Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Od osobného k národnému sociálnemu svetovému ... #miesto_oblast_28#

MATURITNÁ OTÁZKA č.17

Od osobného k národnému sociálnemu svetovému a všeľudskému v lyrike Hviezdoslava.

Zhodnotiť ideový a umelecký prínos Hviezdoslava do literatúry a jeho programové zameranie. Poukázať na tématiku a pestrosť lyriky. Základné básnické prostriedky v ukážke (zvolania, opakovania, zložené slová, okazionalizmy, metafory, inverzia, presah stopy)

 

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921)

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine - úcta k práci

- Študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Pet a Arany - prvé básne v maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal čítať slovenské knihy (najmä Sládkoviča); 1871 - Almanach Napred

- 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína; nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom.

Lyrika Hviezdoslava:

  Hviezdoslav písal málo básní osobných, podľa neho slovenský básnik má plni svoje poslanie medzi ľudom. Jeho rodisko - Orava bolo krajom úžasných prírodných krás, ale život v tom čase na Orave bol ako ho udáva vo veršoch:

(C) Veď biedna je tá naša Orava

    namiesto chleba ušlo sa jej skál

Za čias Hviezdoslava bola skutočne takou úbohou a biednou. Zabudnutý kraj a zabudnutý ľud, ktorý drel na cudzom a hľadal si živobytie v cudzine. Bolo to v časoch, keď po zatvorení Matice Slovenskej a slovenských gymnázií sa začal stupňoval maďarizačný tlak. Hviezdoslav vstúpil do literatúry:

# zbierka Básnické prviesenky Jozefa Zbranského - túto prvotinu venoval Andrejovi Sládkovičovi. Prejavuje tu lásku k ľudu, k rodičom, k sestre a k bratovi.

Jeho lyrika sa skladá z 8 cyklov:

  1. cyklus Sonety (21 básní) - konflikt medzi autorovými ideálmi a pozemským životom. Básnik chce uniknú od zloby a neprávosti pozemského života, do sveta básnickej tvorby. Ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi. Predstavujú ideál o ľudskosti, vznešených predstáv o lepšej a krajšej budúcnosti vo svete zla a spoločenských zápasov.

  2. cyklus Letorosty - 3 časti; vyslovil tu program svojej tvorby Letorosty I - tvoria umelecké krédo básnika ísť po ceste realisticky

= báseň Dávam z úprimnosti duše - vyslovuje svoj realistický program, je za úprimnosť, proti klamstvu, pretvárke, prázdnym slovám, váži si pravdu a otvorenosť, tento postoj mu prináša veľa trápenia

(C) ... mne odporným, čo prírode sa prieči,

    len pravdy si ctím, prostý obličaj!

Letorosty II - smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľa sa nad zmyslom života. Zmocňuje sa ho smútok nad stratou príbuzných. Zamýšľa sa aj nad tým čo je trvalé a zisťuje, že trvalá je práca. Typickými básňami zbierky sú:

Čierny rok a Pustý dom.

Letorosty III - = báseň Ó prečo nie som víchrom - chce by víchrom. morom, sopkou, chce zničiť zlo klamárov, zlodejov,cudzopasníkov, ktorí žijú z mozoľov čestnej práce, uvedomuje si svoju bezmocnosť - môže iba zatnúť päste, skloniť hlavu a roniť slzy. Autor vidí krivdy páchané na ľude, v jeho diele sú u počiatky vzbury.

Básnik tu prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu.

Kritizuje mravnú skazenosť spoločnosti. Nápravu očakáva od mládeže. Vyjadruje to v:

= báseň Ó mládež naša, tys' držiteľkov rána

= báseň K vám urodzeným veľkomožným - básnik tu vyčíta pánom, ktorí žijú z mozoľov ľudu a pritom ním opovrhujú. Nechávajú ho v zaostalosti, aby ho mohli viac vykorisťovať a potom ho hania a považujú ho za hlúpy ľud.

= báseň Ó práci všetka česť - poukazuje tu na pokrokovú hodnotu práce - dáva zmysel života pre človeka. Do tejto časti patria dve básne, ktoré venoval matke a otcovi:

= básne Priadka a Roľník - videl aj chyby a neresti ľudu. Povedal však, že príčinou je útlak a malé starosti o osvetu. Vyzdvihoval nadanie a pracovitosť a mravné hodnoty ľudu.

  3. cyklus Žalmy a hymny - autor tu porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude so skutočným stavom spoločnosti. Chce pomocou pravdy, krásy a lásky zmeniť svet, ale stroskotáva; V centre žalmyckej Hviezdoslavovej poézie sa ocitá kríza básnikovho svetonázoru. Ten udáva = báseň De profundis (Z hlbokosti duše) - celá báseň ukazuje búriaceho sa Hviezdoslava, hľadajúceho odpoveď na osobné i národné problémy vo viere a náboženstve. V básni, ktorá je vlastne monológom autora, k bohu sa Hviezdoslav ukazuje ako človek plný rozporov. Jeho idealistický svetonázor, náboženská viera je u zbavená pokory.

  4. cyklus Prechádzky jarom - zachytáva dojmy z hornooravskej prírody a jej čaro, príroda sa stáva jeho novým druhom a tak zabúda na samotu, ktorá ho sužuje. Práve príroda navodzuje u neho predstavu o novozlúčiteľnosti ľudstva.

= báseň Ja starý vychádzajúc - inverzia, prevrátený slovosled

  5. cyklus Prechádzky letom - nachádzajú sa tu obrazy básnikových dojmov z prírody a z práce roľníkov, uvažuje o zlepšení sociálneho postavenia ľudu. Básnik vedie v cykle dialóg s prírodou schopnosť obnovy v prírode v ňom vyvoláva pocit nezničiteľnosti ľudstva.

= báseň Zvážajúc z poľa - úcta k ľudskej práci, v lete zváža ľud z polí úrodu, autor ostro vystupuje proti zaháľačom, nad pansky vyzdobený kočiar kladie obyčajný sedliacky drevený povoz a najväčšou ozdobou sú mu mozole a pot ľudí.

  6. cyklus Stezky - vznikajú po návrate Hviezdoslava z Námestova do rodného Kubína, ozýva sa tu myšlienka starnutia. Prešla jar života a nadišla clivá jeseň, básnik rekapituluje svoje dielo, vyslovuje pochybnosti o spoločenskom účinku svojho diela. Trápi ho aj osud národa a slovanstva ako ozdravovací proces chápe ruskú revolúciu 1905, vyjadruje to v:

= báseň Ach búri, ??? sa to v slovianstve

  7. cyklus Dozvuky - 3 - dielny cyklus, plný tmavých myšlienok, žiaľ nad ubúdaním tvorivých síl, pochybnosti o zmysle svojho diela, má pocit, že žil a tvoril zbytočne.

  8. cyklus Krvavé sonety - básnik odsuzduje vojnu ako strašnú krivdu na ľudstve,ukazuje aj príčiny vojny. Hviezdoslav si kladie otázku čo vyvolalo vojnu a sám nachádza i odpoveď, že to bolo sebectvo jednotlivcov, pre ktorých vojna znamenala veľké zisky. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve, pričom jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou, jej vzdelanosťou i kultúrou. V záverečných sonetoch tohto spevu o krvi vyslovuje túžbu po mieri.

= báseň A národ oboril sa na národ - vysvetľuje zmysel, úmysel vraždiť, ničiť, dal obraz vojny, ľudia sú ukrutnejší ako zvieratá okrem života ničia aj kultúru.

= báseň Ó vráť sa skoro mieru milený - túžba po miery (kráľovstvo lásky), nechce sa stretávať s vdovami, sirotami a vyzýva ku práci.

 


Špeciálne poďakovanie pre:

subory pochadzaju od Pala Grosa
(http://members.xoom.com/palino/ - gpalino@usa.net),
OA Hrobakova Blava, resp. súkr. OA Liberta BA.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka