Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Ochrana lodí pred riadenými strelami a torpédami

V máji roku 1987 zasiahli v Perzskom zálive dve riadené strely Exocet americkú fregatu USS Stark, zabili 38 členov posádky a ukázali, aké sú moderné vojnové lode zraniteľné, Iracký pilot, ktorý strely odpálil, videl cieľ len na obrazovke a nepriblížili sa k lodi na menej ako 50 km. Posádka Starku však strely spozorovala len pár sekúnd pred zásahom.

Prvoradou formou ochrany pred takýmito útokmi je nadvláda vo vzduchu: lietadlá z lietadlových lodí nepretžite hliadkujú a usilujú sa zabrániť nepriateľským lietadlám, aby prenikli tak blézko, že môžu vystreliť rakety. Proti riadeným strelám, ako je sovietska SS-N-3, ktorú možno vypustiť na cieľ zo vzdialenosti viac ako 400 kilometrov, to však nemusí byť účinné. Brániace lietadlá síce môžu niesť protilitadlové riadené strely, ale zničenie strely počas letu zaručiť nemôžu.

Ak lietadlá chrániace flotilu nevedia odvrátiť útok, musia sa lode spoľadnúť nas vlastnú obranu. Britské námorníctvo používa rakety Sea Wolf navádzané radarom, ktoré môžu zasiahnuť delostrelecký granát alebo strelu letiacu dvojnásobnou rýchlosťou zvuku.

Aj námorné flotily iných krajín majú podobné riadené strely proti riadeným strelám: americké lode chráni raketový systém Aegis, kanadské vrtuľníkové torpédoborce triedy City nosia rakety Sea Sparrow, ruské a ukrajinské lode sú vyzbrojené podobne.

Vlny často spôsobujú falošné odrazy na lodných radaroch, čo umožňuje, aby sa riadené strely, ktoré prilietajú v nimimálnej vyške nad hladinou, dostali pomerne nebadane k cieľu. Napríklad, počas vojny o Falklandy bol britský torpédoborec HMS Sheffield zasiahnutý riadenou strelou Exocet a o šesť dní sa potopil. Argentínske lietadlo Super Etendard sa vyhlo lodným radarom, lebo letelo nad hladinou a strelu vypálilo asi zo vzdialenosti 30 km.

Ak útočiace strely prekonajú všetky obranné prostriedky, ostáva lodi ešte posledná ochranná línia - na malú vzdialenosť ju chránia automarické kanóny. Vedia vytvoriť takú hustú palebnú clonu, že niektorý z granátov takmer isto prilietajúcu strelu zasiahne. Americký systém Phalanx chrlí 3000 striel kalibru 20 mm za minútu.

A keby celkom zlyhali zbrane, môže sa ešte ručiť radarový systém vystreľovaním granátov naplnených hlinikovými pásmi, ktoré po rozpsknutí vytvoria oblaky kovových dipólov. Zmätú radary stovkami obrazov - na obrazovkách "sneží".

Proti torpédam podobný systém neecistuje. Niekedy sa lode dokážu torpédam vyhnúť, alebo im dokonca utiecť. Jedinou naozaj účinnou obranou proti torpédam sú buď stíhacie (útočné) ponorky, ktoré sledujú a torpédujú nepriateľské ponorky, alebo vrtuľníky vybavené sonarom, ktoré spolupracujú s plavidlami na hladine. Vrtuľníky vlečú pod hladinou akustické snímače, aby zistili polohu nepriateľských ponoriek, ktoré potom napádajú strelami alebo hlbinnými bombami.

Hlavným cieľomm torpéd sú lietadlové lode. Možno ich ochrániť iba tak, že sprievodné lode vytvoria obranný kruh, zisťujú a ničia nepriateľské ponorky.

Súbor poslal: Wepman
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka