Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


PAKISTAN

Islamská republika Pakistan
Pakistání islámí džamhúríját 

POLOHA: Pakistan sa nachádza v severozápadnej časti Indického subkontinentu v južnej Ázii.  O hranice sa delí s Iránom, Afganistanom, Čínou a Indiou. Na juhu prilieha k pobrežiu Arabského mora.

ROZLOHA:  796 100 km2

POLITICKÉ A ŠTÁTNE ZRIADENIE:  Pakistan je federatívna pluralitná islamská republika, ktorá sa skladá zo štyroch provincií: Paňdžáb, Sindh, Severozápadná pohraničná provincia a Balúčistán. Hlavou štátu a výkonnej moci je prezident. V roku 1985 bol vytvorený dvojkomorový parlament, majúci obmedzenú zákonodarnú moc, národná rada a federálna vláda. Hrubý domáci produkt na osobu je 450 US dolárov a mena je 1 pakistanská rupia = 100 paisov.

FYZICKO GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA:

VERTIKÁLNE ČLENENIE:  Pohorie na severe a západe patrí alpsko himalájskej sústave. Pozdĺž SV hranice s Čínou sa týčia vysoké vrcholky pustého pohoria Korákóram, z väčšej časti zaľadnené skalnaté štíty. Tu sa nachádza druhá najvyššia hora sveta Čhogori (K 2, 8611 m). Z vlastných Himalájí spravuje Pakistan len ich najzápadnejšiu časť s najvyššou horou Nangáparvát (8126 m). Hornatá hranica s Afganistanom s veľhorským Hindúkušom (Tirič Mir, 7708 m) je prerušená niekoľkými priesmykmi , z ktorých najdôležitejšími sú Baroghil (3804 m) a Chajbarský (1030 m). Diaľnicou sa tadiaľ dá prejsť do Afganistanu. Na juhu sa rozkladajú úrodné roviny Paňdžábu (Päťrečie), obilnice Pakistanu, zavodňované prítokmi Indu. Od severu k juhu postupuje dlhé Sulajmánske pohorie (3441 m). Na JZ sa šíri suchá a pustá Balúčska plošina s priemernou výškou okolo 600 metrov. Jej zvlnený povrch lemujú omnoho vyššie okrajové pohoria (Brahúí 3277 m). Južne od himalájských predhorí sa šíri Pótvárska plošina a na ňu nadväzujúce úrodné kotliny Péšávarská a Kohátska. Na juhu uzatvára plošinu Slané pohorie (1522 m). Piesčité pustiny púšte Thár sa rozpínajú až k JV Indii. Hlavná časť územia Pakistanu patrí Indoganžskej plošine.

PODNEBIE:  Pakistan má prevažne vnútrozemské subtropické až tropické podnebie, ktoré sa vyznačuje veľmi horúcimi letami a miernymi zimami s veľkými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. V Jacobábáde v južnej časti Pakistanu bola nameraná najvyššia absolútna teplota v Ázii 53,5  C. Podnebie Pakistanu je pod vplyvom polohy na západnom akraji monzúnovej oblasti. Ročný úhrn zrážok je 200 – 100 mm.

VODSTVO:  Pakistnská riečna sieť je až na Páňdžáb veľmi riedka. Dlhý a mohutný tok Indu (Sindh, 3190 km, v zemi 2500 km) odvodňuje celú krajinu až na balúčske toky ústiace do Arabského mora a bezodtokové oblasti. Jej prítoky: Džihlam, Čanáb, Ráví, Satladž a Bíjás.

Indus je rieka zmiešaného typu, na svojom strednom  a dolnom toku je po opustení hôr odkázaná na vodu z monzúnových dažďov a jej stavy silne kolísajú. Na je prítokoch je mnoho vodných diel, určených najmä na zavlažovanie. V severnej oblasti je malebná krajina plná jazier. O vlastníctvo tohto územia sa vedú spory so susednou Indiou. Najväčšie jazerá: Menchar, Keenjar, Hanna.

FAUNA A FLÓRA:  Veľkú časť pakistanského územia pokrýva suchá step s xerofytným rastlinstvom. V stále zelených lesoch na SZ krajiny prevažujú borovice, himalájske cédry (déodáry) a cesmíny, na S rastú topole. Hory sú bohaté na divokú zver, žijú tam medvede, levharty a divoké ovce. Lesné porasty však teraz pokrývajú iba 3,5 % povrchu Pakistanu a prirodzené prostredie zvierat je ohrozené. Ohrozený je aj Indský druh delfína, pretože priehrady na rieke Indus mu zabraňujú dostať sa k miestam, kde hľadal potravu a lovil ryby.

DEJINY:  Jedna z prvých veľkých civilizácií na svete rozkvitala na tomto území okolo r. 2000 p.n.l.. Ľudia tejto starovekej ríše sa usadili v údolí rieky Indus, budovali nádherné stavby a vyrábali keramiku. V priebehu nasledujúcich viac než 3500 rokov toto územie dobyli Arabi, Peržania, Gréci a Turci. Briti ho začali dobývať na začiatku 19.st. Na zač. 20.st. sa zosilnilo napätie medzi dvoma hlavnými náboženskými skupinami – moslimami a hinduistami. Pakistan vznikol v r. 1947 rozdelením britskej kolónie Indie, na území s prevahou moslimského obyvateľstva. Ústavu prijali v r. 1956 a bola vyhlásená republika. Spory s Indiou o spoločnú hranicu v Kašmíre prerástli v r. 1956 v ozbrojený konflikt. Vo voľbách roku 1971 žiadali východopakistanskí Bengálci samostatnosť. Nasledovala občianska vojna , ktorou v r. 1972 získal Východný Pakistan nezávislosť pod názvom Bangladéš. Od 70. rokov pravidelne získavala nad krajinou kontrolu armáda, ale Pakistan zažil i obdobie demokratickej vlády. V r. 1988 bola Bénazír Bhuttová zvolená ako prvá ministerská predsedkyňa v Islamskom svete. Avšak napriek tomu len málo pakistanských žien pracuje mimo domova a na verejnosti sa ženy zahaľujú. Muži nosia oblečenú tradičnú dlhú košeľu a široké nohavice (šalvar-kamíz).

HUMÁNNA CHARAKTERISTIKA: 

POČET OBYVATEĽOV: 135 mil.

NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA:  Paňdžábci 50%, Paštunovci 13%, Indovia 11,5%, Saraikanovia 9,5%, Hinduisti hovoriaci urdsky 7,5%, ostatní 8,5%.

Úradným jazykom je urdština (angličtina je oficiálnym dorozumievacím jazykom), hlavným náboženstvom je islam. Obyvateľstvo Pakistanu prestúpili na islam pod tlakom arabských dobyvateľov okolo r.700 n.l. Dnes je náboženské cítenie v Pakistane veľmi silné. Kresťanov je 1% a hinduistov 0,8%.

Priemerný vek mužov je 59 rokov a  žien 61 rokov. Podieľ mestského obyvateľstva neprekračuje 30%. Najhustejšie sú osídlené úrodné oblasti Paňdžábu, zvlášť na východe. Západ je obývaný iba nepatrne.

SÍDLA:   Hlavným mestom je Islámábád (s aglomeráciou 930 tis.obyv.). Ďalšie veľké mestá: Káráčí (7 mil. obyv) – je to rybársky prístav. V Arabskom mori sa darí nespočetným druhom rýb, vrátane žralokov a haringov. Pakistan vyváža veľké množstvo rýb a mušlí.

Starobylé mesto Lahaur (4 mil.) – stredisko priemyslu, bankovníctva, kultúry a vzdelania. Ulice sú vždy zaplnené ľuďmi, bicyklami a rikšami. Vyznávači islamu sa zhromažďujú pred veľkou mešitou Badšáhí (postavená 1674).

Faisalábád (2 mil.), Multán (1,3 mil.), Rávalpindím (1 mil.).

Zaujímavé sú rozvaliny mesta Mohendžo-daro, ktoré svedčia o tom, že bolo jedno z prvých na svete postavené podľa plánu. Ulice sa krížili do pravého uhla a mesto malo aj kanalizáciu.

POĽNOHOSPODÁRSTVO:  Takmer polovica ekonomicky činných obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve, napriek tomu, že podiel na HDP je len necelá ¼. Nové odrody plodín, agrotechnické metódy, čiastočná mechanizácia a rozvoj zavlažovania (80% ornej pôdy) v rámci tzv. zelenej revolúcie v 70. rokoch napomohli dosiahnuť prebytku pšenice, ryže a cukru, ktoré sa aj vyvážajú. Taktiež na vývoz sa pestuje bavlník, kukurica, čajovník, juta a tabak. Stavy dobytka sú síce vysoké, ale produkcia mlieka a mäsa zostáva pre nedostatok krmiva pomerne nízka. Rozvíja sa lov a spracovania rýb.

PRIEMYSEL:  Nerastné suroviny sú málo využívané. Ťaží sa menšie množstvo čierneho uhlia a ropy. Stále významnejšia je produkcia zemného plynu. Existujú zásoby kvalitnej železnej rudy a tiež medi a bauxitu. Dôležitá je výroba cementu z ťaženého vápenca.

Výroba elektriny v tepelných elektrárňach z dovážanej ropy a domáceho zemného plynu už prevýšila produkciu energie z vody. Ťažký priemysel je od r. 1971 pod kontrolou štátu. Existuje montáž dopravných prostriedkov (nákladných automobilov a autobusov).

Po získaní nezávislosti sa rýchle rozvinul bavlnársky priemysel a spracovanie juty. Pre domáci trh i na vývoz sa spracúva koža a vlna. Dlhú tradíciu majú v Pakistane remeslá – výroba z kovu, hrnčiarstvo i výroba kobercov.

DOPRAVA: V preprave osôb dominuje železničná a automobil. doprava, ktorá disponuje pomerne kvalitnou diaľničnou sieťou. Významná je aj vnútroštátna letecká doprava.

Cenzúra tlače sa stále bežne vyskytuje. Vládou kontrolovaná rozhlasová sieť je hlavným zdrojom informácií a do značnej miery prispieva k utváraniu verejnej mienky.


Pakistanské zdravotníctvo  trpí nedostatkom odborníkov. Obmedzená sociálna starostlivosť, neveľké starobné a invalidné dôchodky. V Pakistane nie je povinná školská dochádzka a do školy posielajú rodičia len málo dievčat. Viac než polovica dospelých je negramotná, aj keď deti z bohatších rodín majú možnosť študovať na jednej z 35 univerzít v krajine.


 


 

Súbor poslal Pavol Richtarčík, za to mu patrí poďakovanie.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka