Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Česká republika

má rozlohu 78 864 km2 a 10,3 mil. obyvateľov. Hlavné mesto Praha - 1,2 mil. Územie tvoria historické krajiny Čechy, Morava a Sliezsko. Administratívne sa delí na 85 okresov.

        Má centrálnu polohu v Európe. Politickostrategická poloha bola vždy predmetom záujmu mocností. Moderný spoločný česko-slovenský štát vznikol v roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska, po viac jako 300 ročnej habsburskej nadvláde, ktorá v Čechách nastúpila v prvej polovici 17. Storočia a po takmer 1000 r období od zániku Veľkomoravskej ríše a pričlenení územia dnešného Slovenska k Uhorsku. Rozdielnosťnáhľadov českej a slovenskej politickej a ekonomickej reprezentácie na riešenie naliehavých ekonomických, sociálnych a národnostných problémov viedla však k zániku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Česká republika je nový štátny útvar na mape strednej Európy. Vznikla 1.1. 1993 na základe prijatia zákona o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky Federálnym zhromaždením. Hranice Českej republiky sú historické a patria k najstarším v Európe. Od roku  1918 sa však uskutočnili menšie úpravy pôvodne určených štátnych hraníc s Rakúskom a Poľskom.

        Česká republika patrí k husto zaľudneným štátom Európy s nízkym prirodzeným prírastkom obyvateľstva /0,1prom./ Najmenej zaľudnené sú Južné a Západné Čechy. Na Morave sú slabo zaľudnené Jeseníky a Českomoravská vrchovina. V Českej republike žije 81,3% obyvateľov českej národnosti, 13,6% moravskej a sliezskej, 3% Slovákov, zvyšok Nemci, Poliaci. Najväčšie sídla: Praha, Brno (388 tisíc obyv.), Ostrava ( 328 tisíc obyv.), Plzeň (173 tisíc obyvateľov), viac jako 100 000 žije v Liberci a Olomouci .Česká republika je priemyselno-poľnohospodársky štát. Priemyselná výroba má starú tradíciu. V období rozpadu Rakúsko-Uhorska bolo na jej území sústredených 70% priemyslu celej monarchie. Čechy a Morava boli v tom období popri priemyselnom Sasku hospodársky najvyspelejší región v strednej Európe.

        Politicko-hospodárske zmeny v Európe po 2.svetovej vojne zasiahli aj bývalú Československú republiku. Po nástupe totalitnej vlády v roku 1948 nastali zmeny v celom hospodárskom systéme republiky(znárodnenie, industrializácia hospodársky menej rozvinutých oblastí, budovanie ťažkého priemyslu, zanedbávanie tradičných odborov spotrebného priemyslu, orientácia na hospodárstvo ZSSR a i.). Hospodárstvo štátu má postkomunistické znaky ekonomiky. Prechod na trhové hospodárstvo sťažuje nižšia výkonnosť priemyslu používaním zastaralých technológií. Vysoká spotreba surovín a energie, rozpad spoločného trhu bývalých soc. krajín RVHP, pomalé prenikanie výrobkov na svetové trhy a nízka produktivita práce charakterizujú súčasnú hospodársku situáciu Česka.

        Priemyselná výroba je najdôležitejšie odvetvie, na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) sa podieľa 50%, zamestnáva 40% ek. činného obyvateľstva. Významné činitele při rozmiestňovaní priemyslu boli surovinová a palivová základňa. V oblastiach výskytu a ťažby nerastných surovín a palív vznikli prvé významné priemyselné centrá (Kladno, Ostrava a i.). Na hutnícky priemysel nadviazala strojárska výroba (Praha, Plzeň a i.). V súčasnosti má hospodárstvo ČR nedostatok energetických zdrojov. Rozhodujúce postavenie v priemysle má strojárstvo. Rýchly rozvoj zaznamenal chemický a gumárenský priemysel. Petrochémia sa prudko rozvíja. Ropa a zemný plyn sa dovážajú hlavne z Ruska. Vo výstavbe je nový ropovod Ingolstadt-Litvínov.

        Sklársky, keramický, obuvnícky, textilný, odevný a potravinársky priemysel sú tradičné odvetvia ľahkého priemyslu. Sklársky priemysel má starú tradíciu, dostatok kvalitných surovín a kvalifikovaných pracovníkov. Obdobná situácia je v keramickom priemysle (Karlovarský porcelán). Obuvnícky priemysel patril v minulosti k svetovej špičke (Baťa).

Pivo, mäsové výrobky, cukor a likéry sú kvalitné exportné tovary.

        Poľnohospodárska výroba sa na tvorbe HDP podieľa 10%. Hodnotu svojej produkcie má v rovnováhe rastlinná i živočíšna výroba. Poľnohosp. ČR je intenzívne, ale v porovnaní s ostatnými  vyspelými štátmy Európy je produkčne menej výkonné. Vývoj poľnohospodárstva výrazne ovplivnila povojnová pozemková reforma a predovšetkým kolektivizácia. To prinieslo výrazné štrukturálne zmeny (veľkoplošné pestovanie plodín, vnútená špecializácia poľnohospodárskych podnikov a iné). So súčasnými spoločenskými, politickými a hospodárskymi premenami prebieha pretváranie poľnohospodárskych družstiev. Opäť sa uplantňujú individuálne formy hospodárenia.

        Najúrodnejšie oblasti sú Polabie, Dolnomoravský, Dyjskosvratecký úval a Poohří. Tam sú vhodné podmienky pre pestovanie náročných plodín jako kukurica a cukrová repa. Na vývoz sa pestuje chmeľ (Poohří) a sladovnícky jačmeň (stredné Pomoravie). Známe ovocinárske oblasti sú v Českom stredohorí a na južnej Morave, kde sú aj oblasti pestovania viniča. Hlavná zemiakarska oblasť je Českomoravská vrchovina.

        Dobrá krmovinová základňa, dostatok lúk a pasienkov a vhodná klíma vytvárajú priaznivé podmienky pre živočíšnu výrobu. Najvyššiu produkciu hovädzieho mäsa majú východné Čechy a južná Morava. Tam je tiež intenzívny chov ošípaných. Chov oviec má veľmi slabé zastúpenie. Vzrastá však význam chovu hydiny. Starú tradíciu má chov rýb v južných Čechách (Českobudejovická, Treboňská panva).

        Dopravnú sieť podmienili prírodné podmienky a historický a spoločenský život. Poloha ČR uprostred Európy z nej robí tranzitnú krajinu v smere V-Z a S-J. Svojím výkonom je doprava rozvinutá, ale po technickej stránke nezodpovedá súčasným európskym požiadavkám.

        Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. 10 000 km železníc, 40% elektrifikovaných. Železničná sieť sa radialne zbieha do Prahym ktorá je najväčší železničný uzol v štáte.

        Automobilová doprava zabezpečuje prepravu osôb a tovaru na krátke vzdialenosti. Väčšiemu rozmachu jej bráni nedostatočná diaľničná sieť.

        Riečna doprava v ČR sa obmedzuje na rieku Labe a Vltavu. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži zahraničnému pbchodu a je cez nemecké prieplavy napojená na európsku vodnú sieť. Hlavné riečne prístavy sú Praha, Melník, Ústí nad Labem a Dečín. Námorná flotila kotví v poľskom Štetíne.

        Letisko medzinárodného významu je v Prahe.

        Potrubná doprava slúži na rozvod zemného plynu z nálezísk na J. Morave  (Hodonín) a karbonskych banských plynov (Ostrava). Cez územie štátu prechádza tranzitný plynovod do juhozápadnej a západnej Európy. V Livínove končí ropovod dopravujúci ropu zo zauralských ropných polí.Projektovaná výstavba ropovodu z Ingolstadtu do Litvínova napojí ČR na európsky rozvodný systém. Medzi Litvínovom a Bohlenom v Nemecku funguje etylénovod.

        ČR je významným ekonomickým činiteľom nár. hosp. Po zmene politických pomerov v Európe po roku 1990 sa stáva významným zdrojom finančných príjmov. K najviac navšťevovaných patrí Praha, Karlove Vary, Mariánske Lázne, Františkovy Lázne.

        V zahraničnom obchode sa ČR snaží o vyrovnanú bilanciu. Dováža hlavne suroviny pre chemický, hutnícky, textilný a energetický priemysel. Ďalej potraviny a výrobky moderného strojárstva. Vo vývoze predávajú výrobky sklárskeho, strojárskeho, textilného, keramického, drevárskeho a potravinárskeho priemyslu. Vyváža tiež výrobky farmaceutického priemyslu. Ďalej vyváža koksovateľné uhlie, sklárske piesky a kaolín. Najvýznamnejší obchodný partner je Nemecko. Intenzívny je obchod so SROV.

Hospodárske oblasti ČR: 

1.      Stredné Čechy

2.      Južné Čechy

3.      Západné Čechy

4.      Podkrušnohorská oblasť

5.      Severné Čechy

6.      Východné Čechy

7.      Stredná Morava

8.      Juhozápadná Morava

9.      Juhovýchodná Morava

10.  Ostravská a Sliezska oblasť

Stredné Čechy: tvoria územné jadro ČR. Hlavný priemyselný potenciál sa sústreďuje predovšetkým do Prahy a priľahlých priemyselných stredísk v jej zázemí. Hl. mesto je aj najvyspelejšie priemyselné centrum štátu. Prevláda tam priemysel strojársky (ČKD, Tatra Smíchov, České lodenice, Avia Letňany a i.), potravinársky, farmaceutický a polygrafický. Významné zastúpenie má terciárna sféra.

        Energetická (ťažba čierneho uhlia) a hutnícka základňa oblasti je Kladno (72 000 obyv.). Vsevernej časti je Mladá Boleslav (45 000) s výrobou automobilov. Stredné Polabie má intenzívnu poľnohospodársku výrobu, na ktorú nadväzuje potravinársky priemysel (cukrovary). Nachádza sa tu chemický priemysel (Kralupy nad Vltavou, Neratovice, Kolín). V oblasti južne od Prahy je rozsiahla cementárenská výroba (Beroun) a ťažba uránových rúd (Príbram). Energhetickú základňu oblasti okrem tepelnej elektrárne v Mělníku tvorí sústava hydroelektrární na Vltave a Mělníka patrí k územiam so zhoršeným životným prostredím.

Južné Čechy: patria k hospodársky k najmenej rozvinutým oblastiam ČR. Sú aj najmenej zaľudnené. Hustota je nižšia jako celoštátny priemer. Príčiny tohoto javu boli vo veľkej migrácii obyvateľov za prácou a odsune nemeckého obyvateľstva z pohraničných okresov. Rozsiahle lesné komplexy pohraničných hôr sa stali zdrojom drevnej suroviny pre drevársky a papiernický priemysel (Volary, Větrní, Loučovice). Ťažba tuhy zo šumavských ložísk dala základ známej výrobe tužiek v Č. Budejoviciach (Hardtmuth). V energetike oblasti hlavnú úlohu majú hydroelektrárne Lipno a Orlík. Vo výstavbe je jadrová elektráreň Temelín. Hospodárske centrum  Južných Čiech sú Č. Budejovice (98 000) so strojárskym a potravinárskym priemyslom. Ďalšie priemyselné strediská sú Písek s textilným priemyslom, Tábor so strojárskym priemyslom a potravinárskym priemyslom a Strakonice so strojárskym priemyslom.

Západné Čechy: majú v súčastnosti dobrú socioekonomickú polohu medzi nemeckým Bavorskom a Prahou. Hospodárske centrum oblasti je Plzeň (173 000) s najväčším strojárskym podnikom na území štátu – Škodove závody. Mesto je známe aj svojím potravinárskym priemyslom (pivovar). Palivovoenergetickú základňu tvorí neveľká uhoľná panva Nýřansko-radnická a hutnícke železiarne v Hrádku u rokycan (výroba špeciálnych ocelí). V širšom zázemí Plzne je rozsiahla ťažba kaolínu a výroba technického porcelánu. Strediskami Podšumavia sú Klatovy so strojárenským a kožiarskym priemyslom a Sušice s výrobou zápaliek. Strediskom Chodska sú Domažlice s poľnohospodárskym zázemím. Podobnú hospodársku štruktúru (spracovanie poľn. Produktov) má aj Tachov.

Podkrušnohorská oblasť: patrí medzi hospodársky významné oblasti ČR. Prevláda v nej ťažobný a energetický priemysel. Hnedé uhlie sa ťaží v Sokolovskej panve (20%) a Mosteckej panve (80% produkcie štátu). Tepelné elektrárne v Tisovej, Prunéřove, Tušimisiach, Počeradoch, Ledviciach a Komořanoch majú celoštátny význam.

        Z ďalších priem. Odvetví sú významné: chemický, sklársky a keramický. Z terciárnych činností má veľký význam kúpeľníctvo (Karlove Vary, Jáchymov, Teplice a iné). Oblasť má tri výrazné hospodárske podoblasti:

a) Ústecko-mosteckú

b) Chebsko-sokolovskú

c) podoblasť dolného Poohří

a)Ústecko-mostecká podoblasť má rozsiahlu chemickú výrobu a ťažbu uhlia. Hospodárske stredisko je Ústí n. Labem (99 000) s chemickým priemyslom. Severnejšie položený Děčín (55 000) je najvýznamnejší riečny prístav na Labe. Most (71 000) s okolím je centrom ťažby hnedého uhlia. Petrochemický kombinát v Litvínove  (30 000) je najväčší chemický závod v ČR.

b) Chebsko-sokolovská podoblasť je druhá ťažobná oblasť hnedého uhlia. Stredisko ťažby je Sokolov (25 000) a jeho okolie. Kúpele Karlovy Vary sú zároveň aj strediskom sklárskeho a keramického priemyslu. Strojársky priemysel má  Ostrov nad Ohří (trolejbusy) a pohraničný Cheb (32 000).

c) Dolné Poohří má poľnohospodársky charakter. Hospodárske centrum je Žatec (21 000) s pestovaním kvalitného chmeľu na vývoz. Ťažba hnedého uhlia a splodiny energetického priemyslu spôsobili v oblasti značnú devastáciu krajiny a zničenie prírodného prostredia.

 Severné Čechy: sú tradičná obasť textilnej a sklárskej výroby. V posledných desaťročiach sa rozvíjala aj strojárska výroba. Hlavné hospodárske centrum oblasti je Iberec (101 000). Popri tradičnej textilnej výrobe sa tam rozvíja textilné strojárstvo a výroba nákladných automobilov (Liaz). Je tiež významné obchodné centrum. Jablonec nad Nisou (46 000) má výrobu bižutérie (sklársky priemysel), dopravné a textilné strojárstvo. V českej Lípe (40 000) je strojársky priemysel, v jej okolí sa ťažia uránové rudy. Sklársky priemysel je aj v novom Bore, Železnom Brode a Kamenickom Šenove. Textilný priemysel má Tanvald a varnsdorf. V poľnohospodárstve má priaznivejšie podmienky živočíšna výroba.

Východné Čehy: energetický priemysel má základ v tepelných elektrárňach (Trutnov, Opatovice, Chvaletice). Rozšírené je dopravné strojárstvo (Vrchlabí, Vysoké Mýto, Chrudim, Jičín), tiež textilný (Ústí nad Orlicí, náchod) a chemický priemysel ( Hradec králové, Pardubice, Semtín). Potravinársky priemysel je rovnomerne rozdelený v celej oblasti. Hospodárske jadro oblasti je sídelná aglomerácia Hradce Králové (100 000). Pardubice (95 000) s chemickým, potravinárskym a elektrotechnickým priemyslom. Významná železničná križovatka sa nachádza v Českej Třebovej. Spracovanie kožušín je v Trutnove. Hlinsko v Čechách má elektrotechnický priemysel.

Stredná Morava: je vyspelá priemyselná aj poľnohospodárska oblasť. Úrodný Hornomoravský úval je hlavná základňa potravinárskeho priemyslu. Hospodárske centrum oblasti je Olomouc (106 000). Mesto bolo v 12.-17. storočí hlavné město Moravy. V súčastnosti je významné kultúrne stredisko a sídlo druhej najstaršej univerzity v ČR. Olomouc má okrem potravinárskeho priemyslu aj strojársku výrobu (čerpadlá, potravinárske stroje) a farmaceutický priemysel. V Prostějove (50 000) sú významné odevné, strojárske a potravinárske podniky. Přerov (51 000) je železničnou križovatkou so strojárskym a chemickým priemyslom. Hranice na Morave (20 000) majú cementáreň a výrobu čerpadiel.  Šumperk (31 000) má textilný priemysel (spracovanie ľanu) a strojárstvo (meracie prístroje). Neďaleký Štrenberk je mestom hodinárstva. Severozápadná časť oblasti (Svitany, moravská Třebová) je menej rozvinutá.

Juhozápadná Morava: patrí medzi hospodársky vyspelé oblasti štátu. Najrozšírenejšie priemyselné odvetvie oblasti je strojárstvo. Potravinársky priemysel má základňu v úrodnom Dyjskosvrateckom úvale a Vyškovskej bráne. Zdroje drevnej suroviny podmienili rozvoj drevospracujúceho priemyslu.Výroba stavebných hmôt sa opiera o bohatstvo stavebného kameňa v Českomoravskej vrchovine. Energetický priemysel mázáklad v ťažbe čierneho uhlia (Rosice) a vo výrobe elektrickej energie (Oslavany, Vír, Vranov n. Dyjí, Dalešice a jadrová elektráreň Dukovany). Oblasť juhozápadnej Moravy sa delí na dve podoblasti:

a)      Brnensko-znojemskú

b)   podoblasť Českomoravskej vrchoviny      


Súbor poslal: Wepman

 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka