Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Olympijske hry

Olympijske hry.

Olympia leží na západnom Peloponéze, v kraji nazývanom pred tisícročiami i dnes Élis. Nájdeme ju na každej mape Grécka, hoci nemá ani tisíc obyvateľov.

Je jedným z najznámejších miest na svete. Pritom nie je to tak dávno, čo sa skrývala pod vrstvou sčerneného bahna. Ľudia o Olympii vedeli len toľko, že kedysi existovala. Muselo sa čakať až do minulého storočia, kým prišli archeológovia, aby ju znova vyniesli na povrch zeme. Vykopali z nej už len malé pozostatky, avšak prekvapujúce nádherou a plné umeleckých pokladov. Vzkriesenie Olympie patrí medzi veľké výkony ľudského umu. No azda väčšie a záslužnejšie je to, čo po ňom nasledovalo: vzkriesenie olympijských hier. Tieto hry sa opäť stali najvýznamnejšou športovou udalosťou sveta a presne tak, ako kedysi bojujú na nich najlepší z najlepších o česť víťaza.

 Toto miesto bolo najposvätnejším miestom starej Helady. Konali sa tu vyše tisíc rokov hry, na ktorých nikdy nevytasil Grék na Gréka meč, nech to bol účastník súťaží či obyčajný divák, a nepriateľ neprelial krv nepriateľa. Všetky grécke štáty uznávali ekecheiriu, ktorá nebola, žiaľ, pri moderných olympiádach obnovená. Ak máme v úcte meno francuzkeho baróna Pierra de Courbertina, ktorý sa zaslúžil o vzkriesenie olympijských hier koncom 19.storočia, nemôžeme nespomenúť meno élidského kráľa Ífita z konca 9.storočia pred naším letopočtom, ktoý sa podľa gréckej tradície zaslúžil o ekecheriu - všeobecný posvätný mier medzi všetkými gréckymi štátmi počas olympijských hier.

 Pre starých Grékov bola Olympia posvätným územím a jedným z najvýznamnejších stredísk spoločných stretnutí. Tu sa schádzali každé štyri roky najlepší z najlepších a súťažili o olivový veniec a titul olympionika, čo bola najvyššia pocta, akú mohol v ich očiach smrteľník dosiahnuť. A keďže kult tela spájali Gréci s kultom umu a ducha, prichádzali sem spolu so športovými nadčencami básnici a hudobníci, aby sa pochválili svojím umením, filozofi a politici aby vysvetĺovali a obhajovali svoje názory, maliari a sochári, aby vystavovali svoje diela a inšpirovali sa vzormi. Olympia bola tak miestom, kde sa upevňovalo vedomie spolupatričnosti Grékov a olympijské športové slávnosti boli zároveň najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou gréckeho sveta. Olympijské hry sa konali podľa gréckych údajov prvý raz roku 776 pred n.l. a posledný raz roku 393 n.l., t.j. dovedna 293 razy. Od prvých do posledných uplynulo 1169 rokov. Nimi sa začínal a označoval grécky kalendár.  Olympiu považovali Gréci za doménu najvyššieho boha Dia, podľa jeho sídla, nadoblačného Olympu , dostala tiež meno. Jej jadro tvoril posvätný okrsok Altis, ktorý krášlili chrámy, oltáre, sochy bohov a olympijských víťazov, pamätné dosky a úschovne pokladov. Za ohradným múrom tohto okrsku boli športové zariadenia: štadión, hipodróm, telocvične, bazény. Na priestranstvách medzi nimi stáli budovy správy hier, ubytovne pre pretekárov a vybraných hostí, kúpele a obytné domy. Trvalé bydlisko tu malo len niekoľko desiatok ľudí: kňazi a chrámoví služobníci, dozorcovia, zriadenci. Počas hier však ožívalo celé jej okolie a Olympia sa zmenila na stanové veľkomesto. Olympijský štadión sa skvie v celej svojej dávnej sláve.Za svoj dnešný vzhľad ďakuje vedcom a nadčencom, ktorí ho v rokoch 1952-1961 odkryli spod nánosu vekov a vrátili do pôvodnej podoby z čiast jeho vzniku, t.j.asi z polovice 4.storočia pred n.l.Presnejšie rečeno, z čiast jeho vtedajšej prestavby. Tento štadión nebol však v Olympii prvý.Vykopávky objavili stopy po ešte staršom /archaickom/,ktorý ležal o niečo ďalej na západ.Dnešný štadión je podľa jeho objaviteľov "neskoroklasický" a teda v poradí tretí.Je najmladší,i kedˇ vieme, že má viac ako dve a štvrť tisícročia. Vlastný štadion v gréckom zmysle, t.j.pretekárska trať,tvorí obdĺžnik s rozmermi 212.5 krát 31 metrov.Nie je to však presný obdĺžnik. Na západnej strane je asi o štvrť metra užší, na východnej o štvrť metra širší,okrem toho je po dĺžke máličko vyklenutý smerom von.Táto neprevidelnosť je zrejme úmyselná,od zvyčajného miesta príchodu sa práve preto javí ako presný obdlžnik.Na južnom svahu vystupujú z trávy zvyšky kamennej tribúny,kde stálo pôvodne desať kresiel pre usporiadateľov hier a zároveň sudcov.Na severnom svahu, sú zvyšky mramorového oltára bohyne Démétry Chamyny,odkiaľ sa prizerala hrám jedna jej kňažka ako zástupkyňa ženského pokolenia.Trať merala od štartu k cieľu 192.27 metra a ohraničovali ju dva kamenné prahy.Zavedenie olympijského stadia sa pripisovalo Héraklovi.

Tých 192.27 metra bolo vraj sto jeho krokov. Podľa antických údajov sa vmestilo na olympijský štadion 40 000 až 45 000 divákov.Nebol to teda najväčší štadion: na athensky sa vošlo 60 000 divákov, na efezský dokonca 70 000. Nebol ani najvýstavnejší:delfský mal kamenné lavice,athénsky mramorové,pergamský sa dokonca mohol pochváliť zastrešením. Napriek tomu bol najslávnejším.

 Na juh od štadióna sa tiahol kedysi hipodróm,kde sa konali olympijské preteky na koňoch a na vozoch.Tvoril ho veľký obdĺžnik zakončený na užších stranách polooblúkmi,ktorý obkolesovali,takisto ako štadión, trávnaté svahy pre divákov.

 Athénsky rečník Lýsias nazval roku 338 pred n.l. Olympiu najkrajším miestom v Hellade. Dá sa o tom diskutovať, lebo krásnych miest je v Grécku na každý prst desať. Máloktoré však vyžaruje takú atmosféru mieru a pokoja, máloktoré pôsobí takým dojmom pohody. Je tu všetko, čo sa spája s predstavou pozemského raja: zelené pahorky s vysokým modrým nebom, strieborná rieka v údolí, obzor lemovaný cyprusmi a tujami, šum olív a spev slávikov, farba a vôňa vavrínov, mýrt, oleandrov, mimóz a kvetov čo nemajú v našej reči meno. Je to jeden z najkrajších kútov sveta.

Súbor poslal: Wepman

 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka