Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Staroveké eposy

Autor referátu: Ján Jakuš

Epos o Gilgamešovi

Kráľ Gilgameš z dvoch tretín človek a z jednej boh, tvrdo vládne obyvateľom mesta Uruk a núti ich k ťažkým prácam na mestských hradbách. Obyvatelia požiadajú o pomoc bohov a tí vytvoria polodivého človeka Enkidua.
Enkidu prichádza do Uruku, zápasí víťazne s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Spoločne sa vypravia do hôr aby zničili krutého obra. Za pomoci boha slnka ho premôžu. Po návrate do Uruku, sa bohyňa Ištar zaľúbi do Gilgameša. Ten ju však odmietne a za trest prichádza na zem nebeský býk. Enkidu ho zabije a pre urážku bohyne privolá na seba kliatbu a zomiera. Po jeho smrti Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Nesmrteľnosť nezíska, pretože nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí. Keď vyloví zo dna oceánu rastlinu nesmrteľnosti, zožerie mu ju had. V rozhovore s dušou Enkidua sa Gilgameš dozvedá o živote po smrti.

Epos o Gilgamešovi je monumentálny hrdinský epos z najstaršej doby mezopotámskej kultúry. Delí sa na krátky prológ a 4 časti, zapísané na 12 tabuľkách. Toto dielo sa tvorilo dlhé obdobie a predstavuje celok zložený z viacerých príbehov, z ktorých niektoré sú mladšie a iné staršie. Hlavná postava, Sumerský kráľ Gilgameš, je pravdepodobne historickou postavou. Predstava obra Enkidua poukazuje na staré mytologické prvky, keď bohovia boli zobrazovaný ako zvieratá. Dokonca aj téma boja Enkidua s bohyňou Ištar má historické pozadie: je zobrazením- spomienkou na konflikt kráľa s vrstvou kňažiek, ktoré boli v Mezopotámií veľmi vplyvné. Na konci 11. tabuľky, ktorá predstavovala záver cyklu, sa vracia pohľad na Gilgamešove diela- mohutné hradby Uruku - ako by len činom, ktorý pretrvá, sa mohol človek stať nesmrteľným.
Pri vzniku eposu sa rozlišuje 5 vývojových štádií:
1. ústne podanie z konca 3.tis. pred. n.l. Vznikli a ústne sa tradovali spevy o kráľovi mesta Uruk.
2. obdobie sumerské - došlo k zápisu hrdinských spevov v sumerčine.
3. obdobie starobabylonské- vznikal pevne prepojený celok z jednotlivých častí- epizód.
4. obdobie staroasýrske- vznikli verzie známe aj mimo mezopotámie.
5. obdobie novoasýrske- epos dostal takú podobu ako ho poznáme dnes.
„Redaktorom“ (ak by sa dalo tak povedať) poslednej, čiže novoasýrskej verzie bol kňaz žijúci v 12.st.p.n.l. známi ako Sin-ege-unnini , asi prvé reálne meno v celej histórií písania eposu.
Jedna z verzií eposu bola nájdená v ruinách knižnice asýrskeho kráľa Ashurbanipala ktorý vládol v 7. stor. p. n. l.

Máhabhárata
(doslovne Veľké rozprávanie o Bháratovcoch)
4 stor. pred.n.l
Rozsiahli súbor indických mýtov, legiend a ľudových rozprávaní. Rozsahom približne 100 000 dvojverší predstavuje Máhabhárata zrejme jednu z najväčších epických básní sveta. Námet Máhabháraty je skutočná historická udalosť- bratovražedný boj medzi rodmi Kuruovcov a Panduovcov. Epos je rozčlenení do 18 kníh s veľkosťou asi od 100 do 14 000 dvojverší. Neskoršie bola k Máhabhárate pričlenená časť s názvom Harivanša ,čo znamená Hariho rodokmeň.
Hlavní hrdinovia eposu sú slepý kráľ Dhrtarášta so svojimi synmi, Kuruovci a Panduovci.
Dej eposu je pomerne zložitý. Na začiatku zomiera vladár z rodu Panduovcov. Následníkom má byť najstarší syn Judhištyra, ale plány bratrancov -Kuruovcov prinútili Judhištyru opustiť krajinu. Neskôr získa naspať celé kráľovstvo, no v hre v kocky postupne prehrá nielen kráľovstvo, ale aj seba , štyroch bratov a manželku. Kráľovstva sa však nechce vzdať, a tak obe strany začnú s bojovými prípravami. V boji trvajúcom 18 dní zahynuli všetci Kuruovci a Judhištyra sa stal zvrchovaným kráľom zeme Kuru a múdro ju spravoval s bratmi po mnoho rokov.
Autorom eposu je Vjása. Je mu pripisované aj autorstvo iných literárnych diel.
Máhabhárata je v Indií dodnes živá ako pokladnica svetskej a náboženskej tradície i ako nevyčerpateľný zdroj námetov a inšpirácií pre neskoršiu tvorbu.

Rámájana:
(doslovne Rámovo putovanie)
Rámájana sa stala indickým národným eposom. Vznikla v 3. až 2. stor. p. n .l.
Základnou témou eposu je životná púť princa Rámy a jeho ženy Síty. Ráma bol ustanovený ako nasledovník trónu. Nevlastná matka ho však prinútila, aby na 14 rokov odišiel do vyhnanstva a správu štátu nechal jej synovi. Ráma doprevádzaný Sítou a mladším bratom sa usadil v lese Dandace ako pustovník . Prežil tu veľa dobrodružstiev a pobil mnoho démonov , ktorí sužovali ten kraj. Nakoniec, po mnohých strastiplných cestách sa Ráma stáva panovníkom.
Rámájana plnila zábavnú a vzdelávaciu funkciu. Jej cieľom bolo zaujať, rozptýliť, ale taktiež vytvoriť ideálnych hrdinov , ktorých skutky sú hodné nasledovania. Za autora eposu je považovaný Válmíki, legendárny svätec, snáď aj historická osobnosť. Ako téma poslúžil cyklus povestí okolo postavy kráľa z rodu Ikšvákovcov, ktorí vládli vo východoindickom kráľovstve okolo 6.-5. stor. p. n. l. Epos obsahuje na rozdiel od Máhabháraty omnoho viac ozdobných výrazových prostriedkov . V neskorších rokoch bol podstatne rozšírený, takže dnes pozostáva zo 7 kníh a približne 24 000 dvojverší. Zmenilo sa aj chápanie Rámu, ktorý v novších úpravách textu stráca bohatierske rysy a vystupuje ako vtelenie boha Višnua. Vďaka tejto premene sa Rámájana začlenila medzi sväté písma hinduizmu.

Iliada a Odysea:

Ilias: V dvadsiatich štyroch spevoch sa opisuje priebeh trójskej vojny.
V prvom speve dochádza k sporu medzi Agamemnomom, vrchným veliteľom gréckych vojsk a najudatnejším bojovníkom Achillom. Boje pred Trójou pokračujú, ale Achylles sa ich nezúčastní. Trójania získavajú postupne v boji prevahu a zastaví ich až Achillov priateľ Patroklos. Keď ho však trójsky bojovník Hektor zabije, Achilles sa rozhodne pomstiť priateľa. Zaženie trójske vojská spať do mesta a zabije Hektora. Pohrebom Hektora sa Iliada, odohrávajúca sa iba 51 dní končí.
V jednotlivých epizódach eposu sú postupne predstavovaní urodzení bojovníci v gréckom i trójskom vojsku a sú spomínané predchádzajúce vojnové udalosti a pripomínané niektoré mytologické príbehy.

Odysea:
Epos tvorí 24 spevov a 12 111 veršov viažucich sa k trójskej vojne. Rozpráva dobrodružstvá Grékov, hlavne však príbeh Itackého kráľa Odysea, po víťazstve nad Trójou. Rozprávkový námet bludných ciest a dobrodružstiev Odysea je spracovaný s použitím novelistických a románových prvkov. 1-4. spev opisuje dobrodružstvá Telemacha, Odyseovho syna. Na naliehanie bohyne Athény sa vydáva hľadať svojho otca, ktorý sa po 10 rokoch od dobytia Tróje nevrátil domov. Jadro eposu vyratúva Odyseove hrdinské činy i nezdary, od jeho odchodu z Tróje až po návrat do Itaky. Prechádza cez krajinu Lotofagov, ktorí ponúkajú cudzincom ovocie zabudnutia. Ocitá sa v Kyklopovej jaskyni, pobýva na ostrove čarodejnice Kirké, plaví sa územím sirén a desať rokov je väzňom nymfy Kalipso. Vykresľuje dobrodružstvo s ľudožravými Laistrygónmi, ktorí zabili časť Odyseových druhov a zničili väčšinu jeho lodí. Fajakovia dopravia Odysea loďou kráľa Alkinoa na Itaku. Hrdina preoblečený za žobráka sa s pomocou syna Telemacha a bohyne Athény zúčastní na streleckej súťaži, ktorej víťaz má získať ruku jeho ženy Penelopy. Odyseus porazí všetkých nápadníkov a šťastne sa zvíta so svojou ženou.

Epos vyjadruje túžbu po vlasti a po rodine. Opisuje boj človeka s osudom i zodpovednosť bohov a ľudí za vykonané činy. Hrdinov i prostredie zachytáva básnik v sýtych farbách. Zložitosť príbehu a vyššia umelecká úroveň eposu vedie k názoru, že autor tejto skladby nie je totožný s tvorcom Iliady.

Iliada s Odyseou predstavovala vrchol veršovanej epiky v starovekej literatúre.
Tieto dva eposy sú najstarším písomným svedectvom o období starovekého Grécka. Pre starých Grékov boli skutočnou encyklopédiou poznania, základnými dielami, prednášanými pri slávnostných príležitostiach. Texty sa učili už deti. V príbehoch ožívali pohnuté časy mykénskych Grékov, obdobie 14. a 13.stor. p. n. l. Nájdeme v nich však aj obraz 11. Až 9. stor. pred n. l.
Oba eposy vznikli v Iónii na západnom pobreží Malej Ázie. Odysea o niečo neskôr ako Iliada. Tradícia vykresľuje Homéra, ich údajného autora, ako slepého starca putujúceho od mesta k mestu a spievajúceho svoje verše. To je však iba legenda, aspoň pokiaľ ide o texty. Pravdepodobne ich zostavil jeden, alebo dvaja básnici, príslušníci aoidskej školy. Aodi, či rapsódi sa pri spievaní svojich veršov doprevádzali hrou na lýre.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka