Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Slovania

Autor: Wepman

-         pravlasť Slovanov je Zakarpatsko – územie medzi Vislou a Dneprom

-         sťahovanie Slovanov nastalo v 4 a 3 storočí

-         prešli cez južné Rusko kaspickou cestou

-         rozdeľujeme ich :

1.     Západný – Poliaci, Pobaltský Slovania, Lužický Srbovia, Česi, Slováci

2.     Južní – Slovinci, Srbovia, Chorváti, Bulhari, Macedónci

3.     Rusi, Bielorusi, Ukrajinci

-         príchod Slovanov na územie Európy nastal v 5 storočí – dôkaz – nález keramiky „pražského typu“ – t.j. nezdobené nádoby, vyrobené bez hrnčiarskeho kruhu

-         Slovania sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám, rybolovu, chovu dobytka, brtníctvu (brtníctvo = vyberanie medu lesným včelám)

-         náleziská o Slovanoch : Uherské Hradište, Vali u Mikulčic, Nitra, Břeclav

-         Slovania žili v rodoch, rody sa spájali do kmeňov, na čele kmeňa stál náčelník, alebo vojvoda, v prípade vojny

-         Slovania mali radu starších, zloženú zo starešinu, ľudového zhromaždenia

-         náčelník sídlil v hradisku

-         kmeňové zložky sa stali základom ranofeudálnych štátov

-         v roku 570 obsadili Avari Karpatskú kotlinu a postavili tu „hrinky“ – opevnené tábory

-         Avari si podrobili Slovanské kmene a tie im museli odvádzať naturálne dávky

-         na obranu proti Avarom si vytvorili Slovania kmeňový zväz, na čele so Samom

 

SAMOVA RÍŠA

(623 – 658)

-         v roku 630 odolala Avarom a v roku 631 aj Frankom, keď Slovania odrazili útok Frankom, ktorým velil Dagobert, v bitke pri Vogastiburgu

-         po smrti Sama sa kmeňový zväz rozpadol a nátlak Avarov odstránil koncom 8 storočia franský kráľ Karol Veľký

 

VEĽKOMORAVSKÁ RÍŠA

 -         vznikla v 9 storočí v oblasti riek Moravy a Die – Moravské kniežactvo a v nížine medzi Matrou a Malými Karpatami – Nitrianske kniežactvo

-         v Moravskom kniežactve vládol Mojmír, v Nitrianskom Pribina

-         tieto kniežactvá boli základom prvého štátoprávneho útvaru západných Slovanov, ktorý byzantský cisár Konštantín nazval Veľkou Moravou

-         v roku 830 prijala Veľká Morava kresťanstvo, o čom svedčí najstarší kostol v Nitre

-         v roku 833 sa Nitra a Morava spojili, čím vznikla Veľká Morava, na čele s Mojmírom I.

-         Mojmír I. odstránil nadvládu Franskej ríše

-         v roku 846 vtrhol Ľudovít Nemec na Veľkú Moravu, zosadil Mojmíra a dosadil do čela Rastislava

-         Rastislav odmietol nadvládu Franskej ríše, začal budovať opevnenia, viedol nezávislú politiku, snažil sa hlavne o cirkevnú samostatnosť, lebo cirkev podliehala franskému biskupovi a nebola oporou kniežacej moci

-         v roku 861 požiadal Rastislav pápeža Mikuláša I. o biskupa, ktorý by vyškolil duchovenstvo. Jeho žiadosti vyhovel až byzantský cisár Michal III., ktorý v roku 863 vyslal na Moravu Konštantína a Metoda

-         Konštantín a Metod ovládali reč Macedónskych Slovanov

-         na základe gréckeho písma zostavili slovanské písmo – hlaholiku a učili ním písať

-         zaviedli staroslovenčinu do náboženských obradov

-         vytvorili 1. spisovný slovanský jazyk

-         v roku 867 dal pápež Hadrián II. súhlas na používanie tohoto jazyka na bohoslužbu

-         v roku 869 zomrel Konštantín

-         Metod dostal titul „arcibiskup Moravskopanónskej oblasti

-         Franskí biskupi so súhlasom Ľudovíta Nemca Metoda uväznili, aby znemožnili rozvoj slovanskej vzdelanosti

-         Svätopluk (Rastislavov synovec) – vládol Nitrianskom kniežactve, chcel získať Veľkomoravský stolec, preto sa spojil s Frankmi

-         Zosadil Rastislava, ale začal bojovať proti Frankom

-         v roku 871 Franské vojská zajali Svätopluka a obsadili Moravu

-         Moravania vyhnali Frankov a oslobodili Svätopluka, ktorý získal nové územie a stal sa vazalom rímskeho pápeža. Počas jeho vlády sa Metod vrátil, ale musel čeliť nepriazni franských kňazov a nitrianskeho biskupa Wichinga

-         v roku 885 zomrel Metod a jeho žiaci museli opustiť Veľkú Moravu – odišli do Bulharska a Čiech

-         pápež zakázal bohoslužby v Slovanskom jazyku

-         po Svätoplukovej smrti nastáva oslabenie centrálnej moci, nastali nezhody medzi synom Mojmíra I. – Mojmírom II. a Svätoplukom II. Nastalo aj ohrozenie aj vonkajšími nepriateľmi – Maďarmi a Germánmi

-         v roku 907 nastal rozpad Veľkej Moravy, po jej rozpade je územie Slovenska vystavené útokom kočovným kmeňov Maďarov

-         koncom 10 storočia si poľské knieža Boleslav Chrabrý podmanil Veľkú Moravu a Slovensko

-         okolo roku 1034 si Moravu podmanilo české knieža Břetislav

-         Slovensko postupne zaberali Arpádovci, ktorí stáli na čele Uhorského štátu

 

UHORSKÝ ŠTÁT

-         utvorili ho ugrofínske kočovné kmene ktoré prenikli v 9 storočí do Panónie (od Volgy ich vytlačili Pečenehovia a Kumáni)

-         spôsobili rozpad Veľkej Moravy, ohrozili Carihrad, Bavorsko, Taliansko, Porýnie, Francúzsko

-         v roku 995 boli Maďari porazení nemeckým cisárom Ottom I. a českým kniežaťom Boleslavom Chrabrým v bitke pri Lechu, 

-         po tejto bitke prechádzajú Maďari od kočovného k usadlému spôsobu života

-         rod Arpádovcov – najsilnejší rod :

Gejza I. – v roku 970 utvoril v Zadunajsku uhorské kniežactvo. Náboženstvo  v Uhorsku šírili Taliani, Bavori, Vojtech z Prahy. Po Gejzovi vládol Štefan I., ktorý zavŕšil formovanie Uhorského kráľovstva. V roku 1000 bol korunovaný pápežom Silvestrom I. za Uhorského kráľa. V Ostrihome založil arcibiskupstvo. Zo Slovenska vyhnal Boleslava Chrabrého a pripojil ho k Uhorsku. Rozdelil Slovensko na menšie časti – komitáty, ktoré spravovali župani. Po jeho smrti nastali spory o trón, ktoré urovnal Ondrej I. . Slovensko bolo za jeho vlády pohraničným vojvodstvom pod správou Ondrejovho brata Belu. Po Belovi spravoval Slovensko Gejza, ktorý získal od byzantského cisára diadém s dvojramenným krížom. Po ňom vládol Ladislav I., za ktorého vlády sa stalo Slovensko súčasťou Uhorska – rok 1077. Po Ladislavovi vládol Koloman, ktorý rozšíril územie až k Jadranskému moru

 

ČESKÝ ŠTÁT

-         obyvatelia - Česi žili v kmeňoch

-         najvyšší rod bol Přemyslovcov

-         štát vznikol v 9 storočí na Pražskom hrade

-         prvý panovník bol Bořivoj, po ňom vládol Václav I., ktorý robil ústupky nemeckému cisárovi. Odvádzal mu poplatky, s čím neboli spokojní českí veľmoži a vzbúrili sa na čele s Boleslavom. Ten dal Václava zavraždiť.

-         Boleslav bojoval s Ottom I., no prehral a priznal jeho nadvládu

-         v roku 955 Boleslav s Ottom I. porazili Maďarov pri Lechu, čím sa rozšírili hranice Českého kráľovstva o Moravu a Slovensko dostalo Krakov

-         po Boleslavovi I. vládol Boleslav II., ktorý upevnil Český štát a založil biskupstvo v Prahe

-         v roku 995 dal zavraždiť Slavníkovcov

-         po Boleslavovej smrti nastali krvavé rozbroje v rodine, ktoré využil Boleslav Chrabrý

-         spory o trón ustali, keď sa kniežaťom stal Břetislav, ktorý obsadil Sliezko

-         v roku 1039 podnikol výpravu do Poľska a dobil Hniezdno. Po ňom vládol Soběslav, ktorý bojoval za nezávislosť od Nemeckej ríše, porazil nemecké vojsko pri Chlumci. Po Soběslavovi vládol Vladislav II., ktorý bol spojencom Fridricha, od ktorého dostal kráľovský titul v roku 1158 a stal sa prvým českým kráľom

 

VÝCHODNÍ SLOVANIA

-         obývali okolie Dnepra, prastarú cestu zo Škandinávie k Stredozemnému moru

-         o ich živote hovorí „Nestorov letopis“

-         zakladateľmi štátu boli Buríkovci

-         oba štáty spojil v roku 882 do jedného Oleg – vznikla Kyjevská Rus

-         panovník Vladimír Sviatoslavič prijal v roku 989 kresťanstvo

-         hovorilo sa staroslovienskym jazykom – Kyristikou a písalo sa Azbukou

-         po Vladimírovi Sviatoslavovičovi vládol Jaroslav Múdry, ktorý porazil Pečenehovcov a sídlil v Kyjeve

-         prvý ruský zákonník = Ruská pravda

-         bol uvedený Starorímsky poriadok

-         vzrástla moc bojarov a duchovenstva

-         jednota štátu bola narušovaná spormi v rodine, ľudovými povstaniami a útokmi Polovcov

 

POĽSKO

-         územie v povodí Visly a Odry

-         obývali ho Slovania, Vislania, Pomorania, ale hlavne Poľania – vedúci kmeň, sídliaci v Hniezdne

-         v 9. Storočí zjednotil tieto kmene Mešek I. z rodu Piastovcov

-         prijal kresťanstvo – jeho žena bola kresťanka, Češka Doubravka

-         bývali v Hniezdne, ich synom bol Boleslav Chrabrý

-        ten upevnil poľský štát, zriadil arcibiskupstvo v Hniezdne, získal územie Čiech, Moravy a Uhorska. V roku 1018 podpísal Budyšínsky mier a vzdal sa územných nárokov na Slovensko a Čechy. Po jeho smrti bolo Poľsko rozdrobené a nastalo obdobie poľskej šľachty

 

NEMECKO

-         bolo rozdelené na samostatné vojvodstvá, trpeli maďarskými nájazdmi

-         v roku 919 bolo zjednotené Henrichom I. Ftáčnikom

-         ten rozširoval svoje územia k Baltskému moru

-         po ňom vládol Otto I., ktorý s Boleslavom I. porazil Maďarov pri Lechu v roku 995

-         získal cisársky titul

-         po jeho smrti mali moc v rukách Kurfisti – nemecké kniežatá

-         mali problémy s cirkvou v boli o investitúru – boj sa skončil v roku 1122 Wormským konkordátom – kompromis, dohoda medzi svetskou a cirkevnou mocou

-         Rad Nemeckých rytierov šíril kresťanstvo smerom na východ

-         Nemecká kolonizácia vznikla dôsledkom preľudnenia a smerovala na východ, do Čiech, Slovensko – Banské mestá a do Poľska

-         „hanza“ – spolok severonemeckých obchodných miest na čele s mestom Lübeck

-         Nemecko sa zjednotilo až v roku 1871 

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka