Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Martin Gorda

ODPADY

        Len na Slovensku vyhodíme asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. V Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť.

        Vo svete sa ročne použije 15 až 20 biliónov papierových plienok, na ktorých výrobu sa použije 1 miliarda stromov. Podľa odhadu by množstvo odpadu v USA mohlo poskytnúť toľko energie ako 100 miliónov ton uhlia. Väčšina skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespaliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.

        Denne sa stretávame s veľkým množstvom odpadov či už v domácnostiach, v priemysle. Tovar, potraviny a iné veci potrebné pre naše prežitie treba v továrni zabaliť, distribuovať do predajní. Doma potom výrobok skonzumujeme, ale z obalu vznikol odpad, ktorý musíme zlikvidovať.

 Odpad delíme na: papier – krabice, knihy, časopisy, zošity,
                                sklo – porcelán, poháre, fľaše
                                bio – čaj, zvyšky z ovocia, vaječné škrupiny
                                priemyselný
                                poľnohospodársky
                                rádioaktívny
                                ostatné – plechy, lieky, staré farby, batérie, pneumatiky, papier potiahnutý fóliou z alobalu, motorový olej.

       Výkaly psov sú škodlivé, pretože obsahujú plno parazitov, z ktorých vznikajú prenosom infekčné choroby.

        Skôr, ako sa odpadu zbavíme, mali by sme ho pretriediť, zvlášť papier, sklo, textil a vyhodiť ho do kontajnerov na to určených.

Odpad sa môže spracovať nasledovným spôsobom: uložiť na skládku tzv. regulovanú, alebo spáliť v spaľovni. Organizácia, ktorá likviduje odpad v Bratislave, sa volá OLO (odvoz a likvidácia odpadu) a spaľovňa odpadu sa nachádza pri Slovnafte.

        Nakoľko sa ročne neúmerne zvyšuje množstvo odpadu a tento ničí prírodu, presakuje do spodných vôd, ničí ovzdušie a tým aj naše zdravie, museli sme sa zamyslieť nad tým, ako ho dokázať znovu spracovať a použiť.

        Väčšina z viac ako 350 spaľovní, ktoré spaľovaním odpadu vyrábajú elektrinu, je v Európe a v Japonsku. Spaľovaný odpad ohrieva vodu a vodná para poháňa elektrické generátory. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia.  Odpad sa tak môže spaľovať vo fabrikách namiesto uhlia či palivového oleja. Ťažké časti odpadov, tj. prevažne kovy, sa oddeľujú a zostávajúci odpad sa lisuje do valcovitého

 tvaru a predáva sa ako palivo. Dokonca i odpad uskladnený v nádržiach v zemi sa môže použiť ako palivo. Tlením sa z odpadu uvoľňuje metán – plyn s rovnakým zložením ako prírodný plyn, ktorý sa nachádza v zemskej kôre. Z každej tony odpadov sa dá pripraviť až 400 metrov štvorcovných metánu. Tento plyn sa dá uskladniť na výrobu tepla a elektriny.

        Recyklovanie odpadu nemá význam len z ekonomického hľadiska, odľahne aj životnému prostrediu.

        Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.

        Recyklácia kovov je v porovnaní s plastmi ekonomicky oveľa výhodnejšia. Čím je kov drahší, ako napríklad zlato a striebro, tým viac sa ho oplatí recyklovať. To platí aj o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie.

        Odpadový papier sa rozmeľňuje na kašu, čistí, bielením sa zbavuje tlačiarenskej farby a špiny a rovnakým technologickým spôsobom ako pri dreve a handrovine sa z neho vyrába nový papier. V Japonsku predstavuje recyklovaný papier asi polovicu produkcie.

        Takisto sklo sa oplatí recyklovať, ale najlepšie je vracať sklenené fľaše a používať ich toľkokrát, koľkokrát je to len možné. Vo Veľkej Británii pututje fľaša od mlieka priemerne 30x od zákazníka do mliekárne a späť. Sklo by sa malo triediť podľa farby, pretože zo zmesi farebných skiel možno vyrobiť len zelené sklo.

        Vysoko rádioaktívny odpad je niekoľko tisíc rokov smrteľné nebezpečný. Preto sa ho zbavujeme formou uskladnenia, zatavuje sa do skla a uchováva v kontajneroch. V každej krajine je to však iná forma uskladnenia. Azda najlepší spôsob uloženia tohoto odpadu je ten, keď sa rádioaktívny odpad  zataví do sklených valcov a skladuje sa hlboko v zemi.  Vo Francúzsku sa táto metóda používa už od roku 1978. Niektorý z rádioaktívnych odpadov by mohol presiaknúť na povrch najskôr za milión rokov. Za taký dlhý čas sa však  rozpadne na relatívne neškodné látky.  Odpad by mal byť ukrytý  pod toľkými vrstvami, že jeho únik v zohľadňovanom časovom období by bol celkom  nemožný.

        Na mori dochádza k ekologickým katastrofám. Úniky ropy z tankerov spôsobujú úhyn morských živočíchov, odumiera fauna a flóra, voda je pokrytá súvislou vrstvou ropy.

        Vznikajú rôzne organizácie na podporu ochrany prírody a nášho zdravia, jednou z nich je napr. GREENPEACE.

 Súbor pridala Alena za čo jej patrí poďakovanie

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka