Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Untitled

Pavol Orságh Hviezdoslav

 

Hájnikova žena

 

O autorovi : Najväčší slovenský básnik. Spočiatku mu hrozilo odnárodnenie, ale vrátil sa k slovenskému národu. Na štúdiách v Kežmarku začal písať po slovensky. Písal zbierky:"Básnické prviesienky Jozefa Zbranského" a cykly:"Sonety, Letorosty, Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Krvavé sonety." Eposy : "Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský.

 

DEJ:

Básnik nás na začiatku oboznamuje s prírodou, ktorá obkolesuje starú hájovňu. Pritom porovnáva túto biednu chalúpku s hradom na vysokej skale, a prirovnáva ju k bielej labuti. Mladý Michal Čajka sa vybral na hrad za svojim zemepánom požiadať ho po smrti svojho otca o prenechanie hájnictva. Po počiatočných ťažkostiach prevzal Michal úrad po svojom otcovi. So svojou ženou Hankou, ktorú si priviedol z dediny, prežíval v horskej samote šťastné dni. No ich šťastie trvalo iba dovtedy, kým za Hankou nezačal chodiť mladý gróf Artuš Villáni. Počas jednej poľovačky Artuš poslal Michala na hon za jeleňom. Spravil to naschvál, aby ho pri Hanke neprichytil. Potom sa vybral za Hankou. Chcel ju zneuctiť a ona ho v sebaobrane zabila. Miškovi sa zdalo podozrivé, že mladý gróf tak náhle zmizol, preto sa ponáhľal naspäť do horárne. Ale už bolo neskoro.Pred súdom zobral Michal vinu na seba. Hanka odišla naspäť k rodičom. Po smrti jej matky, ktorá sa utrápila na smrť, upadla do slabomyseľnosti.Miška odsúdili na smrť obesením. No na pojednávanie nečakane príde šialená Hanka a ku všetkému sa priznala. Keďže ona už bola od boha dosť potrestaná, Miška prepustili. On sa s Hankou vrátil do hájovne. Raz Miško zachránil starého grófa Villányho a za odmenu nechcel nič, len aby Hanke odpustil. Stalo sa. Po čase sa im narodil syn Janíčko a aj Hanka vyzdravela. Všetko sa vrátilo do starých koľají a opäť žili šťastne.

 

Citáty:

Len okamih tam pobudnutia,

už mŕtvie bôľ, už slabnú putá, Za jedno: ľud je iba ľud-

zrak čistí sa, tlak voľneje, ten čakať môže dokiaľkoľvek,

i oživujú nádeje. až ďaka príde vyššej vôli

ku práci: prstom pokynúť-

Kde z jednej misky berú, jedia, a toho, ktorý už tam stojí

z jedného krčiažka kde pijú: u dvier a i len stáť sa bojí,

k tým ono ako vtáča sedá konečne opýtať sa tiahle

čo tretie v tichú harmóniu: a v istom s nemilosťou boji:

a keď si vpadli kolo šije: čo trúbi takto strmo, náhle?

im hudie rajské melódie.

 

Chalúpky

 

Nuž nepýšte sa tak, vy chladné hrady, vy kaštiele,

veď bledne už váš kment, veď pustnete, veď v priepasť rúcate sa,

bo zľahčili ste vlastný fundament.

A chalupy? Tie stoja,hľa, a budú stáť, žiť bude, kto v nich hniezdi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

@@LH 6

Pozdrav

 

Pozdravujem vás, lesy, hory,

z tej duše pozdravujem vás!

Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,

zrak jeho urknul, zmámila

lož, ohlušila presila:

vy k žitiu privediete zas,

vy vzkriesite, vy zotavíte,

z jatrivých vyliečite rán,

v opravdu priamom, bratskom cite

otvoriac lono dokorán,

a srdečnosť kde odveká,

kde nikdy nevspela zrada,

bez dotazu, kto on, čo hľadá,

na lono to, hľa, v objem sladký

ramenom láskyplnej matky

pritúliac verne človeka...

Len okamih tam pobudnutia:

už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,

zrak čistí sa, tlak voľneje,

a oživujú nádeje;

len jeden pokyn, zášum lesný,

len jeden horskej riavy skok:

a duša už sa ladí k piesni,

tkne sa jej bičík prečudesný -

a srdce hupká vozvysok;

len jedno orla skolotanie,

len jeden švihot sokola,

prez horu mužné zahvízdanie,

na holiach jeden záblesk vatry:

a nás už chváce povoľa,

duch už sa zažal, už sa jatrí,

plamenným krídlom šibe hor'

jak v nebi naspäť meteor;

len chvíľka, ako vzdušný vlas,

čo preletí nám ponad hlavu -

a už ju máme, myseľ hravú:

zmladenej duše prez dúbravu

tak strie sa, ako dúhy pás...

...Z tej duše pozdravujem vás!

 

 

- b. zbierka: Krvavé sonety

 

A národ oboril sa na národ

 

A národ oboril sa na národ

s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.

Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá,

zem stone piští vzduch, rvú vlny vôd,

kde bleskom kmitla hrozná Astarot.

A jak v žne postať zbožia líha zrelá

pod kosou, radom váľajú sa telá,

v cveng šabieľ špľachce čerstvej

krvi brod...

Tak vo víchrici totej ukrutenstva,

nímž ani tiger dravšie nezúri

zapadá nie zvlek, výkvet človečenstva,

života radosť smrtnej do chmúry,

v prach purpur všeľudského dôstojenstva,

v sutiny jasný palác kultúry!...

 

Ó vráť sa skoro mieru milený

 

Ó, vráť sa skoro, mieru milený,

zavítaj s ratolesťou olivovou

a buď nám zdravím, veselím i chôvou,

v snažení ostňom, kovom v rameni!

 

Zášť - fakľu sváru - medzi plemeny

zdus! Nedaj stretať sa viac s mladou vdovou,

sirôtky, s rodičmi, čo nad synovou

oporou v hrobke kvília zlomení.

 

Sceľ jazvy; úštrby zhľad zisk svoj zlatý!

Pod svoje nás zájm' húfy vodcovstvo,

veď k cieľom, plným dobrých predsavzatí:

 

to bude triumf, zo zdôb radosť, ó,

za zdatnosť v borbe - práce na postati...

Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo!

 

 

- b. zbierka: Letorosty I.

 

Dávam z úprimnosti duše

 

Čo dávam, dávam z úprimnosti duše:

raz myšlienky kvet a zas teplý cit,

jak zvnútra práve k svetlu vzpláli samy

bez okrás, lesku, farbidla.

Ja nevedel sa nikdy zatajiť,

ja vždycky nenávidel šaľbu, mamy

a strojenosti pravidlá;

hluk prázdny široústych rečí,

kadejaký lže zvodný obyčaj,

kov, falše, poklôn jalovosť,

ňouž nepreráža ani krv, ni kosť,

hlaď pĺžovú a iných mastí krámy;

mne odporným, čo prírode sa prieči,

len pravdy si ctím prostý obličaj!

 

Skrsne-li teda pocit pravý v skrýši duše:

jak hviezda v súmrak všasne zárivo

už vyrazený letí, letí čo šíp z kuše.

 

Ó, duše mojej rýdze tkanivo,

veď ruše sa mi s každou piesňou, ruše!...

 

 

 

 

 

 

 

 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka