Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


SPRÁVNE PRÁVO

Autor: Sephia 

SP = odvetvie slov. práv. poriadku, kt. upravuje sločens. vzťahy v oblasti verej. správy, a to tie, kt. vznikajú:

a)       medzi spr. org. (SO) a fyz. osobami

b)       medzi SO a práv. osobami

c)       medzi SO navzájom

Správne (administratívne) právo spolu so štátnym (ústavným) právom tvora akúsi chrbt. kosť verejného práva.

Správa = organizovaná činnosť spoločnosti, ktorá smeruje k zabezp. urč. chodu

Náležitosti správy:

1.        predmet (objekt)

2.        subjekt

3.        obsah

4.        autorita

5.        prostriedky na vynútenie

Správa vecí verejných

-          obj. v r. 1789 = Delkarácia ľuds. práv  (Fr.)

Verejná správa

-          5 hl. NR – nie je členom VS, len keď vydáva zákony => štátna správa + samospráva + iné verej. – práv. inštitúcie (rozhlas, telev., VŠ)

samospráva – a) územná (obce, mestá)

                        b) záujmová (profesij. komory, spolky ...)

 Rovnoprávnosť v práve (Dekl. ľuds. práv človeka a občana 1789) = občania majú právo zúčastniť sa na ...

 

anarchia – sloboda

liberalist. štát = sloboda, ústava, št. moc

social. štát = sloboda, ústava, št. moc

autortatív. štát = ústava, štátna moc

 

Immanuel KANT = zakladateľ práv. štátu, jadrom jeho úvah sú právo a sloboda

Wilhelm von HUMBOLD = v spise Jednotlivec a štát striktne oddeľuje obč. spoločnosť od štátu, stavia medzi ne ostré hranice. Povinnosťou štátu je zakotviť v ústave široký katalóg obč. práv a slobod, chrániť práv. poriadok, urovnávaním sporov medzi občanmi spoluposobiť na obnovenie porušeného práva a brániť krajinu pred vpádom nepriateľ. vojsk.

Štát má teda podľa neho slúžiť spoloč., avšak len v miere nevyhnutnej na vnút. a vonkajšiu bezp. občanov (štát ako nočný strážca)

John LOCKE = jeden zo zakladateľov princípu Deľby moci

- moc v štáte treba rozdeliť, aby neležala v jed. rukách => moc zákonodárna (parlamenty, snemovne, senáty, zhromažd. obecné, regionálne, zemské zastupiteľstvá), moc výkonná (prezident, vláda, kabinet, rada ministrov, ústr. org. št. správy, miest. org. št. správy), moc súdna (sústava sudcov a súdov)

 

Verejná správa = organiz. činnosť vykonávaná orgánmi št. správy, samosprávy a verej. – práv. inštitúciami pri zabezpeč. verej. úloh

Štátna správa = najrozsiahl. druh organizuj. činn. štátu

-          výkonom ŠS štát zabezpe. realizáciu všetkých svojich funkcií: vnútorných i vonkajších

-          vnútorné = výchovná, kultúrna, sociálna, zdrav. funkcia

-          vonkajšie = obranná, zahr. – politická

ŠS = samostat. druh činn. štátu, kt. má výkonný a nariaď charakter, je vykonáv. v mene štátu a aj za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele a metódy, formy a prostr. uskutočn. tejto činn. súregulované právom a v jeho medziach je uplatňovaný aj iniciatív. prvok determinovaný internými normatív. aktami nadriad. orgánov

ð      3 zákl. črty:

1.        činnosť výkonná = vzťah správ. org. k zastupiteľ sústave (NR SR) + mestské a obec. zastupiteľstvá

2.        nariaďovací charakter = urč. metóda zo vzťahu k FO a PO

3.        podzákonný charakter = ŠS može byť vykonáv. len na zákl. a v medziach hzákonov a iných normatív. právnych aktov

Samospráva = vo verej. správe predst. ovplyvňovanie a usmerň. verej. záležitostí prostriedkami neštátneho charakteru

Spr. právo = kodifikovateľné


a)       časť všeobecná

1.        systém správ. práva

2.        podstata a štukt. s. orgánov

3.        subjekty SP

4.        výkon verej. správy

5.        správny proces

6.        formy a metódy čin. VS

7.        vlastná kontrola VS

8.        zodpov. vo verej. správe


b)       časť zvláštna

1.       admin. – polit. časť SP

-          všeob. vnút. správa

-          policajná správa

-          správa ochr. a tvorby ŽP

-          správa obrany krajiny

-          správa zahr. vecí

-          správa justície

-          územná samosp.

-          záujmová samosp.

2.       kultúrno – sociálna časť

-          správa kultúry

-          správa školstva, vedy, zdravot., soc. vecí

3.       časť hospodárska

-          správa hosp. stratégie

-          správa daní a poplatkov

-          správa štatistická

-          správa privatizácie

-          správa prac. síl a iné


 

 

 

SP:

a) hmotné (to, kt. ustanov. práva a povinn. subj. práva)

b) procesné (upravuje postup pri nadobúd. práv al. pri ukladaní povinností)

 

Správny orgán = štát. org. al. samospr. a spr. org. je vtedz, ak vykonáva svoju činnosť vo veciach verejných

-          rozhodnutie s pečiatkou, znakom št. a podpisom xxx – je štatut. org v obch. - práv. vzťahoch

                                                                                             - je správ. org. 172/92 Zb. ak rozhoduje v správ. konaní (rozhod. o prijatí na VŠ)

Orgán št správy nemusí byť vždy správ. orgánom.

Najvyšším org. št správy v SR je vláda SR, má trojdelenie moci vytýčené Johnom Lockom al. Montesquiem.

Postavenie vlády a kompetencie sú zakotvené v zák. 460/1992 Zb., ústava hl. 6 odd. 2.

Z. č. 369/90 Zb. = vznik územ samosprávy => Zákon o obecnom zriadení; obce konštituoval ako PO, ale vznik 460/92 Zb. ústava hl. 4 o úz. samospráve

-          do r. 91 boli štát. a družst. byty

Z. č. 347/1990 Zb. v platnom znemí o organizácii ministerstiev a iných org. št. správy

Vláda je kolektívny orgán (schvaľov. zákonov, ŠR,...) V SR je 15 ministerstiev. Na čele minist. je minister, kt. je členom vlády. To je rozdiel oproti ústred. orgánom na čele kt. je osoba, kt. nie je členom vlády.

Miestne orgány št. správy = boli konštutiované do dneš. podoby zákonom 222/1996 Zb. Zákon o organ. miest. št. správy a o doplnení niekt št. zákonov.

-          okresné úrady a kraj. úrady patria pod všeob. št. správu, Z. č. 221/96 Zb. O území a ..., hovorí o rozčelenení SR na 78 okresov a 8 krajov a niekoľko iných spr. jednotiek.

 

Všeob. vnút. správa

-          má správ. odd., kt. sa zaoberá písaním ulíc, ohlasovaním zhromaždení

-          patrí tu: matričné odd, priestupkový orgán, živnostenský org., správne gerikty => 634/92 Zb. => podnikatelia nesmú klamať pri predaji a pod., za porušenie može byť uložená pokuta FO al. PO

-          v priest. práve platí tiež: „žiadny trestný čin bez zákona, žiadny trest bez zákona“.

-          okresné úrady, volebný úsek = pomáha mater. pri voľbách

Záujmová samospráva 80/90 Zb. => roz združenia, nadácie, profesijné združ. iné nezisk. org. = spravujú sa sami.

 

Organizačno – technické princípy výstavby a činnosti verej. správy

 

Zákl. princípy:

a)       územný = zohľadňuje potreby územia, má za cieľ čo najviac priblížiť št. správu občanovi (krajské a okresné úrady

b)       odvetvový = budovanie št. správy podľa odvetvia => ministerstvá

-          vláda riadi kraj. a okres. úrady; v administr. veciach však riadia ministerstvá

c)       funkčný = na zákl. urč. funkcie

-          orgány založ. na špecializácii (napr. kontrola)

Kontrolný úrad = nepatrí do št. správy

Úrad vlády SR = ústr. orgán št správy => kontroluje ŠR, ministerstvá...

 

1.       monokratický prístup – je zodp. a rozhoduje 1 človek (odbory kraj. úradov, starosta obce...)

2.       kolegiálny prístup – rozhoduje sa hlasovaním (vláda, obec. rada)

 

1.        volebný princíp = vačšinou v samospráve

2.        vymenovací princíp = v št. správe

 

1.        princíp centralizácie = prebieha na horizontál. úrovni

2.        princíp decentralizácie

3.        princíp koncentrácie

4.        princíp dekoncentrácie = čoraz viac právomocí je presunutých na obce

 

Orgány obce:

1.        obligátorne = povinné (primátor, starosta, mestské zastupiť., obec. zastupiteľstvo)

2.        fakultatívne = tie sa možu zriadiť, ak na to obec má (napr. obec. úrad, polícia, roz. komisie, porad. org., hl. kontrolór, prednosta úradu, obecná rada)

 

Metódy verejnej správy

 

„methods“ (Grecko) = „cesta k niečomu“

-          nejvšeobecnejšie: uvedomelý postup na dosiah. urč. cieľa

Pojem:

Metóda verej. správy je sposob optimál. posobenia orgánu verej. správy na spracovaný subjekt vyjadrený v urč. forme verej. správy

-          ide o sposoby , cesty cieľavedom. posobenia spravujúcich subj. na spracované subjekty

delíme na:

a)       metódy činnosti VS (metódy VS vo vlast. zmysle)

-          hl. smer, predst. vonkajšiu činn., činn. navonok

-          posobenie spravujúcich subjektov a subjektov spravovaným – FO a PO

b)       organizačné metódy (metódy vnútroorg. činností) zahŕň. aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním org. a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov, vytváraním organizač., personálnych, ekonomických, materiálovo-tech. a ďalších predpokl. a podm. pre efektívnu realizáciu ich funkcií

 

Klasifikácia metód činnosti VS podľa:

 

1.        rozsahu uplatňovania:

a)       všeobecné

b)       špeciálne

2.        intenzity vplyvu:

a)       presvedčovacie

b)       donucovacie

3.        sposobu vplyvu:

a)       administratívneho posobenia

b)       ekonomického posobenia

c)       spoločensko – organizátorského posobenia

d)       organizačno – technického posobenia

4.        regulácie sposobu uplatňovania:

a)       právne

b)       mimoprávne (kým nepríde k urč. konfliktu, polícia nezasiahne)

 

Metódy všeobecné = možno použiť vo všetkých al. vo vačšine zo zadaných sfér činnosti orgánov VS

Metódy špeciálne, jedinečné = uplatňujú sa iba na jednom úseku VS al. iba v urč. špecific. podobe

Metódy zvláštnych osobit. režimov = špecifická úprava ochrany al. konania

Metódy presvedčovania: a) priameho, b) nepriameho

Metódy donucovania: a) priameho, b) nepriameho

 

Zásada: presvedč. má prioritné, primárne postavenie, donucovanie by malo posobiť subsidiárne a má mať sekundár. postavenie

V praxi: správ. orgán pri voľbe metódy je determinovaný okolnosťami konkrét. prípadu, celkovou situáciou, stavom VS na úseku VS

 

2 špeciálne metódy:

1.        prevencia = na úseku zdrav.

2.        profyláxia = napr. profilaktické kontroly zbraní, STK

 

Formy verejnej správy

 

Forma = prejavom podstaty a obsahu v materiál. svete

Druhy:

1.        štrukturálne formy = zahŕň. štruktúru organizácie;VS predst. cieľavedomé aktivity konkrét. subjektov tvoriacich spravujúci podsystém

2.        procedurálne formy = chápu sa v tom zmysle, že VS ako čin. výkonná a nariaďovacia sa uskutočň. postupnosťou skutkov, činov, úkonov v urč. poriadku, kt. prebiehajú

3.        finálne formy = rozhodnutia, cest. pas, obč. preukaz, rodný list

 

Správne úkony

   
 


právotvorné                                               neprávotvorné

 


správ. akty        správ. dohody           spol. – org. úkony      mat. – tech. úkony

 

normatívne      individuálne                                                                                                    .

 

Správne akty            

verejno – mocenské akty

 

štátnosprávne                                                 samosprávne

 

štátnosprávne = štátnomocenské akty = autoritatív. štátnomoc. akty, akty komplet. org. štát. správy (orgánu povereného výkonom správy štátnej organizácie) vynutiteľné donucovacími prostr. štátu

samosprávne = neštátnomocenské akty = autoritatív. neštátnomoc. akty, osobitné verejnomoc. akty komplet. org. samosprávy, vynutiteľné donuc. prostr. samospráv. celku (inými ako št. donuc. prostr.)

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka