Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Pavol Országh - Hviezdoslav

Pavol Országh-Hviezdoslav

HÁJNIKOVA  ŽENA

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1985.

Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 - 1921): narodil sa vo Vyšnom Kubíne. Študoval v Miškovci a v Kežmarku, absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. Pracoval ako advokátsky pomocník, neskôr ako podsudca. Po vzniku ČSR sa stal členom jej prvého revolučného Národného zhromaždenia. Zomrel v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Hájnikova žena, Gábor Vlkolinský, Ežo Vlkolinský, Letorosty I, II, III, Krvavé sonety, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, ...

Obsah: Hájnikova žena zobrazuje tragický príbeh z lesnej samoty. Mladý Michal Čajka sa po smrti svojho otca, starého Čajku, prihlási do služby u starého pána Villániho: „miesto je, hľa, oč bych túžil!“. Villáni ho prijme, lebo starý Čajka mu kedysi zachránil život „Tak prišiel i na jeden lov: kde mladým žitím už-už platil; no zavčas ktos ta pribehol, a keď už ináč nemohol: nasadiac vlastné svoje žitie, sám vbehnul v objem drápov hbite a nožom ľútu šelmu sklátil...“. Michal sa potom zamýšľa nad budúcou službou „Hej, vedel on, kde, čo a jaká ho povinnosť a ťarcha čaká; no mužne poddával jej plece a v jarmo vďačne stoknul väz.“. Je zaľúbený so svojou milou Hankou „No myšlienku mal on i inú zavše pritom, tú kŕmil on horúcim citom“. Hanka pochádza z majetnej rodiny a Michal je chudobný, preto sú rodičia proti sobášu „i nastal krik a hrozba s plačom, karhali, kliali celé dni“, ale napokon súhlasia a mladí sa zoberú. Presťahujú sa do opravenej hájovne, Michal chodí každé ráno do hory, Hanka robí práce okolo domu a večer sa vždy zasa stretnú. Sú spolu šťastní. Raz v noci sa Hanke prisní zlý sen, predzvesť nešťastia „a predsa strašný to bol sen! ... Keď totá obluda ma vliekla ku priepasti, kam zavaliť ma asnáď chcela - už len chvíľa: tu tys mi prišiel na pomoc“ a v ten deň ju v kostole sledovali „oči vlčie“ mladého Artuša Villániho, ktorý onedlho príde aj so svojim sluhom za ňou do hájovne na svojom koni. Hanka sa ho bojí. Artuš popýta o krčah s vodou a nechá jej v ňom peniaze, ktoré ale ona nechce, a preto ich hodí do rieky. Artuš za ňou príde aj druhý raz, ale ona ho opäť vyháňa „I  iďte stadiaľ razom preč, rušajte, kade drží cesta“. Artuš je zlý človek „bár anjelských sĺz tiekli brody, bár kliatby naň sa sypal plam, i neznal často ani sám, čo všetko boril, otravoval...“, a nechcel ísť, tak sa Hanka zamkla, aby sa nedostal dovnútra. Zanedlho je v lese poľovačka a Artuš pošle Michala a ostatných chytiť jeleňa, ktorý sa vynoril z húštiny a on sám zamieri do hájovne. Michal má ale zlé tušenie, a preto tam ide aj on. Artuš prišiel do hájovne „keď zrak jej úšker diabla zočil, stál známy pred ňou vlkodlak“ a Hanka už jeho otravovanie nemôže vydržať a zabije ho „Hach! - Zbojník! - Tu máš napokon... Pán Artuš zrúknul, schrčal dute, zvrávoral - skydol na podlahu“. Michal prišiel do hájovne neskoro, našiel Hanku pri mŕtvom Artušovi, a tak mu musela prisahať, že nič nepovie. Michal sa potom išiel priznať, že ho zabil on „Nu, skolil som ho pospolu... Zaplatil pokus, záškodník!“. Hanka prišla za rodičmi, jej matka z toľkého utrpenia umrela a otec ju potom vyhnal. Hanka sa z toho pomiatla. O rok nato Michala idú popraviť, tak ho vypočúvajú, a ten berie vinu na seba. Keď však Hanka pribehne na súd a prizná sa, Michala pustia. Keď sa Hanke narodí dieťa, jej pomätenosť pominie.

Čo dielo vyjadruje: Ideou tohto diela je viera v obrodu národa cez zdravé ľudové vrstvy a odsúdenie odcudzenej šľachty, ktorá nemôže a nechce osožiť ľudu, naopak, prináša mu len útlak, biedu a nešťastie. V Hájnikovej žene, najmä v siedmej kapitole sa prejavuje konflikt medzi poddaným ľudom a šľachtou, pričom básnik sa stavia na obranu národa, tak ako to robil aj Sládkovič vo svojej básni Nehaňte ľud môj a kritizuje šľachtu, jej úpadok a pýchu „Žiaľbohu, u nás pustne, hynie napospol všetko!“. Ľud prirovnáva k lesu, ktorý je utláčaný a napriek tomu si udržiava svoje mravy, zásady a silu a odráža útoky zhubnej, márnivej a spupnej šľachty. Básnik strieda epické časti s lyrickými, v diele sú čarovné opisy prírody vo všetkých ročných obdobiach. Aj tie však úzko súvisia s dejom, sú prípravou alebo sprievodnou súčasťou tragických alebo harmonických životných udalostí. Stelesňuje a obdivuje les s ľudom tým, že les ponúka svoje plody, oddych, ticho, poskytuje úkryt a ochranu zvieratám, zatiaľ čo šľachta les len vyrubuje, ničí ho a zver v ňom loví „čo divý, pomätený lovec - blesk a hrom zbrojou u boku - sa zabral lesom poľovať, štvať, márniť všetko, čo v ňom žije“. Pokiaľ „Tu tomu srdce nad tým plače; ten však sa rechtí za uhlom“. Vyslovuje ale nádej „až dopanuje - dopanuje!“.

Môj názor: Toto dielo patrí podľa mňa medzi jedno z najkrajších v slovenskej literatúre. Hviezdoslav vie použiť krásne obrazy prírody, aké nikto nedokáže napodobniť.

Súbor poslal: Wepman

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka