Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Pavol Országh – Hviezdoslav

Pavol Országh – Hviezdoslav
Hájnikova žena

     Pavol Országh – Hviezdoslav sa označuje za najväčšieho slovenského básnika. Narodil sa  2. 2. 1849 vo Vyšnom Kubíne a zomrel  8. 11. 1921 v Dolnom Kubíne. Študoval v Jasenovej, Miškolci, Kežmarku, Prešove – právo. Pôsobil na mnohých miestach: Dolný Kubín, Martin, Senica a v Námestove. Vždy sa hlásil k slovenskému národu. Že sa neodcudzil, na tom má zásluhu jeho matka a jeho učiteľ Medzihradský. V Námestove, kde pôsobil  20 rokov, napísal svoje najkrajšie diela. Do lyriky patria  Básnické prviesenky Jozefa Zbranského a osem lyrických cyklov: Sonety, Letorosty, Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky a Krvavé sonety. Do epiky patrí lyricko-epická skladba Hájnikova žena, eposy Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský a báseň Dve návštevy, kratšia epika: Bútora a Čútora, V žatvu, Prvý záprah, Poludienok a Na obnôcke. Hviezdoslav spracúva aj biblické námety – Agar, Kain, Ráchel, Vianoce, Sen Šalamúnov; z drámy má vyšší význam len tragédia Herodes a Herodias (hry – Vzhledanie, Pomsta, Otčim); hojná je aj prekladateľská činnosť - PetØfi, Arany, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz a Shakespeare – Hamlet, Sen noci svätojánskej. Za najvýznamnejšie dielo sa pokladá dielo Hájnikova žena.

Téma:  Šťastný život Hanky a jej muža Miška Čajku v hájovni na Podvrší, až kým doň

             nezasiahne mladý pán Artuš Villáni.

Idea:  Autor veľmi pekne zobrazuje krásy oravskej prírody a poukazuje na vernú a čistú lásku

           Hanky a Miška, ktorí žijú v lone tejto krásnej prírody.

Prostredie:  oravská príroda, svet chalúp, svet kaštieľa

Čas:  19. storočie

Postavy:  Miško Čajka – pracovitý, zodpovedný, obetavý, má rád prírodu, svojich rodičov

                                             a svoju ženu Hanku, v mnohom sa podobá Sládkovičovmu              

                                             „Detvanovi“.

                 Hanka – Miškova žena, verná, pracovitá, dobrosrdečná, oddaná

                 Artuš Villáni  - mladý pán, vypočítavý, ohrozuje šťastie a lásku Hanky

Dej:  Dej sa odohráva v dvoch kontrastných prostrediach -  vo svete chalúp, svet chudoby a svet kaštieľa, svet šľachty. Má dve línie, a to epickú a lyrickú.

Po smrti starého hájnika Čajku si jeho syn Miško ide pýtať od zemepána Villániho službu po svojom otcovi. Dostane ju a vynoví svoju hájovňu. Páči sa mu Hanka. Chce ju požiadať o ruku. Hankin otec nie je s jej voľbou najprv spokojný, ale keď lepšie spozná Miška, pristane. Majú veľkú svadbu a spoločne žijú šťastne v hájovni sa Podvrší. Raz zablúdi na Podvršie Artuš Villáni. Hanka sa mu páči a chce si ju získať. Ona ho ale odmieta. Skúša to aj peniazmi, ale márne. Počas poľovačky Artuš posiela Miška Čajku za horu za jeleňom. Všetci poľovníci sú na hore za jeleňom. Artuš ide zatiaľ do hájovne, prepadne Hanku a ona ho v obrane svojej ženskej cti zabije. Keď si uvedomí, čo spravila, je zúfalá. Vinu zoberie na seba Miško. Je uväznený a má byť popravený. Všetci ho odsudzujú. Hanka sa vracia do rodičovského domu. Matka s ňou cíti, ale neskôr zomrie. Otec je tiež proti Miškovi. Hanka sa pomätie. Je čas súdu. Hanka vtrhne do súdnej siene a prizná sa k tomu, čo urobila. Miško je oslobodený a Hanka  tiež. Odchádzajú spolu do hájovne na Podvrší. Tu Hanka znova vyzdravie a majú spolu aj syna. Raz búrka strhne most a Miško zastaví rozbehnuté kone starého Villániho. Tým mu  zachráni život. Miesto odmeny si pýta odpustenie. Má odpustené a do hájovne sa vracia šťastný život.

V lyrickej línii autor oslavuje prírodu (Pozdrav, Zbohom); opisuje kaštieľ, chalupu, prírodu; uvažuje o ľude, o jeho vzťahu k šľachte a o šťastí.

„Pozdravujem Vás lesy, hory,

z tej duše pozdravujem Vás!

Čo mrcha svet v nás skvári, morí,

zrak jeho urknul, zmámila

lož, ohlušila presila...

Vy k žitiu privediete zas

z jatrivých vyliečite rán

v opravdu priamom bratskom cite,

otvoriac lono dokorán....

Len okamih tam pobudnutia,

už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,

tlak voľneje i oživujú nádeje.

Len jeden pokyn, zášum lesný,

len jeden horskej riavy skok,

a duša už sa ladí k piesni,

tkne sa jej bičík prečudesný

a srdce hupká vozvysok...“

Básnické ozdoby:  metefora: „...len jeden horskej riavy skok...“

                                                    „..a srdce hupká vozvysok...“

                                epiteton: „...myseľ hravú...“              „...zletlý anjel zmieru...“

                                                   „...plamenným krídlom...“

                                personifikácia: „...ten javor, čudesné šumí o tom zvesti...“

                                                              „...vo sparne slnca smreky driemu...“

                                 básnická otázka: „...Žalovať? ... A či ona dieťa?...“

                                                                   „... a opäť blaha svitnul máj? - ...“

                                 prirovnanie:  „Jak hniezdo v tesnu perutí...“

                                                           „...rozsvitom aj by na obrázku...“

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka