Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


STOPY

Súbor poslal: Marek Gurský

Stopa je najmenšia jednotka časomerného a sylabotonického veršového systému. V časomiere sa stopa skladá z jednej dlhej /-/ a jednej alebo viacerých krátkych slabík / /. V sylabotonickom veršovom systéme sa namiesto dlhých a krátkych slabík striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky.

* Móra (lat., doba) je základná jednotka časomerného verša. Je to čas, za ktorý sa vyslovuje krátka slabika. Dlhá slabika obsahuje dve móry. Pokladajú sa za ňu nielen slabiky s dlhou samohláskou, ale aj slabiky, za ktorými nasledujú dve alebo viac samohlások, prípadne interpunkčné znamienka či pauza. Jednu móru majú napr. slová: les, hra, zlo.

* Trochej (gréc. trochaios – rýchly, bežiaci) je básnická stopa z jednej dlhej a z jednej krátkej slabiky /- /, v časomernej poézii to je zostupná stopa, ktorá má hodnotu troch mór, napr. slová: krátky, vôľa, látka. Striedajú sa prízvučné a neprízvučné slabiky. Ťažká (prízvučná) doba verša pripadá na nepárne slabiky a ľahká (neprízvučná) doba verša na párne slabiky.

* Jamb (gréc. iaptein – hádzať) tvorí jedna krátka a jedna dlhá slabika / -/. V časomernej poézii je to vzostupná stopa, má hodnotu troch mór, napr. slová: šedý, kováč, idúc. Rozšírila sa z antickej poézie. Používal ho P.O.Hviezdoslav .Jamb na začiatku verša uprednostňuje hlavne jedno- a trojslabičné slová, čím sa dosahuje, že slovné prízvuky vychádzajú na párne slabiky. Slovný prízvuk je na prvých slabikách plnovýznamových slov. Ak je vo verši párny počet slabík, končí sa mužským rýmom (oblakov – sedliakov – tulákov – žobrákov), pri nepárnom počte slabík jamb vyžaduje na konci ženský rým (po oblasti – vlasti – vlasti – chrastí).

* Anakrúza (gréc. anakrusis – odrazenie, odstrčenie) je predrážka, prvá slabika vo verši . Dodáva veršu vzostupnú tendenciu. Básne s jambickým rytmom majú často na začiatku verša jednoslabičné slová vo funkcii anakrúzy.

* Blankvers (angl. blank vers – čistý verš) je päťstopový, obyčajne 10- alebo 11-slabičný jambický verš bez rýmov a strof. Má anglický pôvod. W.Shakespeare ním napísal Hamleta. Blankvers použil P.O.Hviezdoslav v hre Herodes a Herodias.

* Spondej (gréc. ponde – obeť) je stopa, ktorá pozostáva zo štyroch mór ako daktyl a anapest. Tvoria ju dve dlhé slabiky /- -/. V hexametri a pentametri sa strieda s daktylom.

* Daktyl (gréc. daktyl – prst) sa skladá zo štyroch mór /- /. V časomernom verši patrí medzi najdôležitejšie stopy. Daktyl pozostáva z troch slabík, z ktorých prvá je prízvučná a ďalšie dve neprízvučné. Čistý daktyl je zriedkavý (I.Krasko – Baníci). Daktylotrochej je verš, ktorý sa často vyskytuje v sylabonickej poézii. Vo veršoch sa striedajú daktylské a trochejské stopy (I.Krasko – Otcova roľa).

* Anapest (gréc. anapaistos – obrátený) je v časomiere stopa pozostávajúca zo štyroch mór. Skladá sa z dvoch krátkych a jednej dlhej slabiky / -/.

* Amfibrach (gréc. amfibrachys – z dvoch strán krátky) sa skladá zo štyroch mór / - /. Tvoria ju tri slabiky, z ktorých druhá je dlhá, kým prvá a tretia sú krátke. V sylabotonickej poézii zoskupuje neprízvučnú, prízvučnú a neprízvučnú slabiku. Nachádza sa v daktylských a daktylotrocheských veršoch.

* Choriamb (gréc. choriambos – trochej a jamb) je skĺbenie trocheja a jambu, obsahuje šesť mór /- -/.

* Dipódia (gréc. dipodia, di – dvakrát, podos – stopa, miera) je združenie stôp do vyššieho metrického celku. Spájajú sa vždy dve a dve stopy, čím sa vytvára dvojstopa. V trochejských veršoch za dipódiu pokladáme štvorslabičné slová alebo slovné celky (podobne ako v jambe).

Ťažkú dobu verša tvorí v stope slabika, na ktorej je v časomiere dĺžka a v sylabotonickom veršovanom systéme prízvuk. V jambických veršoch sú to párne slabiky, v trochejských nepárne. Ľahká doba pripadá v časomiere na krátke slabiky, v sylobotonizme na neprízvučné slabiky. Ak ľahkú dobu vypĺňa neprízvučné slovo, hovoríme o príklonke (jak, sa, si). Opakom je predklonka čiže neprízvučné slovo na začiatku stopy. Obyčajne ju tvoria spojky (že, keď, i, aj). Na začiatku jambických veršov sa veľmi často vyskytuje predrážka.

* Dieréza (gréc. diairesis – rozluka) je záväzná hranica medzi slovami alebo slovnými celkami v polverši alebo na hranici stopy.

* Cezúra (lat. caesura – prerývka) je medzislovný predel uprostred stopy. Cezúry zabezpečujú, že slovný prízvuk vychádza na párnu slabiku, čím sa v básni dosahuje rytmický impulz.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka