Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Egypt - Gíza

V Gíze, ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry, sa k nebu týčia tri veľké pyramídy. Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Veľká sfinga. Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov, ale až od 19. Storočia začínajú archeológovia zisťovať, ako a prečo vznikli. Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej časti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom. Keď sa asi okolo roku 2925 pred n. l. obe kráľovstvá spojili, novo vzniknutý egyptský štát si zriadil hlavné mesto v Mennofere (Memfida) na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách. Tri veľké pyramídy boli postavené v období štvrtej dynastie (asi 2575 - 2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároveň najväčšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o čosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, oveľa menšiu pyramídu si dal postaviť faraón Menkewré, Chufewov vnuk. Egypťania považovali faraónov za žijúcich bohov, ktorým je súdené sa po smrti pripojiť k ďalším uctievaným bohom. Niektorí bohovia, ako napríklad vládca mŕtvych Usire a Anup - boh so šakaľou hlavou, sa zúčastňovali súdu nad mŕtvymi. Egyptský panovníci si stavali ,, príbytky smrti ", tvorené komplexmi podzemných chodieb, v ktorých bolo všetko potrebné na život po smrti, vrátane potravín, nádob a šperkov. Tieto hroby sú vhodne umiestnené skraja púšte na západnom brehu Nílu.

Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovať malé obdĺžnikové hrobky zvané mastaby. Také sa našli v Sakkeáre, ležiacej západne od Memfidy, a v Abyde. Na nové riešenie- hrobku v podobe pyramídy – prišiel o sto rokov skôr, ako sa začali stavebné práce na pyramíde v Gíze, faraón tretej dynastie Džóser. Táto prvá pyramída sa vypínala do výšky 60 metrov uprostred sakkárskej púšte. Mala šesť stupňov a na rozdiel od všetkých predchádzajúcich stavieb bola obložená kameňom. Neskorší faraóni stavali pyramídy s hladkými stenami – napríklad Červenú pyramídu v Dahčäre. Vrchol tohto výtvarného riešenia potom predstavujú práve mohutné pyramídy v Gíze. Obrovská Chufewova pyramída (jej vrchol dnes chýba) pôvodne siahala do výšky 146,6 metra. Je taká veľká, že by sa do nej podľa jedného odhadu vošlo naraz Westminsterské opátstvo, londýnska katedrála sv. Pavla, Chrám sv. Petra v Ríme a katedrály vo Florencii a v Miláne. Vystavali ju z dva a pol milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony. Kvádre spájali bez malty a priliehajú k sebe tak tesne, že – ako poznamenal britský egyptológ Flinders Petrie (1853-1942) spojom by sa nepretiahla ,,ihla ani vlas”. Táto monumentálna stavba sa budovala asi 30 rokov a nie je len obdivuhodným staviteľským výkonom. Vyžadovala si dopravu veľa materiálu a účinnú organizáciu približne stotisíc mužov. Väčšina kameňa pochádza z miestnych lomov, ale vápencové obklady sa museli privážať z Tury, vzdialenej 13 kilometrov na východnom brehu Nílu. Ružová žula, použitá na obloženie pohrebnej komory, sa zasa musela dopraviť z juhu, z Asuánu.

Prvýkrát od staroveku do Chufewovej hrobky vstúpili ľudia v 9. Storočí na príkaz bagdadského kalifa Ma’amuna, ktorý dúfal, že tu nájde poklad. Jeho ľudia vnikli dovnútra severnou stenou a napokon sa dostali až do pohrebnej komory. Tam však nijaký poklad ani iné cennosti nenašli. Archeológovia si dosiaľ lámu hlavu prečo bola už vtedy hrobka prázdna, keď neexistujú nijaké dôkazy, že by bola predtým vykradnutá.

Týmto severným vchodom dnes do pyramídy stoja hrobky Chufewových hodnostárov a príbuzných. Nachádzajú sa tu aj mastaby a malé jamy, v ktorých boli kedysi uložené lode. Vykrádač hrobov však obsah jám rozkradli už v staroveku. Roku 1954 boli v piesku na južnej strane pyramídy objavené rozobraté časti veľkej lode. Ich poskladanie trvalo 10 tokov. Je možné, že loď slúžila za Chufewovho života ako reprezentačné plavidlo.

Dokonalá orientácia Veľkej pyramídy, ktorej štvorcová základňa leží takmer presne v smere sever – juh a východ – západ, a rôzne mystické interpretácie rozmerov pyramídy viedli k niektorým podivným teóriám o zmysle týchto stavieb. Niekoľko britských astronómov 19. Storočia tvrdilo, že pyramídy vznikli ako observatóriá a mohli vraj slúžiť ako slnečné hodiny. Astronóm Charles Piazzi Smith na základe rozmerov pyramíd ,,dokázal”, že sú dielom božím, výtvorom ,,božského geometra na nebesách”, a že je v nich zakódovaný dátum druhého príchodu Krista. Iní pyramídológovia a nazdávajú, že tieto stavby postavili návštevníci z vesmíru. Archeologické a literárne doklady naznačujú, že sa pyramídy stavali na uctenie pamiatky mŕtvych faraónov, neboli však nevyhnutne ich hrobkami. Pyramídy a ďalšie mohli tiež slúžiť ako sídla ka, ináč povedané ducha, v ktorého posmrtnú existenciu starí Egypťania verili. Rimania neskôr pyramídy kritizovali ako prejav okázalej márnivosti. Plinius Starší (23 – 79 n. l.) ich nazval ,,márnivými a bláznivými stavbami, ktorými králi vystavujú na obdiv svoje bohatstvo”. Nemohol však predvídať, že práve svojou pompéznosťou naplní Veľká Chufewova pyramída sen svojho tvorcu o nesmrteľnosti: vďaka nej sa nestratilo z pamäti sveta jeho meno už takmer päťtisíc rokov.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka