Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Sociologické etické teórie

            Základnou zásadou týchto teórií je pokladať mravné javy za javy spoločenské a skúmať ich práve tak vedecky ako ostatné spoločenské javy. Tá je vraj správna.  Sociológom išlo jednoducho o to, urobiť z etiky súčasť sociológie, nahradiť ju sociologickou vedou o mravoch – etológiou. Hlavnými predstaviteľmi tohto smeru, ktorý sa rozšíril najmä vo Francúzsku, sú hlavne E. Durkheim, A. Bayet, G. Belot a mnohí ďalší historici „ mravov „.

            Durkheim pokladá mravné javy za sociálne javy. Preto požaduje, aby sa skúmali  empirickou metódou zvonka, oddelene od stavov vedomia. „ Morálne fakty sú také isté javy ako ostatné: spočívajú v pravidlách konania, ktoré poznáme podľa určitých charakteristických znakov. Preto ich možno pozorovať, opisovať, klasifikovať a hľadať zákony, ktoré ich vysvetľujú. Durkheim pokladá mravný jav za pravidlo konania a jeho objektívnym špecifickým znakom je sankcia. Definuje mravný jav ako pravidlo konania, s ktorým sa synteticky spája následok jeho prestúpenia, totiž sankcia. Tým dochádza k zbližovaniu mravných javov s právnymi javmi.

Medzi oboma druhmi javov je podľa Durkheima rozdiel iba v druhoch sankcií. Sankcia právnej normy je organizovaná, kým sankcia mravnej normy je rozptýlená. Autor pripúšťa , že existujú isté mravné činy, ktoré nie sú sankcionované, činy, ktoré obdivujeme, ale nie sú bežnou povinnosťou a ich nevykonanie sa nestíha ani odsúdením spoločnosti, ani výčitkami svedomia. Sú to dobrovoľné mravné činy. Sú luxusom, patria do oblasti umenia, do estetiky mravného života.  Takto Durkheim vylučuje z mravnosti aj možnosť mravného pokroku.

Mravnosť vyviera zo spoločnosti a vzťahuje sa na spoločnosť. Kolektívne mravné vedomie spoločnosti stojí i neho vyššie než mravné vedomie jednotlivca. Používa aj termín – ideál. Ideály, ktoré sa prejavujú ako pravidlá konania, vznikajú v kolektívnom vedomí. „ Tým, že berie na seba vedomie seba samej, vyzdvihuje individuum k sebe a vťahuje ho do okruhu vyššieho života. Nemôže sa ustanoviť, ak nevytvorí ideál. – Znižujeme spoločnosť, ak v nej vidíme iba teleso organizované vzhľadom na určité vitálne funkcie. V tomto tele žije duša: je to súhrn kolektívnych ideí“.

            Lévy-Bruhl – „ Až sa pojem –mravnej prirodzenosti- stane blízkym všetkým duchom, nebude sa už klásť do protikladu k tejto prirodzenosti –ideál-„

Veda o mravoch umožňuje ďalej robiť anticipácie vzhľadom na budúci stav mravnosti. „Ak sa popri jestvujúcej morálke začnú objavovať nové tendencie, veda o mravoch nám umožňuje aktívne sa zúčastniť napríklad poukázaním na to, že jestvujúca mravnosť zodpovedá stavu spoločnosti, ktorý už zanikol alebo práve zaniká, kým nové idey majú vzťah k zmenám, ktoré sa odohrali v kolektívnom bytí. Lebo nechceme takú spoločnosť, aká je, ale takú, akou sa zdá.“ Veda o mravoch umožňuje odhaliť inkoherencie, a najmä prežitky v mravnosti.

Pravidlo má totiž zmysel iba vtedy, keď je kolektívne vedomie, z ktorého vzniklo, ešte živé a plné síl. Ide o tzv. opisnú etiku.

Durkheim sa napr. zaoberá pojmom normálneho, zdravého a nenormálneho, patologického v mravoch. V práci Pravidlá sociologickej metódy podáva Durkheim aj návod, ako zistiť v sociológii normálny typ.

1.      Sociálny jav je normálny pre daný sociálny typ v danej etape jeho ývoja, ak sa vyskytuje v priemere spoločnosti toho druhu, ktorú skúmame, v príslušnej etape jej vývoja.

2.      Výsledky predchádzajúcej metódy môžeme overiť ak dokážeme, že všeobecnosť javu závisí od všeobecných podmienok kolektívneho života v skúmanom sociálnom type.

3.      Toto overenie je nevyhnutné, ak sa vzťahuje na spoločenský druh, ktorý ešte celkom nedovŕšil svoj vývoj.

Na základe toho dospel Durkheim k výsledku, že aj zločin je normálny, že je integrujúcou súčasťou každej zdravej spoločnosti, uvádza iné dôvody o užitočnosti zločinu.

Prednosťou sociologickej etiky je, že odmieta náboženské alebo nadprirodzené či metafyzické zdôvodnenie etiky a odmieta aj možnosť určiť mravné normy na základe apriórnych koncepcií.

Odmietla nemennosť etických noriem a etických hodnôt, dokázala, že každá spoločnosť má morálku, ktorá nevyhnutne zodpovedá jej stavu, a že so zmenou tohto stavu sa aj mravné predstavy nevyhnutne menia, a to rovnako zákonite ako iné spoločenské javy.

Spoločnosť je pre Durkheima predovšetkým súhrnom myšlienok, presvedčení, citov všetkého druhu, medzi ktorými je najdôležitejší mravný ideál.

Omyl sociologických etík spočíva v tom, že ich chápanie spoločnosti je nevedecké, a preto nevyhnutne chápu nevedecky aj morálku. Nepoznajú hybné sily spoločnosti. Ich chápanie morálky je statické.

            Marxistické chápanie odstraňuje všetky protirečenia, do ktorých sa dostala veda o mravoch. Chápe vývoj dialekticky ako boj triednych síl, ľahko nachádza príčinu zmien mravnosti a ich zákonitosť; takisto nachádza aj zdroj mravného pokroku, ku ktorému dochádza prostredníctvom kvalitatívnych skokov; nachádza aj jasné kritérium toho, čo je v mravnosti prežitkom a čo je, naopak, zárodkom nového.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka