Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Vyvoj v USA po roku 1945

Vojna amerických osád za nezávislosť (Prenikanie európskych mocností do Azií a Ameriky kvôli hospodárskym záujmom. Severnú  Ameriku kolonizovali Francúzske vojská v povodí Mississippi - Luiziána)

V polovici 18. storočia bolo na Atlantickom pobreží Severnej Ameriky trinásť anglických kolónií. (Vznikali od konca 16.st.) Prichádzali sem ožobračení roľníci, prenasledovaní puritáni aj katolíci (z Ag.), schudobnení šľachtici a trestanci.

Pôvodné obyvateľstvo (Indiáni) bolo na nízkej úrovni (rodová spol.), bolo ľahko dobyté a dali sa zatláčať na západ a neskôr žili v rezerváciách (strácali možnosť obživy). Kolonisti prebrali rozptýlený spôsob boja, naučili sa pastovať tabak a kukuricu.

Príčiny konfliktov angl. kolónií s Anglickom

Parlament sa snažil zasahovať do priemyslu, chcel uplatňovať monopol - zabrániť vzniku manufaktúr (konkurencia), ktoré by kolonistom zabezpečili väčšiu samostanosť. Ďalej boli zavádzané nové dane a clá, boli prevádzané zásahy do samosprávy, ďalej bol vydaný zákaz sťahovania sa smerom na západ (zámienka: báli sa konfliktu s Indiánmi, príčina: anglická šľachta si robila nárok na celú pôdu)

Bostonské pitie čaju (dec. 1773)

Parlament zaviedol nové dane a clá, a tak kolonosti začali bojkotovať anglické výrobky, to prinútilo parlament zrušiť nové dane, ponechal iba clo na čaj. Keď lode Východoindickej spoločnosti priplávali do Bostonu (-stredisko odporu), osadníci nahádzali debny s čajom do mora. Na to anglická vláda zrušila ústavu v jednej z osád a uzavrela bostonský prístav. 1774 kongres vo Philadelphii protestoval proti Ag. opatreniam a zosilnil bojkot tovaru. V roku 1775 začal medzi anglickou vládou a kolonistami boj, na čele osadníkov stál George Washington. Kolonistom sa podarilo vytlačiť anglické vojská z Bostonu. Hlavnou silou kolonistov predstavovali farmári, koloniálna buržoázia, maloburžoázia a robotníci. Na strane Anglicka stáli šľachtickí statkári, bohatí plantážnici (z juhu), privilegovaní obchodníci, kňazi anglikánskej cirkvi a štátni úradníci.

Vyhlásenie nezávislosti (4.7.1776) - Philadelphia <Obrázek: Thomas Jefferson>

Hlavným autorom bol Thomas Jefferson. Kde sa tvrdí, že od prírody má každý právo na samostatnosť, na život, na slobodu ,šťastie a tiež právo na súkromné vlastníctvo a vláda, ktorá to nezabezpečí musí byť odstránená. Bol to pokrokový dokument a stal sa programom európskej buržoázie v boji za zvrhnutie absolutistického feudálneho zriadenia.

Priebeh vojny za nezávislosť.

Anglicko sa rozhodlo pre rozhodnejší postup proti kolonistom a po vylodení v Amerikoňe dosahovali veľké úspechy vďaka zlej kolonistickej armáde. Tá nemala pevné vedenie a bola nedisciplinovaná, lebo farmári odchádzali domov na poľné práce. Armáda nemala ani dosť zbraní ani jazdectva,delostrelectva a peňazí.

Obratom vo vojne bola bitka pri Saratoge (1777), lebo týmto víťazstvom získali kolonisti spojenectvo Francúska (Mal na tom zásluhu veľvyslanec USA v Paríži Benjamin Franklin), Španielska a Holandska (Anglicko im vzalo kolónie, a preto podporovali kolonistov peniazmi a zbraňami). Definitívnu porážku utrpela anglická armáda v r. 1781 pri Yorktowne

V rokoch 1782-1783 sa konali mierové rokovania, kde bola uznaná samostatnosť trinástich osád, tie vytvorili spoločnú republiku - Spojené štáty americké.

Charakter vojny za nezávislosť: Buržoázna revolúcia (tretia na svete), Národooslobodzovací boj. Americká revolúcia bola povzbudením a vzorom pre buržoáziu v Európe.

Postavenie ľudu a postavenie D. Shaysa

Americký ľud nedosiahol však splnenie svojich požiadaviek, pôda bola síce vyhlásená za štátny majetok, ale predávala sa iba vo väčších dieloch, tak sa jej zmocnili bohatí plantážnici a špekulanti. Otroci boli slobodní iba na severe na juhu ostalo otroctvo. Indiáni boli naďalej utlačovaní do rezervácií. Za vojny nastal veľký štátny dlh. Buržoázia sa ho snažila znížiť zvyšovaním daní, ktoré zadlžovali a ožobračovali farmárov, tí spolu s mestskou chudobou povstali na čele s Daniel Shays. Povstanie bolo potlačené, ale r. 1787 bola vypracovaná demokratická ústava (Na čele USA stojí prezident volený na 4 roky, ktorý menuje ministrov, zákonodarnú moc má kongres, ktorý sa skladá z dvoch snemovní  (reprezentantov - kde sú štáty zastúpené podľa počtu obyvateľov, a zo senátu - v ktorom má každý štát dvoch zástupcov)  , ktorá obmedzila jednotlivé štáty a upevnila ústrednú vládu.

Občianska vojna v USA

Vo vojne za nezávislosť získali anglické kolónie politickú nezávislosť, ale v hospodárskej oblasti boli stále závislé od Anglicka. Hospodárstvo bolo srále založené hlavne na poľnohospodárstve a továrenská výroba sa rozvíjala hlavne až od 30. -tych rokov min. storočia a rozvíjala sa nerovnomerne.

Pre poľnohospodárstvo bolo dôležité získavať novú pôdu, a tak sa rozširovalo územie USA na západ:Kúpami a výbojmi (napr. vojna s Mexikom (1846-47)) - na západe sa územie rozšírilo až k Tichému oceánu. Vďaka dostatku pôdy sa začala ďalšia vlna kolonizácie. Kolonisti:

1.Domáci -bohatí (planážnici z juhu a špekulanti zo severu). Chudobní - robotníci a drobní farmári. 2.Zahraniční - skrachovaní drobní roľníci a nezamestnaní remeselníci z Európy.

Rozdiely medzi severom a juhom.

Juh bol poľnohospodársky, takmer vôbec tu neexistoval priemysel a zdrojom bohatstva sa stalo pestovanie bavlny plantážnym spôsobom, za pomoci práce otrokov, preto sa tu začal rozvíjať obchod s černochmi (na trhoch). Juh bol v podstate sebestačný a nezávislý od severu.

Na severe sa rozvíjal priemysel (bavlnársky) a železnica znamenala rozvoj hutníckeho a oceliarskeho priemyslu. Životné podmienky robotníkov boli ťažké, a tak sa tu začalo rozvíjať prvé robotnícke hnutie (od 20-tych rokov) a v 50-tych rokoch vzniká prvá marxistická organizácia. Časť priemyselnej buržoázie zavrhovala otroctvo, pretože juh mal malú spotrebu priemyselného tovaru.

Príčiny Občianskej vojny.

Nový boj o pôdu (medzi bohatými a chudobnými), chudobní žiadali zrušenie otroctva, lebo plantážnikom z juhu by ostalo množstvo pôdy, na ktorej by nemal kto robiť. A buržoázia na severe (okrem textilnej buržoázie, ktorá odoberá z juhu bavlnu.) vystupuje proti juhu, lebo je sebestačný. <Obrázek: Abraham Lincoln>

Roku 1854 vzniká republikánska strana, do ktorej vstupovali farmári a robotníci. V programe mala rozdelenie pôdy (na západe) a obmedzenie otroctva, ktoré by sa neskôr zrušilo. Za úplné odstránenie otroctva boli tzv. abolicionisti (Abolition - !z anglického originálu - zrušiť. Na ich čele bol John Brown, ktorý chcel na juhu vyvolať povstanie otrokov, ale neskôr bol popravený.) Roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikánsky kandidát Abraham Lincoln, s čím nesúhlasí otrokársky juh a začiatkom roku 1861 vytvorilo 11 juž. štátov tzv. konfederáciu - Vlastný prezident, vláda a vojsko.

Začiatok vojny medzi severom a juhom 1861-1865. <Obrázek: Robert Lee>

Na začiatku mala armáda juhu veľké úspechy (dokonca ohrozili hl.m. Washington), lebo armáda severu pristupuje nezodpovedne, nerozhodne a málo útočne. Roku 1862 vyhlásil prezident zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy na západe, čím motivoval k boju a vypukla revolučná nálada, sever m <Obrázek: Ulysses Grant> ohol prejsť k revolučnej vojne s účasťou ľudu (=obrat vo vojne). Generáli severu: Grant, Sherman. Juhu: Lee. V apríli 1865 dobylo vojsko severu RICHMOND a armáda juhu sa vzdala. Krátko potom (14.4.1865) sa podarilo zavraždiť A.Lincolna v divadle (Zabil ho herec Booth, ale dali ho zabiť jeho spolupracovníci , ktorí sa chceli dostať k moci. Obvinený bol ale juh.)

Charakter a výsledky občianskej vojny.

Buržoáznodemokratická revolúcia (1.etapa) (Burž.dem rev.: 1.etapa 1861-1865, druhá etapa 1865-1877). Výsledky: zrušenie otroctva, rozdelenie pôdy, zjednotenie USA, odstránenie feudálnych prežitkov.

Černosi dostali slobodu, ale nedostali pôdu, stávajú sa najslabšou sociálnou vrstvou, ostávajú nevzdelaní a stávajú sa zbojníci.

Obdobie rekonštrukcie 1865-1877 - II. fáza buržoáznej revolúcie.

Išlo o vyrovnanie hospodárskych a politických rozdielov medzi Juhom a Severom a o hospodársku premenu krajiny z agrárnej na priemyselnú. To narazilo na odpor južanských plantážnikov, ktorí prijali protičernoské zákony na juhu a vytvoril sa aj tajný spolok KU KLUX KLAN, ktorý prenasledoval černochov.

Rekonštrukcia dala predpoklad na premenu USA z priemyselno-agrárnej krajiny na priemyselnú veľmoc.

Počas druhej etapy priemyselnej revolúcie sa v USA rozvíja monopolistický imperializmus. Dochádza k prudkému rozvoju hospodárstva, poľnohospodárstva a priemyslu (vďaka dostaku surovín, kapitálu a pôdy). Dochádza ku koncentrácii priemyslu - vzniku monopolov a trustov. Vysoký stupeň rozvoja techniky v priemysle (automatizácia, sériová výroba (bežiaci pás), automatické obrábacie stroje a strojové sústavy).

Kolónie: Hawai(anektovali), Kuba, Filipíny - imperialistická vojna so španielmi, + celá stredná a južná Amerika, politika otvorených dverí v Číne (vykorisťoná všetkými mocnosťami)

USA vstupuje do 1. sv. vojny roku 1917 na strane Dohody. Pod zámienkou ničenia amerických lodí trojspolkom, ale v skutočnosti dodávali dohode zbrane a boli tiež hospodársky spätí, lebo dohoda mala dlhy v USA a tí si nemohli dovoliť prehru dohody. A tiež si uvedomili, že keď sa zúčastnia vojny, zúčastnia sa aj prerozdelenia sveta. USA presadili u spojencov platnosť 14tich Wilsonových bodov (8.1.1918) ako odpoveď na popularitu ruských dekrétov. USA boli zástancom miernejšej koncepcie mierovej zmluvy s Nemeckom (bez vojenských náhrad a zabraných území, USA uzavreli individuálne zmluvy s Rakúskom a Maďarskom). Zúčastňujú sa aj rozdelenia sveta na ďalekom východe (- zmluva s Japonskom), USA si zabezpečuje prístup k čínskym prístavom a dobudováva loďstvo (končí sa prevaha Anglicka). Zo začiatku nevstúpili do spoločnosti národov, lebo ju chceli využívať na ovplyvňovanie politiky sveta, kde narazili na odpor Anglicka a Francúzska.

Obdobie prechodnej a čiastočnej stabilizácie (1924-29)

USA nebolo zastihnuté vojnou, a tak dochádza k rýchlemu rozvoju priemyselnej výroby (1928 o 34% vyššia výroba než pred vojnou, rozvoj elektrotechnického, automobilového, kinematografického priemyslu a i.). Americký spôsob života: vzorom mládeže je úspešný podnikatel, profesionálny športovec, filmová hviezda. Po spoločenskej stránke vývoj stagnuje: robotníci sa zaväzujú, že nebudú štrajkovať (= tzv. “žlté odbory”), nízka úroveň amerických filmov (mnoho), zakazuje sa vyučovanie darwinovej vývojovej teórie -  v niektorých štátoch severu a stredu USA (opičí proces - proces s učiteľom darwinovej teórie)

Vo svete sa stabilizácia prejavuje len v niektorých odvetviach (čiastočná), dočasná (1929), existuje stála armáda nezamestnaných, pokoj v medzinárodných vzťahoch - nadviazovanie dipl. vzťahov so ZSSR.

Pomocou Dawesovho plánu (1924) sa dostáva americký kapitál poľahky do Nemecka. Medzinárodná finančná pôžička mala slúžiť na obnovu priemyslu Nemecka. (200 mil. dolárov - 70% z USA)

Pred druhou svetovou vojnou zastávajú USA neoficiálne politiku uzmiernenia útočníka (APPEASMENTU), s cieľom v rozumnej miere vychádzať v ústrety požiadavkám fašistických štátov v lokálnych konfliktoch, aby sa zabránilo celosvetovej vojne. (Snahy dostať do konfliktu dva totalitné systémy)

Vstup USA do vojny- 7.12.1941 sa odohral útok na Pearl Harbor (cez víkend). Japonci chceli zabezpečiť, aby americké lietadlá ani nevzlietli - panika. Japonci získali do roku 1943 prevahu v tichomorí (obsadenie: Filipín, Bornea, Franc. Indočíny - atlas)

Neskôr dochádza k vylodeniu amerických jednotiek v Amerike, na Sicílii a po bitke pri Midway získavajú prevahu v Tichomorí. V auguste 1941 bola podpísaná Atlantická charta - sformovanie protifašistickej koalície - jadro USA a Anglicko, sept ZSSR (dohodli sa na demokracii po vojne v štátoch). Washingtonská deklarácia - celosvetová protifašistická koalícia - 26 štátov (v máji a júni r. 1942 sa uzatvárajú dvojstranné dohody: ZSSR - Ag a ZSSR - USA o otvorení 2.frontu, ten sa otvára až 1944, lebo chceli vyčerpať ZSSR a kvôli ťažkým opevneniam na záp. pobreží)

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka