Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Peter Jaros

Autor: www.books.sk
Vydavatelstvo FORMAT, P. O. Box 8, 902 01 Pezinok, Slovakia

Narodil sa 22. januara 1940 v podtatranskej obci Hybe. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, stredoskolske studium zavrsil maturitou na Gymnaziu v Liptovskom Hradku. Studium slovenciny a rustiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave ukoncil roku 1962. Dva mesiace pracoval ako redaktor vydavatelstva Mlade leta, potom nastupil na zakladnu vojensku sluzbu. Po navrate bol dva roky redaktorom tyzdennika Kulturny zivot, odtial presiel do literarnej redakcie Slovenskeho rozhlasu. Roku 1972 sa stal pracovnikom Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave, kde posobil az do roku 1990 ako scenarista, ustredny dramaturg a veduci tvorivej skupiny. Do polovice roka 1992 bol spisovatelom v slobodnom povolani. Od juna 1992 do septembra 1994 bol poslancom Narodnej rady Slovenskej republiky. V sucasnosti pracuje v Dome slovenskej literatury a zaroven aj v sukromnej filmovej a televiznej firme Trigon production, s. r. o.

Pisat zacal uz na strednej skole a prve prozaicke a poeticke prace publikoval v literarnych mesacnikoch Mlada tvorba a Slovenske pohlady. Do literatury naplno vstupil dvoma knihami noviel Popoludnie na terase (1963) a Urob mi more (1964). Charakteristickym znakom oboch diel je ponor do psychologie ludi z mestskeho prostredia. V romanoch Zdesenie (1965), Vahy (1966) a dvojnovele Putovanie k nehybnosti (1967) sa myslienkovo prihlasil k principu filozofie francuzskeho existencionalizmu a tvorivymi postupmi aj k poetike antiromanu. V nasledujucom tvorivom obdobi sa autorovi na dlhy cas stavaju ideovym a tematickym inspiracnym zdrojom zazitky z detstva a mladosti. Z tohto prostredia cerpal namety pre knihy poviedok a dlhsich proz Menuet (1967), Navrat so sochou (1967) a Krvaviny (1970), v spomienkovych prozach pre mladez Az dobehnes psa (1971), v dvojnovele Pyr (1971), v romane Trojusmevovy milacik (1973) a opat v knihach poviedok Pradeno (1975) a Telo v herbari (1979). Hoci namety a pribehy vychadzaju z autorovho poznania a zivotnej skusenosti, nie su prisne realisticke. Uplatnuje v nich prvky absurdity a parodie, grotesky a sarkazmu, ale aj snovofantasticke vstupy s vyuzivanim tvorivych postupov hororu a detektivky.

Tretie obdobie literarnej tvorby P. Jarosa charakterizuje prechod k sirokym epickym platnam. Takym je rozsiahly roman Tisicrocna vcela (1979), v ktorom stvarnil tri generacie liptovskych rolnikov a murarov Pichandovcov. Podla Jarosa ich zivotaschopnost zarucila filozofia prace ako nasa narodna filozofia. V nasledujucej knihe poviedok Paradny vylet (1982), tematicky zakotvenych v rodnom kraji, si vyskusal nosnost dalsich kompozicnych postupov, ktore posuvaju pribehy az do poloh bizarnosti, fantastiky a mystiky. V tomto obdobi zaroven pracoval na volnom pokracovani romanu Tisicrocna vcela, ktory vysiel pod nazvom Neme ucho, hluche oko (1984). Spolocensky roman Lasky hmat (1988) je ostrou kritikou sposobu zivota intelektualnych vrstiev mestskej society. V romane Psy sa zenia (1990) na pribehu spisovatela, ktory prichadza do maleho mesta, aby ziskal material na dalsie literarne dielo, poukazal na zahmlenost a neuprimnost medziludskych vztahov v spolocnosti, prechadzajucej obdobim zakladnej zmeny socialnych, cize vlastnickych vztahov. Podobnu charakteristiku mozno vyslovit aj o romane Milodar slucka (1991). Spolocne so spisovatelom Ivanom Hudecom vydal aj knihu povesti o slovenskych hradoch Biela pani, mrtvy pan (1992). Vybery z poviedkovej tvorby autora vysli v knihach Orechy (1972), Jazda na spiacom obrovi (1985), Grimasy (1996).

Peter Jaros je aj filmovym scenaristom a autorom viacerych rozhlasovych hier. Podla jeho scenarov boli nakrutene celovecerne a televizne filmy Den slnovratu (1973), Tetovane casom (1975), Pacho, hybsky zbojnik (1975), Studene podnebie (1975), Tisicrocna vcela (1983), Magma (1984) a dalsie.

august 1998

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka