí, robí dobre. Život ako taký mu nenaplnil cieľ a hlavne cirkev, preto sa jej napokon tiež vzdáva, hoci kvôli nej stratil životnú lásku - Kláru.

Dielo má výrazné naturalistické prvky a autor sa snaží pravdivo opísať nielen súčasnosť, ale dáva pohľad aj do minulosti. Dej je oživovaný dialógom, ktorý nám umožňuje prežívať podobné pocity, ako aj "štvanec" Adam Šangala.

- vládnu náboženské boje, autor sa snaží ukázať na spoluprácu katolíka a evanjelika. Román sa začína smrťou otca Adama a končí Adamovou smrťou. Kritika na poddaných: nevzdelanosť, ľahostajnosť, nedostatok zmyslu pre spravodlivosť, panstvo odsudzuje za surovosť, lakomosť.

- bol ovplyvnený pozitivizmom - konanie človeka je určené dedičnosťou a okol­nosťami.

- taktiež bol ovplyvnený naturalizmom - 60.-te roky 19.stor. vo Francúzsku - Emilé Zola. Hl. znaky - vecnosť a dokumentárnosť - literatúra ako správa o živote. Spracovanie dovtedy nezvyčajných tém pre literatúru. Dôraz na biologickú podstatu člo­veka a dedičnosť.

Cesta životom

- Hl. postava: Jozef Svoreň - pomaďarčil si meno na Szvorenyi - je to záporná postava, je rozprávač príbehu, dokumentárny štýl.

- J.S. absolvoval „školu luhania a pretvarovania sa“. Tento spôsob chápania života sa stal jeho životným, vedúcim názorom

- kritika vrstiev , ktoré sa odnárodňovali, ich mravný úpadok. Hl. postava sa celý život prispôsobovala. Uvedomuje si svoju podlosť, ale už sa nemieni vrátiť do predchádzajúci koľají.

- prvky naturalizmu - drsný opis prostredia, života, postáv, sadizmus

Milo Urban (1904 - 1982)

novela Jašek Kutliak spod Bučiny

- vnútorný konflikt postáv, Jašek je očarený prvou láskou, jeho osudová dobrota sa láme na tvrdosti života.

Za vyšným mlynom - dráma svedomia

- neskôr predloha pre operu E. Suchoňa Krútňava

Živý bič - 2 časti - Stratené ruky, Adam Hlavaj

Jozef Cíger - Hronský (1896 Zvolen - 1960)

- 1. vojna - ITA front

- 16 rokov viedol časopis Slniečko

- emigroval do AUS, žil v Bavorsku, ITA, Argentíne

 

zb. poviedok Tomčíkovci - orientuje sa na dedinu, usiluje sa vystihnúť vonkajšiu skutočnosť a vnútorný svet človeka, vykresliť živé postavy

- rozprávajú vždy o biede, ale výsledným dojmom je šťastie. Sú nositeľmi posolstva - životná žičlivosť, spokojnosť s tým, čoho sa im dostáva od života

Jozef Mak (1933) viď 24 - stručne

- Dej sa odohráva pred l. sv. v. Hl. postava je Jozef Mak, ktorého autor stvárnil ako fatalistickú - osudovú postavu. V závere románu ho autor charakterizuje „Trp Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko... Keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ. Ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný J. M."

Jozef Mak sa prebíja životom v ťažkých podmienkach. Už jeho detstvo mu určilo zlý osud. Narodil sa ako nemanželské dieťa - otec Gregor Bialoš. Od detstva znáša ponižovanie od svojho nevlastného brata Jana, ktorého si preto matka obľúbila. Pochopenie nachádza len u krásnej matky, ktorého vdovu s chlapcom prichýli, keď vyhorí chalupa. Matka má veľké obavy a tak dáva Jozefa do služby - honelník na salaši. Ujde ku drevorubačom. Potom sa osamostatní a postaví si chalupu. Začína sa jeho cesta života. Do chalupy si privedie Marušu, ktorú má rád, ale musí ísť na vojnu. Vtedy mu Marušu preberá brat Jano a nasťahuje sa do jeho chalupy. Keď príde domov, Maruša je už vydatá a chalupa obsadená. Je to ďalšia rana. Maruša zistí, že s Janom nie je šťastná. Je chorá a dieťa je slabé. Jozef začína chodiť s Julou Petriskovou, ktorá chodí Maruši opatrovať dieťa. Jule bolo veštené, že sa nevydá, takže sa jej vzťahu čuduje celá dedina. Jano prepustí časť chalupy Jozefovi. Odvíja sa život July a Jozefa. Jula ho má úprimne rada a snaží sa mu vyhovieť. Odmala bola vychovaná ako slúžka a tak sa aj stavia k Jožovi, čo mu niekedy vadí. Jula ho má ešte viac rada, ale zistí, že vzťah medzi Marušou a Jožom sa znovu obnovuje. Jula trpí a šťastie jej prináša narodený syn Jozef. Pomery v rodine sa zhoršujú. Jano je nezamestnaný a chce odísť do USA, lenže Maruša sa tragicky utopí. Jozefov život sa upraví v čase, keď čaká druhé dieťa. Pôrod sa však končí tragicky - Jula zomiera. Jozef to berie o to horšie, lebo až teraz pochopil, ako ho Jula mala rada a ako jej on ubližoval neverou s Marušou. Prijíma tento osud i to, že jeho neláska zabila Julu.

Jeho údelom bolo znášať utrpenie a zdieľať osud nešťastného človeka. Autor tým chce vysvetliť, že každému človeku je predurčené prijať osud, s ktorým sa narodí. Tak Jozefovi nebolo určené poznať šťastie, alebo ho poznať iba málo. Tragikou postavy je aj to, že šťastie mohol nájsť v Jule, ktorá mu bola oddaná celou dušou. Jozef po celý život hľadá šťastie a keď ho má pri sebe na dosah, neuvedomuje si to.

Osud Jozefa Maka je často stotožňovaný s osudom Hronského, pretože i napriek tomu, že mal vlasť rád, osud mu nedoprial prežiť tu do konca a umrieť. Bola to osudová nevyhnutnosť.

Idea románu je prostá vo svojej zložitosti. Je to humanizmus ľudského utrpenia. Jozef Mak je symbolom. Je nositeľom tohto utrpenia a zároveň aj jeho hrdinom. Román pobáda čitateľov k zamysleniu sa nad životom, nad základnými hodnotami, ktoré ho tvoria.

Jozef Mak - jeho tragikou bola nešťastná láska k Maruši. Od malička sa stýkal s ponižovaním, a preto prehliadal Julu, ktorá bola prvou bytosťou, čo ho mala rada. Jozef bol uzavretý k okoliu, ignoroval ho. Jeho uzavretosť vyplýva z jeho krutého osudu. Je ku svetu nedôverčivý. Vinu potom kládol na Jana, ktorý mu Marušu prevzal. Jozef býval duchom neprítomný a Jula pritom vedela, že myslí na Marušu. Ich vzťah sa nakoniec vyjasní, ale keďže nebol nikdy naplnený, dovŕšený, spôsobil Julinu smrť.

Jula - bola plachá, ale vo vzťahu k Jožovi si vytvára sebadôveru a lásku. Mala Jozefa rada, lebo k nemu cítila vďačnosť, z čoho vyplývala jej oddanosť k nemu. S Jožom mohla prežiť to, čo jej bolo od detstva odopierané a to lásku. V strachu, aby ju nestratila k Jozefovi, bála sa o ňu bojovať s Marušou. Jozef nebol schopný presvedčiť Julu o jeho vzťahu k nej, na následok čoho Jula zomiera. Autor tu využil osudovosť July, že sa nikdy nevydá.

 Expresionistické prvky: „Keď sa chodník zúžil, šla za Makom ako psík." - oddanosť k Jozefovi. Expresionistickým opisom autor dotvára náladu, vzťah dvoch ľudí. Tieto prvky vidíme aj v opise jesennej prírody: „Na strniskách sedela únava a nekonečná triezvota. Unavilo ma leto. Zošediveli jedle na úbočiach. Rodila som, rodila ako vedela, ale unavilo ma leto."

- nachádzame tu fatalizmus - podriaďovanie.

PETER JILEMNICKÝ (1901 CZ - 1949 Moskva/BA)

- pôsobil v Kostolci

- od tradičného realizmu s lyrickým odtieňom k socialistickému realizmu

- koncentračný tábor

- hospodárska škola

- Pravda

Kronika - povstalci v Čiernom Balogu

- poznačený ideológiou - vyhovujúce vtedajšej kritike

- krátke prózy - vplyv expresionizmu, poetizmu

román Víťazný pád (oxymoron v názve) - črty psychologického románu

- dej na Kysuciach, Maťo Horoň sa vracia z vojny, zabije svoju milú, ktorá mu bola neverná, zomiera mu otec, záplava mu berie dom, ale Maťo sa nevzdáva

- príroda očarúva človeka, no zároveň je jeho protivníkom

 

zbierka noviel - Kompas v nás - 6 relatívne samostatných próz - vnútorná premena človeka, ľudské šťastie vyplývajúce z pocitu vnútornej slobody, oslobodenie sa od majetku, láska

O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého vôbec nepoznal - myšlienka ľudského šťastia a podmienky tohto šťastia:

- oslobodenie od majetku, sloboda ľudských citov, soc. oslobodenie domova, po­rovnáva mentalitu, životný štýl

- špina, zlá hygiena, zastaralý spôsob hospodár., alkoholizmus

Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatiť cestu k láske

- Ukrajina, Evu chcú vydať za starého bohatého muža, ktorého neznášala

- uteká z domova, u stýka sa zaľúbi, čaká dieťa, ale potratí

- i napriek tomu žijú spolu, majú sa radi, nemôžu mať deti

Ladislav Novomeský

- člen skupiny DAV /1924/. Bol predstaviteľom poetizmu.

- novinár, politik

- 1950 - 10 rokov väzenia

Nedeľa - nadviazal na odkaz J. Wolkera. Je to pieseň chlapca čo miluje veci i vecička sveta. Zbierka je sociálne ladená. Zaoberá sa sociálnymi problémami chudobných vrstiev „básnik slovenskej chudoby"

- appolinairské pásmo

Romboid - je venovaná J. Kráľovi. Práve v tejto zbierke sa naplno prejavil poetizmus.

- sociálnosť, baladickosť, predstavivosť, bezstarostnosť.

Otvorené okná

- chcel otvoriť okná do sveta veľkého i malého, do diaľok a domova, priblížiť slov. poéziu hlavne do Európy.

- avantgarda, sociálna lyrika

Svätý za dedinou

- básnik sa cíti ako svätý za dedinou, človek bezmocný proti vojne, napísal v období keď bolo vo vzduchu cítiť "čas pušiek, dýk a náreku".

Ivan Horváth (1904 - 1960)

- expresionistická próza

Človek na ulici

- zbierka noviel. Obsahuje prózy o bratoch Jurgovcoch a novelu Laco a Bratislava. Bratia Jurgovci pochádzali zo zemianskeho rodu - sú medzi nimi charakterové rozdiely. Azna predstavuje dobro, Tomáš - umelec, tulák.

- významnú úlohu zohráva príroda - úzky vzťah človek - príroda.

- prózy sú poznamenané expresionizmom - subjektivizmus, hl. postavy nešťastné

Laco a Bratislava - zachytáva premenu Bratislavy z malého mestečka na veľko­mesto. Stáva sa centrom študentstva. Brat. je personifikovaná - pripisuje jej ľudské vlastnosti. Autor využíva impresionizmus a poetizmus. Impresionizmus - autor vyjadruje svoje nálady a zážitky so stretnutí s prírodou jednotlivých ročných období, snaží sa vplývať na zrakový a sluchový zmysel, diela sú plné slnečných lúčov, farieb, svetla, radosť zo života.

Gejza Vámoš

- jeho tvorba je poznamenaná expresionizmom (expresionistické diela končia poväčšine smrťou hlavnej postavy)

Odlomená haluz

- obraz židovskej menšiny na Ponitrí v období R-U, počas 1. sv. vojny aj po vojne. Odlomenou haluzou sú odpadlíci od židovskej viery. Svoju kritiku zameral na dve strany: proti domácemu obyvateľstvu, ale aj proti žid. pocitu ukrivdenosti. Román končí v duchu ľudskej humanity, rovnoprávností.

- kompozícia románu je neprepracovaná. Odbočuje od témy. Používa expresívne slová, o mnohých témach hovorí otvorene.

Ján Hrušovský

- poznamenaný expresionizmom

Muž s protézou

- denník poručíka Seeborna - neľudský, bezcitný - srdce mu mala nahradiť protéza

- pudové konanie, zobrazuje psychiku hlavnej postavy, chorobné vzťahy, o mnohých veciach hovorí otvorene, drsne. Dielo sa končí smrťou hlavných po­stáv.

 

zbierka noviel Pompiliova Madona

- na hranici sna a skutočnosti, mnohé z nich vychádzajú z kontrastu (krása veľkoleposť - úbohosť človeka)

- postavami často ľudia z periférie spoločnosti

Tido Jozef Gašpar (1893 Turiec - 1872)

- počas slov. štátu pracoval pre nemeckú propagandu, veľvyslanec vo Švajčiarsku

- jeho prózy sú expresívne, sentimentálne. Štýl je neprirodzený.

zb. Hana a iné novely - ženy, more, láska, sklamanie

zb. noviel Červený koráb - vojnové skúsenosti, námorníci

Autor: Tomáš Bella (tomas@bella.as)
URL: http://kvas.cdtip.sk/maturita.htm
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka